Akú EÚ po pandémii?

Prof. J. Husár Bratislava 30/3/2021

Iste sa zmení. „Nový nástroj mal ochrániť únijný rozpočet pred podvodmi a korupciou, a tiež motivovať štáty k lepšiemu dodržiavaniu toho, čo prijatá legislatíva nazýva európskymi hodnotami. Spustený mal byť v prípadoch, kedy štátne zlyhania ovplyvňujú rozdeľovanie európskych peňazí. Dokument spomína napríklad nedostatočné vyšetrovania korupcie a podvodov, ale aj zasahovanie do nezávislosti súdnictva“ – citát z dnešného internetu. 

Súhlas členských krajín na decembrovom zasadnutí Európskej rady sa však podarilo vyjednať len vďaka ústupkom voči Slovinsku, Poľsku a Maďarsku. Tieto tri krajiny sa totiž voči novému mechanizmu postavili a blokovali tým prijatie celého sedemročného rozpočtu Únie. Veľký problém EÚ?

Pozrime si nezrovnateľnosti hlbšie. Ľudstvo sa zmieta v pandémii COVID-19. Je to viac ako rok. EÚ má však svoje problémy už dávnejšie, pesimisticky, od jej vzniku. Je prirodzené, že úsilie človeka vždy smeruje k tomu, aby to, čo ho zaujíma pochopil, ako to celé funguje. Netýka sa to iba Vesmíru, či atómu. Týka sa to aj chodu ekonomík EÚ.

Každá z krajín EÚ má svoje ekonomické zdroje, pracovnú silu, pôdu a kapitál. EÚ vlastne vznikla už podpisom Rímskej zmluvy v roku 1957.Vtedy bolo Západné a Východné Nemecko. Dnes už nie je členom EÚ Veľká Británia. Protirečivá jednota ekonomických vzťahov? Či vedecká ekonomická teória a jej neprestajné prekonávanie? Predstihla prax teóriu? Má ju? To sú ekonomické otázky EÚ dneška.

Tento úvod naznačuje, čo si treba prednostne, či primárne uvedomiť v EÚ. Primárnou potrebou je obsiahnuť vedeckou teóriou, vedecko – teoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov nielen ekonomického ale aj spoločenského vývoja EÚ. Francúzi to zrejme myslia vážne, keď hovoria, že ich minimálnu mzdu musia platiť aj zahraničné firmy ľuďom, ktorých pošlú do Francúzska odviezť tovar. Presvedčil sa o tom český šofér firmy ČSAD Uherské Hradište. Cestou z Francúzska do Holandska dostal pre príliš nízku mzdu pokutu 135 eur. Francúzske regule v oblasti minimálnej mzdy sú jasné a v nich sa píše aj to, že šofér, ktorý k nim dovezie tovar, musí dostávať aspoň takú mzdu, ako je francúzska minimálna mzda, čiže 9,6 eura na hodinu.

Kontrolovali aj Slovákov. Teraz počas pandémie nebudem rozoberať problémy mikroekonómie či hlasy, že čo má robiť V4, či to, že VB opustila EÚ. Sú to vážne problémy. Ale sú plodom nedoriešenia podstaty fungovania ekonomík EÚ. To je základ, ktorý sa dnes vŕši. Chcem teda problém vidieť širšie. O riešení základných problémov fungovania ekonomiky, ba ani o riešení partikulárnych problémov nemáme dnes v súčasnom kapitalistickom svete vypracovanú ucelenú teóriu riešenia  optimálneho využitia zdrojov ekonomík EÚ, menovite aj teóriu riešenia využitia pracovnej sily, ako vážneho faktora výroby, procesu výroby. Širšie, iste aj riešenia národnostných otázok v rámci združenia EÚ. Rozumiem tým vymedzenie miesta ekonomickým hľadiskám v sústave hľadísk determinujúcich postavenie podmienok realizácie pracovných síl a aj národnostných vzťahov EÚ. 

Druhým problémom sú obsahové, metodické otázky merania  medzi oblastného (medzištátneho) ekonomického vývoja, vývoja viacerých národno – politických oblastí; HDP to nerieši. Prečo sa o Slovensku  píše, že zaostáva?

V mojich úvahách som sa už viackrát vyjadril, že v EÚ musíme s konečnou platnosťou vyriešiť problém realizácie pracovnej sily. Nemôžeme ho chápať iba zúžene ako problém osobnej spotreby, či obyvateľstva, či mzdy, ale v širšom slova zmysle ako celý komplex vzťahov, ktoré determinujú podmienky života ľudí v EÚ (pozri citát).

Takto podmienený proces utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily v rámci EÚ sa musí regulovať. Jeho obsahovou súčasťou, nutným predpokladom vysokej účinnosti je relatívne rovnocenná účasť všetkých národov (národností), žijúcich v danom spoločenstve EÚ na zabezpečení blahobytu.

Podmienky realizácie pracovnej sily nechápem v úzkom slova zmysle len ako problém osobnej spotreby, príjmov obyvateľstva a pod., ale v širšom slova zmysle ako celý komplex ekonomických vzťahov, ktoré determinujú podmienky života spoločnosti, teda napr. aj vzhľadom na vlastníctvo, jej podiel na riadení ekonomiky, či EÚ. Len čo je jeden národ mimo tohto procesu, alebo sa ho účastní nerovnocenne, napr. jeden národ je realizátorom tohto procesu v skutočnom obsahovom zmysle, a druhý sa ho zúčastňuje len čiastočne, konzultatívne a pod., narušuje sa samotný proces utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily, a tým samotný základ civilizovaného riešenia aj národnostnej otázky, vo viacnárodnom ekonomickom systéme. Nie je tu nebezpečenstvo subjektivizmu? Treba riešiť účasť národov na správe celoeurópskych, štátnych i národných záležitostí, ktoré prichádzajú v EÚ do úvahy.  Štáty nemôže riešiť nejaké podradné regionálne funkcie (prijať trest šoférov). Musia byť nositeľom celoeurópskeho riadenia, čím plnšie realizuje svoje národné záujmy.

Doterajší historický vývoj dáva základ pre preskúmanie pozitívnych či negatívnych stránok, teoreticky zovšeobecniť  skúsenosti uplatnenia doterajšieho systému  EÚ, aby sa postupne  negovali dlhodobo formované prvky  vnímania a uvažovania, vystupujúce u niekoľkých národov ako nedôvera, zatrpknutosť a u silnejších národov ako podceňovanie až nejaká forma nihilizmu voči menším národom. Je to možné predovšetkým vtedy, keď sa neutvára dostatočný priestor na realizáciu ekonomických, politických, ale aj kultúrnych hľadísk riešenia otázok spôsobu zapojenia do reálneho rozhodovania, aj problémov národnostných otázok. Mali tvorcovia EÚ (Delors) na mysli vznikom EÚ vznik jednotnej európskej ekonomiky? Alebo mysleli iba na integrovanú ekonomiku EÚ, pričom oba pojmy by žiadali vedecké ekonomické vymedzenie týchto pojmov. V posledných rokoch vidíme akési samostatné, oddelené vystupovanie niektorých ekonomík (Rakúsko, Maďarsko, Katalánsko). Ba sú náznaky potreby jestvovania kvalitatívne inej symbiózy, ako je dnešná ekonomická poloha krajín. Myslím si, že každý ekonóm si je vedomý medzinárodnej deľby práce a akejsi nutnej hospodárskej integrácie v EÚ. 

Ekonomické vedy zdôvodňujú koncepciu ucelenej priemyselnej oblasti s viacerými druhmi priemyslu s nadväzujúcimi výrobami (ako to robia  automobilky na Slovensku?). Čiže musíme zabezpečiť také ekonomické vzťahy, ktorých obsah nebude reprodukovať nerovnosť postavenia pracovnej sily, menovite národných pracovných síl. Čiže vyriešiť vzťah práca – kapitál. P. Kažimír ako najlepší minister EÚ sa nestal „ministrom financií“ EÚ.

Vznikom EÚ zanikli podmienky existencie samostatných ekonomík. Možno znamenala novú kvalitu podmienok jestvovania a rozvíjania sa národných ekonomík, ale má novú kvalitu vedúcu k zásadne odlišným formám, podobám, v akých vystupujú jednotlivé národné ekonomiky, konkrétne aj pracovná sila? 

Teoretické riešenie ekonomických problémov musí zabrániť, aby dochádzalo k národnej nerovnoprávnosti a nerovnocennosti pracovnej sily (v Belgicku hovoria o zaostávajúcom Flámsku). V prvom rade nás musí zaujímať úroveň ekonomického rozvoja, teda stupeň ekonomického rozvoja, ktorý musí mať svoju objektívnu mieru, nie HDP. To bude pôsobiť na národnú iniciatívu a na ekonomické postavenie národa. Teda vzhľadom na často opakované tvrdenie o zaostalosti ekonomiky SR. Asi by sme mali povedať, že existuje neúčinné alebo nedostatočné riešenie problémov likvidácie  ekonomického zaostávania. Musíme dokázať merať stupeň približovania sa k vyspelým krajinám EÚ. Potrebujeme základný, podstatný charakteristický znak miery dobiehania. To čaká ekonomickú teóriu.

Záverečná sumarizácia. Behaviorálna ekonómia, ako ekonómovia vedia, študuje účinky psychologických, kognitívnych, emocionálnych, kultúrnych a sociálnych faktorov na rozhodnutia jednotlivcov a inštitúcií a na to, ako sa tieto rozhodnutia líšia od tých, ktoré naznačujú klasické ekonomické teórie. V dôsledku nerešpektovania týchto faktorov môžu vzniknúť deformácie modelu ekonomických vzťahov. Ba hovorí, že pracovná sila sa môže stať vypočítavá, špekulujúca a fluktuantská, čo sú negatívne činitele. Konkrétne, čitateľ mohol čítať, že sa predpokladá, že Kellnerova skupina sa chcela v horách venovať heliskiingu, teda lyžovaniu pri ktorom sú lyžiari vysadení z vrtuľníka. Je to extrémny šport, pri ktorom je len malý priestor na chyby. V posledných rokoch sa heliskiing stal magnetom pre ľudí hľadajúcich nové formy zážitkov. A vieme aj to, že jeho skupina PPF pokrýva bankovníctvo, strojárstvo, telekomunikácie, nehnuteľnosti i biotechnológie. Sumárny čistý zisk Kellnerových firiem za posledných desať rokov presiahol päť miliárd eur. Aká túžba behaviorálnej ekonómie ťahala Kellnera? Alebo širšie. Ako chápať, z pohľadu tvrdení behaviorálnej ekonómie, rozhodnutia Nemcov ísť dnes v čase pandémie na 130 lietadlách na Maltu; zmenia sa Nemci? Zmenia spôsob života po pandémii Francúzi, Španieli, či Taliani? Vedecké ekonomické poznatky chýbajú podnikateľom a aj politickým reprezentantom.

- Podporte nás -