(prvá mamina fotka)
Život ich držal v prítmí
ako cudzie deti – na krátko
aj na fotke je svetla málo…
však milé bystré dievčatko
s trnkami čistých očiek
čo žiari šťastím do biela
nám celý život hralo – anjela…
*
Lásku a nehu nepoznalo
o to viac krívd ako sirota
ktoré ju priamo, bez rozlúčky
z detských hier vysotili
na krížne cesty života…
*
Drobná však pevnou vierou silná
zdvihla sa nad prach biedy
na chotár pozrie naposledy
tak ako krehká prvosienka
na lúku svojich jarných dní
a cestou diaľok do neznáma
s nádejou kráča odhodlaná
naplniť svoje detské sny…
*
Po tŕňoch, výmoľoch a jamách
po ťažkých skúškach sveta
žena – však stále ešte dieťa
sa vidí čistá v prameni
kto sa raz napil pravej krásy
lásku za špinu nevymení…
*
Pani – je pre ňu príliš málo
pre ňu je málo aj – dáma
oveľa viac je –nadovšetko!
najkrajší titul – Dobrá mama
od nášho najprvšieho zrodu
až do poslednej hodiny
malá Helenka – prvosienka
náš anjel strážca rodiny…
Viliam Hornáček
