Už sa viackrát stalo, že sa národniari nedostali do parlamentu. Prečo? Slovenská národná strana prevzala dobrý názov (štít firmy), no nedokázala nadviazať na myšlienkové hnutie pôvodných zakladateľov – slovenských vzdelancov devätnásteho storočia. Popri nej existuje (ešte?) aj Matica slovenská, ktorá by mala bdieť nad kultivovanosťou národa, no stala sa neviditeľnou inštitúciou. Tu je základ celého nedostatku, ktorý doviedol ku krachu.
Obidve inštitúcie vytvorili vzdelanci, ktorí mali čo povedať národu, dokázali tvoriť odborné, ale aj umelecké texty. Snažili sa pochopiť „dušu národa“ a oslovovať verejnosť aj bez toho, žeby mali z toho osobný profit. Ich pokračovatelia v celom ponovembrovom vývoji postupovali presne opačne: bez ducha a kultúrnosti, zato so zámerom osobne mať z obidvoch inštitúcií „niečo pod zub“. Výsledkom je nefunkčnosť a neužitočnosť Slovenskej národnej strany, ale aj Matice slovenskej. Ak to má isť takto ďalej, tak je lepšie ukončiť ich vlastnú existenciu. Alebo je možná regenerácia?
Keď si niekto nahonobí zlé meno, ťažko sa očisťuje, ale pri vyššej aktivite sa to určite dá dosiahnuť.
V prvom rade by sa mali národniari zamyslieť nad „dušou národa“, teda nehovoriť prázdne reči o národných potrebách, ale jasne ich definovať v podmienkach súčasného sveta. Tieto potreby majú materiálnu, aj duchovnú oblasť. Okrem toho Slovensko je v nejakom medzinárodnom prostredí, takže má aj organizačné potreby (vnútorné, aj medzinárodné). Ďalej sa treba poobzerať po svete – nájsť trendy vhodné nasledovania, ale aj tie, ktorým sa treba vyhnúť.
Slovensko sa dnes nachádza v tvorivej kríze – niet impulzov, ani ich zdroje nevidieť. Od politickej strany sa pritom očakáva vytvorenie príťažlivého obrazu budúcnosti a jasné naznačenie ciest, akými sa k tomuto cieľu dá dostať. Naše politické strany si túto úlohu neplnia, ich lídri chcú sa v prvom rade dostať do parlamentu, prípadne aj do vlády a užívať tamojšie výhody.
Na Slovensku existuje viacero národných, až nacionalistických organizácií. Všetky by mali prezentovať svoje priority, teda základ, z ktorého nemožno ustúpiť. Ide teda o akýsi nový pohľad na národný konzervativizmus, ale nie v preferovaní podoby devätnásteho storočia. Slovensko existuje v dvadsiatom prvom storočí a malo by sa usilovať byť aktívne a atraktívne vo svetovom systéme, no prezentovať svoje základné národné hodnoty.
Tieto národné organizácie by mali vytvoriť akési „súhvezdie“ s centrálnym kultúrnym bodom. Prenesenie základných hodnôt a zámerov do politického programu by následne mala byť hlavná úloha národnej strany, napríklad Slovenskej národnej strany. Ďalším jej krokom by mal byť výber osobností, ktoré budú na dobrej kultúrnej úrovni a so schopnosťou komunikovať s verejnosťou, aj inými stranami a nestraníckymi organizáciami. Predvádzanie sa pred TV kamerami nie je základom takejto osobnosti, navyše ak chýba „dar reči a myšlienky“.
Takže je to na kultivovaných ľuďoch, aby sa pokúsili zrenovovať Slovenskú národnú stranu, aby nebola na posmech, ale aby sa stala stabilnou súčasťou efektívneho spoločenstva politických strán.
SNS bola niekoľkokrát súčasťou vlád, vždy ukázala svoju nepripravenosť vládnuť – ciele nejasné a personálna ponuka žalostná. Tak sa stalo, že SNS je v očiach Slovákov neužitočnou organizáciou. Tu treba začať s nápravou.
No a ešte je tu Matica slovenská. Táto organizácia by mala dbať na národnú podstatu spoločnosti – teda na jej kultúrnosť. Opäť sa dotýkame kultúrnej vyzrelosti jej lídrov. Táto nie je na dobrej úrovni a tak sa aj Matica dostala v očiach verejnosti na okraj (alebo až za okraj) pozornosti. Bez oživenia tejto inštitúcie nie je možné oživenie národa. Mimochodom, z takéhoto stavu by sa určite tešil Antonín Novotný!
Matica by sa mala starať o kultúrno-historickú časť verejnej mienky, ale aj historického vedomia národa. Ako to teda bude s kultúrnosťou osobností, či skôr osôb vo vedení Matice? Dokedy bude spať – zobudí ju niekto? Potrebné sú razantné kroky, inak národná strana, aj Matica jednoducho zaniknú svojou podstatou. Možno prežijú ako atavizmy, nehodné svojho mena a minulosti.
18.4.2020 Prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc.
