Bratislava, 7/3/2022, prof. Ing. Jaroslav Husár, CSc.
Touto úvahou nadväzujem na úvahu, v ktorej som upozornil na to na čo nesmie zanedbať ekonomická, národohospodárska politika, menovite Englove zákony. Som rád, že na moju úvahu zareagoval aj minister hospodárstva, a to pozitívne, hoc mohol aj dlhšie. K dnešnej úvahe mi boli podnetom aj predvolebné prezentácie programov politických strán; mali určiť ako sa bude uberať hospodársky život.
Dnešné myšlienky majú byť mojou skromnou pomôckou pre čitateľa k pochopeniu zložitých hospodárskych javov (dnes zneprehľadnených tým, že sa nevyznáme vo vlastníctve podnikov, teda, kto je posledný užívateľ) a orientácie v nich, teda chcem napísať aj o tom ako sa hospodársky život uberá ale má sa nutne riadiť, upravovať (nie chaoticky), aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu (nie množstvo akcií, či iných finančných trikov).
Nemôžem nespomenúť bázické tézy národohospodárskej vedy. Dnes sa čitateľ, žiaľ, aj v odborných časopisoch dozvie chaotické a medzerovité definície, teda aj vedomosti. Aj naši politici potrebujú zvýšiť úroveň ovládania makroekonómie, poznatkov o národnom hospodárstve, menovite poznatky o národohospodárskej politike. Národohospodárska politika, ako vedecká disciplína, určuje, ustanovuje zásady – na základe poznatkov makroekonómie, teórie, vedy -, akými prostriedkami by sa malo do hospodárstva zasahovať, aby sa stanovené ciele čo najlepšie, najrýchlejšie a čo najlacnejšie dosiahli. Národohospodárska politika nás učí o verejných zásahoch do hospodárstva, ich dôsledkoch, medziach a obmedzeniach. Musím zdôrazniť, že pri národohospodárskej politike ide o zásahy štátu, obcí, okresov, krajov (žúp) a iných verejných odborných organizácii do ekonomiky, hospodárstva. Teda subjektom národohospodárskej politiky, čo sa dnes zanedbáva, môže byť štát, obec, okres, župa, záujmové organizácie a ustanovizne, napr. obchodné komory, zväzy, a pod. . Predmetom národohospodárskej politiky môže byť všetko, čo chceme upravovať, riadiť podľa verejných a nie jednotliveckých, individuálnych záujmov. Národohospodárska politika konkretizuje, podáva konkrétne prostriedky na riadenie súčasných hospodárskych otázok, aj podľa ich naliehavosti a potreby celku. Naša realita vďaka politikom to nerobí. Je to umenie využitia národohospodárskych poznatkov v praxi z hľadiska záujmu celku, celého štátu, národa alebo skupiny obyvateľstva a nikdy nie hľadiska jednotlivca. Zato je, ako hovoríme, národohospodárska. Politika má usmerniť ideály človeka a národa tak, aby bol národ a jednotlivec bohatý, zdravý, vzdelaný a mravný.
Politika je vždy vedomým úsilím, pokusom utvárať ekonomické skutočnosti podľa sledovaných cieľov. Preto národohospodárska politika utvára, vytvára hospodárske pomery, fungovanie ekonomiky podľa sledovaných, predpísaných alebo postavených cieľov (koľko ich mali stranícke programy pred voľbami). Teraz sa zdôrazňuje politika, nie národohospodárska. Činy sa nekonfrontujú s ekonomickou vedou a zanedbáva, vynecháva sa nezaujaté uvažovanie. Rozumným, úspešným a bezchybným činom musí predchádzať bezchybná, rozumová, vyspelá práca vedecká; u nás dnes úplne zanedbaná (pozri ekonomické fakulty a ich ohlas aj v časopisoch). Vedec a politika sa dnes nestotožňuje, skôr ignoruje. Prevahu má stránka politická oproti vedeckej. Veda sa snaží odhaliť súvislosti a objaviť zákonitosti (napr. Englove zákony) javov, zjednodušuje zložité pomery a pomáha praktikom, národohospodárskym politikom, riešiť konkrétne problémy. Praktici aj politici potrebujú teóriu, vedu a jej výsledky, aby sa mohli vyznať v zložitých hospodárskych, ekonomických javoch a mohli ich úspešne utvárať a vyskytnuvšie sa problémy riešiť. Politika má byť zameraná do budúcnosti a tú musíme čo najpresnejšie predpovedať. Veda je vždy objektívna a neutrálna. Objasní situáciu, ktorú má politika využiť a navrhnúť riešenia. Tým umožní politikom použiť vhodné prostriedky pre docielenie výsledkov. A preto národohospodárska politika musí byť aktuálna, časová, aby riešila predovšetkým prítomné hospodárske problémy, aby ich objasňovala a pomáhala národohospodárskym politikom zvládnuť.
Konkrétnosť a aktuálnosť národohospodárskej vedy je preto žiadúca , lebo národné hospodárstvo má rozhodujúci význam pre osud národa a štátu, dáva prostriedky na jeho udržanie a zlepšenie danej hmotnej situácie.
Záver. Čo potrebujeme? Politici by si mali uvedomiť bohatstvo ekonomickej vedy, jej poznatkov; národohospodársky vedec nerealizuje hospodársku politiku, robia ju politici. Politik nemusí vždy ovládať ekonomickú vedu, ale musí využívať vedecký potenciál. Moja úvaha ho indikuje. Viem, že politik robí, musí robiť, ústupky voči skupinám opačných názorov, čo denne vidíme, len aby niečo zo svojich záujmov dosiahol. Ako to plynie z mojej úvahy – národohospodárska politika sa musí usilovať o zvýšenie hmotného a ľudského blahobytu vzhľadom na možnosti v prospech celku, národa a štátu. Nepotrebujeme chaotické zasahovanie do hospodárstva a medzerovité vedomosti a definície. Žiada sa zvýšiť úroveň ovládania národohospodárskych vied. Národohospodárska politika ako veda báda možnosti dosiahnutia stanovených cieľov. Veda pozná nielen Englove krivky, ale aj časť, ktorá sa volá teória prosperity. Medzerovité národohospodárske poznatky môžu splodiť deformované a degenerované politické riešenia.
