Celé Slovensko má konkrétne skúsenosti, ako sa zaangažovala celá vláda do riešenia problémov, ktoré nám spôsobil COVID-19.
Mám pocit, a verím, že aj čitateľ, že od marca naša vláda stále niečo požaduje a vyžaduje, straší nás, vyhráža sa, nadáva nám. Hlavne predseda. Iba nedáva riešenia, ktoré ponúka veda. Až ma z toho, ako ekonóma, trochu eufemisticky, hanba fackuje. Vláda však hlavne nevie, čo má robiť s ekonomikou. Tak ako ignorovala rady vážených osobností lekárskych vied, tak nevníma a nechce vnímať ani hlboké poznatky ekonomických vied. Viacerí ľahko získali diplomy a tak svojim vzdelaním nie sú pripravení na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií obsiahnutých v dátach, faktoch, ktoré konštatuje ekonomická veda.
Čitateľ mal vlastnú skúsenosť, ba vláda mu aj oznámila, aké boli s testovaním spojné finančné prostriedky, materiálne prostriedky a ľudské zdroje, okrem obmedzení ktoré zažil každý občan našej republiky. Ba sme mali import pracovnej sily aj z Maďarska aj Rakúska. Potreby spomenutých zdrojov a ich efekty sa dajú vypočítať. Avšak analogické problémy má u nás dnes každé odvetvie ekonomiky. Vďaka ekonómii vláda má k dispozícii nástroj, ktorý umožňuje predvídať zmeny a potreby ekonomiky. Ak urobíte na ceste haváriu, policajt Vás poučí, že šofér musí predvídať. Vláda nemusí predvídať? Aj vláda musí predvídať hospodársky rozvoj, musí preskúmať a zistiť komplexné kvantitatívne efekty jednotlivých opatrení ekonomickej politiky (aký je komplexný efekt zníženia DPH na potraviny na ekonomiku) v hospodárskom rozvoji krajiny. A ako som už ukázal v minulom príspevku v Slovenskom slove, pri zistení, určení a predvídaní komplexných efektov na celú hospodársku štruktúru krajiny, ekonomiku, čo je prvoradou úlohou ekonomickej analýzy, sa musí oprieť o nástroj input/output, ktorý predpisuje EÚ a metodiku určil Eurostat. On pomáha pri riešení zložitých problémov hospodárskeho rozvoja a optimálneho fungovania jednotlivých ekonomických komplexov (napr. odvetví ekonomiky). Naše poľnohospodárstvo už dlhodobo vykazuje deficit zahraničného obchodu, a tak také úsilie ako urobila vláda pri testovaní by sa žiadalo aj v tejto oblasti. Ukážem podstatu riešenia pomocou tejto tabuľky:
V prvých troch stĺpcoch je uvedená inverzná matica troch odvetví, okno do ekonomiky. Pre toho, kto sa mu rozumie. V dnešnej úvahe, oproti minulej, som finálnu spotrebu rozčlenil na jej bežné zložky – investície, I; spotrebu obyvateľstva, C; a netto export (export mínus import), X – M. Vidíme, že aj poľnohospodárstvo aj priemysel majú veľké deficity (-39 a -61). Avšak zvýšiť export je náročný problém. Je to výzvou aj pre ekonomickú diplomaciu. Import poľnohospodárstva prevyšuje export o 31 jednotiek eur. Čiže jeho finálna spotreba by mala byť 383 plus 31, aby bol bilancia vyrovnaná. Avšak v prvom riadku inverznej matice vidíme, že jeho produkcia ide do všetkých odvetví, Teda poľnohospodárstvo nemôže vyrobiť iba 31 jednotiek eur. Prvou otázkou je teda koľko má vyrobiť. A tak našou otázkou je aký je efekt zložky exportu vo výške 31 jednotiek eur na celkovú výrobu jednotlivých odvetví, aby sa uspokojila potreba vyrobiť tých 31 jednotiek exportu? Po príslušných matematických operáciách získame takéto hodnoty výroby: poľnohospodárstvo 816,43, priemysel 1498 a ostatné odvetvia 860 jednotiek eur. Poľnohospodárstvo musí vyrobiť o 55,43 eur naviac. Odborník vie vypočítať, koľko z toho pôjde do každého odvetvia. Zistili sme konkrétne hodnoty a vieme jednoznačne predpovedať komplexné efekty uspokojenia zvýšenia exportu poľnohospodárstva o 31 jednotiek eur. Pozrime si to konkrétne. V tabuľke nižšie vidíme negatívne saldá (deficity, export je menší ako import), ktoré v roku 2019 dosiahlo Slovensko a to v miliónoch eur:
Z údajov vyplýva veľká náročnosť úloh vlády SR, aby zabezpečila vyrovnané bilancie týchto 4 pododvetví poľnohospodárskej výroby. Verím, že čitateľ zistil, že sú tu náročné úlohy pre ekonomickú diplomaciu, možné teritóriá, ktoré trhy obsadiť pre živočíšne výrobky, ktoré pre potraviny, nápoje a tabak? Aké nástroje použiť – podporu exportu, zavedenie ciel na dovoz, prípadne čo iné (zníženie DPH)? Aký bude komplexný efekt spomenutých nástrojov na celú hospodársku štruktúru Slovenska? To sú vážne úlohy pre implementačnú jednotku na úrade vlády, či pre IFP a aj pre UHP. Vidíme, čo všetko má (musí) vláda urobiť s ekonomikou SR. Aby poľnohospodárstvo vyrobilo príslušné hodnoty produkcie v eurách, iste musí rozšíriť pestovateľské plochy príslušných plodín, či zvýšiť výnosy, zväčšiť stavy hospodárskych zvierat, zväčšiť plochy na pestovanie slnečnice, repky olejnej atď. a zamestnať viac ľudí, teda riešiť problém finančných zdrojov, materiálových zdrojov a ľudských zdrojov, a to podľa profesií (aj pri testoch boli rôzne profesie), o čom som písal v otvorenom liste ministrovi práce. Vopred, vďaka ekonomickej vede, musia byť jasné efekty finálnej spotreby poľnohospodárstva a ich dôsledky na ekonomiku, kvantitatívne efekty zvýšenia výroby. To musí vláda zabezpečiť analogicky ako zabezpečovala testovanie.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že zobrazenie hospodárskeho systému alebo jeho častí prostredníctvom matematických modelov nie je záľubou ekonomických vedcov, ale nevyhnutnosťou: bez modelov (a bez algoritmov alebo schémy riešenia získaného na základe modelov) nemôže riešiť úlohy žiadny počítač. Konečný rozbor variant a voľbu niektorej z nich robí vždy človek. Hovorím o vytvorení nástroja, ktorý by bol „poradcom“ riadiacich (plánovacích nie akýchsi implementačných) orgánov, ale nie o zámene, resp. nahradení činnosti týchto orgánov.
Prof. J. Husár
Bratislava 4/11/2020
