utorok, 4 októbra, 2022
spot_img
ÚvodAktualityAutonomizácia juhu Slovenskej republiky v záverečnej fáze. Ak kompetentné orgány Slovenskej republiky...

Autonomizácia juhu Slovenskej republiky v záverečnej fáze. Ak kompetentné orgány Slovenskej republiky neprijmú teraz ani neskôr žiadne opatrenia, Slovenská republika stratí svoje južné územia.

Južné územia Slovenskej republiky na budúci rok už vôbec nemusia ani navonok vyzerať ako slovenské – pred obecnými samosprávami budú visieť maďarské (menšinové) štátne vlajky, maďarský (menšinový) štátny znak, pravidelne sa bude hrať maďarská (menšinová) hymna, uznané budú štátne sviatky maďarskej menšiny (Maďarska) – teda víťazstvá Maďarska a prehry Slovenska, uznaný bude ďalší štátny jazyk – maďarský a povinnosť štátnych zamestnancov ovládať tento jazyk, o akejkoľvek činnosti, politike, vzdelávaní či kultúre príslušníkov maďarskej menšiny budú rozhodovať volení zástupcovia výhradne maďarskej menšiny, resp. Budapešť v celoštátnych, krajských, okresných a obecných menšinových samosprávach a radách bez možnosti zasahovania Slovenskou republikou. Zástupcovia maďarskej menšiny chcú prevziať do svojich rúk aj hospodársku, sociálnu, mediálnu a kultúrnu oblasť a presadiť nedotknuteľnosť maďarských mimovládnych organizácií, píše sa v Legislatívnom zámere zákona o národnostných menšinách schválený vládou SR v roku 2019. Nepôjde však iba, ale najmä o nebezpečné menšinové maďarské precedensy.

M. Duray: Treba žiadať najprv kultúrnu a školskú autonómiu, územná a politická autonómia príde potom prirodzene

- Podporte nást -

Do Národnej rady Slovenskej republiky sa v máji, júni chystá podľa legislatívneho plánu vlády SR návrh zákona o postavení národnostných menšín. Prijatie zákona v predloženom zámere by bol jasný signál ponuky južného slovenského územia maďarskému štátu, ktorý len na to čaká a strata akejkoľvek kontroly štátu nad týmito oblasťami. Akoby nestačilo, že Budapešť a jej piata kolóna na juhu Slovenska nepretržite, od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy vynakladá obrovské úsilie o opätovné ukoristenie cudzích území. Pričom v posledných rokoch maďarská vláda zintenzívnila svoje úsilie prostredníctvom vládnych fondov, skupovaním pôdy a nehnuteľností na Slovensku, tzv. spárovaním maďarského trhu v neexistujúcej Karpatskej kotline, snahou o rehabilitáciu vojnových odsúdencov a množstvom ďalších systematických krokov. Posledné roky sa zosilňuje boj o maďarského občana na juhu Slovenska zrýchleným rozdávaním maďarského občianstva. Odhaduje sa, že na Slovensku máme pravdepodobne už 10 tisíc utajených občanov so slovensko-maďarským občianstvom. A predstaviteľom Slovenskej republiky to absolútne neprekáža, naopak, ešte viac zmierňujú podmienky pre získanie maďarského voliča maďarským štátom. Kto vie, koľko takýchto maďarských agentov už sedí vo vláde SR, štátnych orgánoch, samosprávach a informuje Budapešť o výsostne vnútorných záležitostiach SR. Úspechom Budapešti je aj vznik zákona o systematickej finančnej podpore jednej z najrevizionistickejších organizácií – Csemadoku (otvorene sa hlási k autonómii), ktorý v NR SR podporili aj niektorí poslanci slovenského konzervatívneho bloku. Ostatným „úspechom“, ktorého účinky slovenský národ a Slovenská republika ešte len pocíti, je aj vyhodnocovanie výsledkov sčítania z hľadiska národnosti. Pribudnutím ďalšej národnosti, ktorá sa tvorila ešte za predchádzajúcej vládnej koalície, súčasná vláda SR opäť vychádza v ústrety Budapešti a plánuje uznať rovnocenne obe národnosti. Bude to znamenať umelý nárast príslušníkov maďarskej aj iných národností, ich menšinových práv v obciach a nárast počtu obcí s fiktívnou maďarskou menšinou na úkor väčšinového slovenského obyvateľstva a ďalšiu izoláciu obcí prihraničných území SR.

Návrh zákona o menšinách nie je celkom odtrhnutý od reality. Navrhované nové menšinové práva sa už dávno v praxi uplatňujú. Protiprávne. Maďarské, nie menšinové, vlajky sa pravidelne vyvesujú na slovenských kostoloch, menšinových podujatiach, počas maďarských štátnych sviatkov, alebo len tak, na provokáciu či testovanie trpezlivosti Slovákov. Na Slovensku sa tým paradoxne častokrát oslavuje porážka slovenského národa a slovenskej štátnosti a víťazstvo maďarského národa. Maďarská štátna hymna sa pravidelne hrá v kostoloch alebo na podujatiach, na ktoré menšinoví organizátori získali tučné dotácie z rôznych slovenských a maďarských štátnych fondov. Pre porovnanie, miestne odbory Matice slovenskej v národnostne zmiešaných oblastiach vinou štátneho systému hrdlačia a zanikajú, lebo nemajú odkiaľ získať dostatok peňazí na svoje skromné podujatia. 100. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a svoju definitívnu a potupnú porážku po I. sv. vojne oslavovalo Maďarsko prostredníctvom piatej kolóny na juhu Slovenska v jednotlivých obciach síce menejpočetne, ale z celoslovenského pohľadu masovo. Pritom oficiálnymi organizátormi neboli iba menšinové mimovládky a politické strany, ale aj množstvo predstaviteľov južných samospráv, a vôbec sa tým netajili.

Kedysi povedal Miklós Duray, bývalý menšinový politik za Stranu maďarskej koalície, že treba žiadať najprv kultúrnu a školskú autonómiu, územná a politická autonómia príde potom prirodzene. Aké predvídavé.

Maďarsko „vychovalo“ už jednu generáciu slovenských detí

V súčasnosti existuje na Slovensku kultúrna autonómia maďarskej menšiny de iure aj de facto, školská autonómia zatiaľ iba de facto. Diskriminácia slovenského obyvateľstva v zabezpečení ústavných práv na vzdelávanie v materinskom jazyku, v účasti na riadení verejných záležitostí, v používaní materinského a štátneho jazyka a postupná autonomizácia slovenského juhu prebieha od 90-tych rokov min. stor. volebným systémom a jazykovou politikou „salámovou metódou“. Postupnou decentralizáciou štátnej správy štát preniesol mnohé kompetencie na obecné samosprávy, čo na juhu SR znamenalo ich darovanie priamo do otvoreného náručia menšinových politických strán. Maďarská menšina tak s radosťou „vychovala“ už jednu generáciu slovenských detí podľa vzoru Apponiho stroja – škôl pre Slovákov – jednou stranou vojdú Slováci, druhou vyjdú roduverní Maďari. A bude asi vychovávať aj ďalšie. Navrhovaným zákonom o menšinách by mala vzniknúť školská samospráva aj de iure pod patronátom obecnej národnostnej samosprávy. V skutočnosti by tak vznikli dve menšinové maďarské samosprávy, jedna obecná, ktorá je už dlhodobo obsadená a riadená menšinovými maďarskými politickými stranami, ako víťazmi v obecných voľbách, a druhá menšinová maďarská samospráva podľa navrhovaného zákona o menšinách, výsostne iba pre menšinové maďarské záležitosti. Na personálne pokrytie takéhoto administratívneho kolosu bude v budúcnosti potrebný asi dovoz novej maďarskej menšiny a obyvateľstvo neovládajúce menšinový jazyk sa musí pomaďarčiť alebo porúčať. V realite to môže znamenať aj to, že ak si napríklad menšinová samospráva zaumieni, že sa bude každý deň na začiatku dňa hrať maďarská hymna v obecnom rozhlase a maďarská (menšinová) zástava bude visieť v obci trvalo, nikto nebude mať právo zasahovať do tejto menšinovej vôli.

Presadiť menšinový maďarský jazyk na celom území SR

Za jednu generáciu dosiahla revizionistická maďarská politika také široké používanie maďarského jazyka v národnostne zmiešaných obciach, že ponuka prevyšuje dopyt a príslušníci už nie sú schopní využívať všetky jazykové práva. Preto je potrebná expanzia do čisto slovenských oblastí. Menšinová politická strana Aliancia uvádza vo svojich stanovách, že chce presadiť, aby každý občan mohol používať svoj, aj menšinový maďarský jazyk bez obmedzenia. Teda, aj na celé územie Slovenska, ako kedysi za uhorských čias. Tento cieľ je dlhodobý a podobné náznaky tu už boli. Opäť sa postupuje „salámovo“, na rade sú teraz krajské štátne úrady. Plazivá maďarizácia sa dostala už aj do železničnej dopravy, ktorú si dlhodobo držal štát ako nedotknuteľnú a výsostne národnú oblasť dopravy. Na väčšine pracovných pozícií v obciach pod kontrolou menšinových politikov je menšinový jazyk povinný alebo vyžadovaný. Môže ísť až o 500 obcí na juhu Slovenska (celkový počet obcí v SR do 3 000), pričom nie vždy platí väčšinové percentuálne zastúpenie slovenského obyvateľstva v obci.

O revizionistickej činnosti menšinových maďarských zástupcov na Slovensku by sa mohli napísať tučné knihy. Čo sa im nepodarí presadiť zákonom, dotiahnu klamstvami, podvodmi, protizákonnosťou, zákernosťou či podrazmi. Aktuálnou metódou „na jazyku med a v srdci jed“ sa im darí ešte lepšie. A pritom bežnému maďarskému ľudu na Slovensku, ktorého dôveru tak úlisne zneužíva Budapešť a piata kolóna čerta záleží na nejakej autonómii.

Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, nebezpečenstvám a hrozbám vládna koalícia so stranami SMER-SD a SNS (a Mostu) mala odvahu schváliť Legislatívny zámer zákona o postavení národnostných menšín predložený splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny L. Bukovským nad rámec koaličnej zmluvy. Ďalšia vládna a súčasná koalícia OĽANO, SaS, Za ľudí a Sme rodina ho odvážne prijala do svojho programového vyhlásenia vlády na roky 2021 – 2024. O návrhu zákona by sa malo v NR SR rokovať na najbližšej schôdzi v júni.

Margaréta Vyšná

image_printTlačiť článok
SÚVISIACE ČLÁNKY

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)