René Pavlík, 10. apríla 2022, Brezová
Mesto Babylon sa do nášho povedomia dostalo na základe zmätenia jazykov. Došlo k nemu vinou mešťanov. Svoju pýchu sa rozhodli vyjadriť postavením veže siahajúcej až do nebies. Vyššia moc – v ich prípade Boh to vykonal sofistikovane poplietol im jazyk. Hovorili, ale nerozumeli si. Sami si zničili vežu aj mesto.
Aj dnes sme svedkami zmätenia jazykov. Tiež sa to deje zmetením. Viem, že slovom vieme pomenovať vec, pocit, dokonca aj filozofický princíp. To je jasné každému, ale výklad princípu už jasný nemusí byť. Dochádza k zmeteniu.
Napríklad – demokratické voľby. Vieme. Občan má právo ísť voliť a má právo byť zvolený. To je v poriadku a je to demokratické. Demokratické by bolo aj právo zvolených zástupcov riadiť štát po celé volebné obdobie. V našom prípade sú to štyri roky. Ale prvý dojem môže klamať. Poslanci do nášho parlamentu boli zvolení na základe predvolebného sľubu. Volič, nakoľko poslanca platí, má oprávnený nárok žiadať, aby jeho zástupca v správe štátu, sľub plnil! Prvá hrozba nastane vtedy, keď si poslanci svojvoľne uzatvoria tzv. koaličnú zmluvu a v nej výrazným spôsobom obmedzia dané predvolebné sľuby. Koaličná zmluva je prvé, nie však posledné oklamanie voličov.
Pre menej chápavých uvediem príklad. Vlastním divadlo. Zo širokej ponuky umelcov som vybral komikov. Chcem veselohru a oni sľúbili, že ju budú hrať. Plná sála, zodvihne sa opona a – tragédia. Určite by som sa necítil iba dobehnutý, ale aj podvedený. Zazlieval by mi niekto, že by som ich vyhodil? Leteli by tým skôr, keby za mojim chrbtom rozpredávali nie len moje kulisy, kostýmy, ale aj moje hasiace prístroje. Svojvoľne zmenili program, spôsobili škodu, ohrozili existenciu divadla aj životy obecenstva. Čo hercom chýbalo? Mali väčší plat ako ja, mali lepšie pracovné prostredie ako ja, lepšie sociálne podmienky ako ja. Híčkal som ich, veril som im, očakával výkon. Napriek tomu ma podviedli. Na môj názor sa ani neopýtali. Naopak. Dali ma na súd, že zmluva ich oprávňuje hrať štyri roky. Fakt? A moje práva sú kde?
Naši poslanci, a nimi zostavená vláda, si význam princípov definovaných postulátmi vykladajú tak, ako sa im hodí. Sloboda slova, princípy demokracie, ústava štátu, právo na informácie, sľub poslanca, … . Slová, slová, slová. Dokonca vzťah občan – vláda je horší, ako bol v už v tom nešťastnom Babylone. Prežívame totálne zmätenie pojmov. Je jasné, že sa správa štátu dostala mimo vôle občanov. Kto neverí, nech požiada lídrov strán, aby teraz, po dvoch rokoch vlády verejne, zreteľne a nahlas prečítali volebné sľuby. Rozdiel medzi sľubmi a skutkami je vyšší ako tá povestná veža. Je nad slnko jasnejšie, že ak si nie len geopolitická situácia žiada kroky mimo velebného programu, musia poslanci buď požiadať občanov o názor a súhlas, alebo sa musia vzdať mandátu. Všetko ostatné je porušenie základného princípu demokracie. Na nič iné, ako na plnenie sľubu nemajú spoločenské oprávnenie a už vôbec nemajú právo konať v priamom rozpore s vôľou voličov!
Mýlim sa ak tvrdím, že ide o zmätenie významu slov. Napríklad – vlastizrada. Každý čin, ktorý ohrozuje existenciu štátu, vlasti, je vlastizrada. Vie to každý, kto bol na vojne, aj každý, kto nespal na Občianskej výchove. Ľudia sa za hodnoty obsiahnuté v slove vlasť obetujú, dokonca kladú aj vlastné životy. Vie to prezident USA, Francúzska aj Maďarska. Majú to zakotvené Nemci vo svojej hymne. Pre nich je vlasť nadovšetko!!! Iba naši štátnici to nevedia. Ak by vedeli, nemohli by svojimi výrokmi, činmi a rozhodnutiami ohroziť potravinovú, energetickú, zdravotnú aj bezpečnostnú situáciu občanov. Ich samoľúbosť, bohorovnosť, politická agresivita, osobná ziskuchtivosť zakrývaná mentálnou nesmelosťou, trestuhodne prekračuje medze únosnosti. Nerešpektujú žiaden argument národohospodárov, lekárov ani hlas ľudu – hlas boží. Pýtam sa – čomu nerozumejú?
Nerozumejú, alebo to iba hrajú? Napríklad – základňa. Základňa pre včely je úľ. Základňa pre žiakov je škola. Základňa pre hudobníkov je orchester. Včely, žiaci aj hudobníci v základni vykonávajú činnosť pre ktorú je základňa určená. Logicky, aj vojaci vykonávajú činnosť tam, kde pracujú – v základni. Iba náš minister, ktorý sa dušoval a takmer verejne prisahal, že na Slovensku nebude nikdy základňa cudzej armády, došikoval tri a teší sa na štvrté zariadenie, ktoré budú obsluhovať vojaci cudzej mocnosti. Som hlupák ak to považujem za základňu? Zariadenie, ktoré patrilo nášmu štátu a obsluhovali naši vojaci, daroval opakujem – daroval cudziemu štátu. Tým celkom jasne ohrozil naše „divadlo“ aj divákov. Mýlim sa ak to považujem za volebný podvod a vlastizradu?
Moje pochybnosti by celkom isto objasnil Jazykovedný ústav keby bol slovenský. Už dávno mal spracovať Krátky výkladový slovník pre poslancov a členov vlády, lebo evidentne po voľbách majú významovo obsahové nejasnosti. Nesúhlas a vyjadrenie voličov stopla hlava štátu, voličmi, vlastníkmi štátu, demokraticky zvolená. Či toto nie je Babylon? Demokracia to nie je určite.
