piatok, 29 marca, 2024
spot_img
ÚvodRodina, výchova, vzdelávanieČo chýba a čo potrebujú ekonomika SR aj EÚ?

Čo chýba a čo potrebujú ekonomika SR aj EÚ?

Prof. Jaroslav Husár, Bratislava, 21.6.2021

Aby som čitateľovi priblížil význam nadpisu, musím uviesť toto. Deutsche Bank AG, ako čitateľ iste vie, je medzinárodná banka, ktorá zamestnáva viac ako 67 500 zamestnancov. Jej riaditeľstvo sídli v Nemecku vo Frankfurte nad Mohanom. Deutsche Bank je jedna z najväčších bánk na svete z hľadiska  výnosov a zisku.


D. Enrich nedávno vydal o nej dielo Dark Towers s varovným podnadpisom Deutsche Bank, Donald Trump, and an Epic trail of Destruction. Význam Epic Trail si čitateľ nájde na internete. Má 413 strán, teda nedá sa o nej vyjadriť iba na pár riadkoch, ale stačí si hlboko uvedomiť zmysel podnadpisu. V závere uvediem citáciu. Nie je to banka, ktorá spĺňa kritériá makroekonómie na banky a zákonov o bankách, hlavne jej generálni riaditelia (CEO).
Iná banka nemá také prečiny, ba priam stovky ekonomických zločinov po celom svete, a to od jej vzniku v roku 1880. Tolerovali je to aj politici – H. Kohl a A. Merkelová, ako o tom píše Enrich. A v dôsledku toho dnes čitateľ nájde mnoho článkov na témou: „Redesigning European Monetary Union governance in light of the eurozone crisis”, čiže  Rekonštrukcia vládnutia  EMU vo svetle krízy eurozóny.

Pri čítaní knihy o deštrukcii finančných tokov som zistil, že predovšetkým dnes našej ekonomike, ale predovšetkým aj ekonomike EÚ chýbajú zodpovední, vierohodní  hospodári, hospodárske osobnosti, autority – minister financií a guvernér národnej banky. Musím povedať aké autority. Čítal a študoval som ich diela. Československo malo výraznú osobnosť a to Prof. K. Engliša, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky, ktorý napísal 890 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Ani u jedného západného ekonóma som nenašiel pojem hospodársky ideál. On, člověk s veľkým rozhľadom je jeho tvorcom a píše: “Hospodářským pak ideálem jest ukojování lidských potřeb“.

Aby čitateľ dostal predstavu o jeho hlbokých myšlienkach, a tak mohol komparovať, dovolím si napísať aspoň niekoľko nadpisov z jeho diela, aby som čitateľa presvedčil a prinútil požadovať od dnešných ministrov financií, či guvernérov národných bánk podobné odborné zázemie, tvrdenia, znalosti. Svoje dielo začína časťou „O čem jedná hospodářská veda“. Pochopenie a porozumenie tejto časti je základom pre každého ekonóma. Zjednoznačnil, čo je pozorovanie a pochopenie účelových súborov a jedným z nich je hospodárstvo, ekonomika. Mimoriadne závažnou je časť „Statek, peníze a ceny“. Píše o tom na 66 stranách. Už v roku 1937 píše o národnom produkte a to vo väzbe na kúpnu silu.
Hovorí: „Národní produkt jako „hromada statku je pomocná představa“. Žiaľ, naši ministri, financi a ani guvernéri to do dnes nevedia, HDP zbožňujú.

Rovnako musím čitateľovi pripomenúť velikána Prof. I. Karvaša a jeho Základy hospodárskej vedy (1,2) z roku 1948, má 820 strán.
Nemôžem nezačať úryvkom z diela Ľ. Olacha: „ Ten obraz, keď ma prezident Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj dnes pred očami. Neveriacky som na neho pozeral. Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: „Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší človek na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenia, moja manželka je Češka, evanjelička...“ Pán profesor, odvetil mi, toto všetko viem. Nechcem, aby ste robili politiku. To Vám zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska.“  

Karvaš zabezpečil že Česi platili za jednu slovenskú korunu 7 českých korún. Karvaš je tvorcom aj pojmu hospodársky priestor Európy, v ktorom sa má vytvoriť predpoklad pre optimálne využitie všetkých prírodných podmienok.  R. Schuman a K. Adenauer založili Európske spoločenstvo uhlia a ocele až v roku 1952, čo nebolo optimálne riešenie. Povedali dnes svoje predstavy a definovali priezračné požiadavky na fungovanie ekonomiky SR a postavenie slovenských orgánov tak p. Matovič, p. Heger, p. Kozlík, či iný minister financií?
Povedal a objasnil fungovanie ekonomiky tak ako Karvaš, p. Kažimír, p. Masár, či iný guvernér národnej banky? Aký bol výmenný kurz euro a slovenská koruna? Prečo 1: 30,1260? Nie, nemali poznatky o matematických základoch určovania výmenných kurzov, hlboké vedomosti a hlavne nemali ani také diela ako som vyššie spomenul.

Ale Slovensko malo velikánov ekonómov aj po roku 1950. Nemôžem nepripomenúť Prof. V. Pavlendu a jeho dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR a jeho jeden významný bod v kapitole V – Plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov. Nemáme aj dnes rovnaký problém? Požadoval federáciu. J. Sojka napísal dielo Ekonomická dynamika (1970), v ktorom má bod 7.3 Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum).
V ňom nazval ekonomiku českých zemí agresívnym ekonomickým systémom. Odvaha? V tom období veľká! Federáciu sme mali až od r. 1990.

My však aj dnes musíme zhodnotiť naše skúsenosti hospodárskeho života. V mojej knihe Aj ekonómia je veda sa snažím odpovedať na otázku, čo nám dnes, v súčasnosti  môže ekonomická analýza na báze ekonometrie povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb berieme ako vodidlo, návod pre vnímanie výkonu ekonomiky, napr. národný príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny a platobná bilancia. Ba aj zahranično – obchodnú bilanciu. Čitateľovi si dovolím ukázať poznatky, ktoré sú dnes samozrejmosťou pri tvorbe hospodárskej politiky (J. Tinbergen), čiže bázické problémy ilustrovať na malom ekonometrickom modely (aj šofér musí ovládať vyhlášku a dopravné značky – modely):

                   Y = C + I + G          definícia HDP

                   C = a + bYd            funkcia výdavkov obyvateľstva

                   Yd= Y – T               definícia disponibilného príjmu       

                   T = Tf                    funkcia príjmov z daní (zadaná úroveň)

Toto sú hypotézy, ktoré opisujú fungovanie ekonomiky, vzťahy, a ako vidíme, ľahšie ich chápeme ekonometrickým jazykom. Ekonometer po určitých úpravách získa vzťah medzi Y, príjmami z daní (T) a inými parametrami funkcií, takýto:

                   Y = (a – bTf+ I + G) / (1 – b)).


Jednoznačne vidíme vzťah medzi Tf, G a Y. Vzťah je jasne priezračný a minister financií vidí, aké efekty zmien na HDP (Y) vyvolajú zmeny v príjmoch z daní, či zmena ostatných veličín, ktoré sa vyskytujú na pravej strane od  rovná sa. Hovorí o tom profesionálne literatúra o teórii hospodárskej politiky. Minister môže robiť ozaj sofistikovanú analýzu. Všetko to budú plauzibilné, pravdepodobné, prijateľné dôsledky. A vopred známe. Vedecky, ekonometricky zdôvodnené, závislé od uvedených hypotéz a nie by bolo, bolo by, čo robili všetci ministri financií a guvernéri NBS. Dnes je už bežnou praxou, že univerzity s reputáciou trvajú už u bakalárov, aby rozumeli ekonometrickému jazyku. Robila to aj moja katedra a to na niekoľkých predmetoch.
Minister, či guvernér majú dnes k dispozícii žiaľ nie veľmi užitočné orgány, ako RRZ, či IFP a útvar hodnota za peniaze. Iba vedu nie.

Záver:

Deutsche bank narobila veľké škody, ako o tom píše D. Enrich. Zhrabovanie ziskov bol jej jediný cieľ. Slúžili jej k tomu štátny dlhy mnohých krajín. Nerešpektovala zákony o bankách, ktoré presadzovali K. Engliš a I. Karvaš. Dnešnej ekonomike SR ale aj ekonomike EÚ, jej vodcom chýba ekonomická veda, jej vedecké nástroje. O tom hovoria naše praktické skúsenosti z minulosti, ale hlavne od vzniku SR, či od vstupu do EÚ. Skúsenosti musíme preskúmať a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov (deficity ŠR, deficity platobnej bilancie, disproporcie medzi makro veličinami) odporúčať nápravu chýb, zlepšenie práce.
Riešením nie je korupcia, či mýtnik 1 a 2, ale vedecké riadenie, ekonometria, input/ouput analýza a hlavne systém národných účtov, ich bohaté poznatky ako samozrejmý ekonomický nástroj vlády.

D. Enrich vo svojej knihe Dark Towers cituje Ch. Sewinga, CEO Deutsche Bank: „Stratili sme náš kompas v posledných dvoch dekádach. Mojim účelom  je spojiť túto banku s tým čo zvyklo byť. Pri existencii hroznej minulosti Deutsche Bank-y, to mi nedáva inšpiráciou a dôveru v budúcnosť banky“.

Potrebujeme aj v SR aj v EÚ ekonomické osobnosti, morálne autority, ktoré chápu vnútorné súvislosti v ekonomickom systéme.

- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň