Vládu Slovenskej republiky, ak dovtedy vydrží, čaká o chvíľu neľahké rozhodnutie – symbolicky darovať alebo nedarovať slovenské obce Maďarsku. O to totiž ide v celom novom návrhu nariadenia vlády SR o označovaní obcí v menšinových jazykoch (LP/2022/420 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva). Pôvodné slovenské majere a osady, dnes časti obcí alebo obce založili slovenskí poľnohospodári v rámci československej pozemkovej reformy po zániku Uhorska a nazvali ich slovenskými názvami, napr. Štúrová, Okánikovo, Hviezdoslav, Hurbanova Ves. Veľkými pozemkovými vlastníkmi na Žitnom ostrove boli rody Baťánovcov, Esterháziovcov, Pongrácovcov, Zičiovcov a najmä Pálfiovcov, ktorých všetkých zasiahla I. pozemková reforma v roku 1919 a znamenala rozsiahlu úpravu pozemkovej držby a zlikvidovala veľké veľkostatky, uvádza vo svojej štúdii PhDr. Eva Vrabcová v Historickom časopise z roku 2007. Osady vznikali už na opustených odobratých pozemkoch s názvami ako, napr. Margitpuszta alebo Szántóérpuszta. Nový zoznam o označovaní obcí v menšinových jazykoch ide ruka v ruke s aktuálnou propagandou okolo Benešových dekrétov.
Označovanie uvedených osád (dnes časti obcí) v menšinových jazykoch sa mohli dostať do slovenského zákona nepriamo aj s pomocou právneho poradenstva Budapešti. Slovensko-maďarský poslanec G. Gyimesi, ktorého novelu zákona s časťami obcí odhlasovali „slovenskí“ poslanci sa nedávno dušoval, že on pracuje sám za seba. Jeho pajtáš a člen pracovnej skupiny Ákos Horony pre vypracovanie návrhu nariadenia vlády SR sa však v istom rozhovore chvastal, že pomohol/li s novelizáciou uvedeného zákona. Horony kandidoval za menšinovú stranu SMK, dnes poskytuje právne služby strane Aliancia a stal sa aj poslancom mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede za Alianciu. No a tu už pokojne môžeme hovoriť aj o maďarsko-maďarskej spolupráci a riadenie strany „revizionizmu“ Budapešťou. Veď Maďarsko má na to viacero štátnych inštitúcií, s ktorými sa už ani netají, napr. podvýbor pri maďarskom parlamente pre zriadenie akejkoľvek formy autonómie pre maďarskú menšinu.
Aj východoslovenské obce darujeme?
„Nesúhlasím s návrhom nariadenia, v obci sa nehlási ani jeden obyvateľ k ukrajinskej národnosti a navrhujem v EÚ štandardnú, 20 % hranicu pre využívanie práv národnostných menšín,“ uvádza starosta obce Rokytovce v okrese Medzilaborce Ivan Závadský v prieskumnom rozhovore. Podobne sa vyjadril aj starosta obce Cígeľka (okr. Bradejov) Ľudovít Kravec a ďalší zástupcovia obcí. V novom zozname obcí, ktoré budú povinné používať ukrajinský jazyk pod hrozbou pokuty 2 500 € sa opäť ocitlo 17 obcí, ktoré nemajú žiadneho príslušníka ukrajinskej národnosti alebo iba niekoľkých a ani zďaleka nespĺňajú zákonnú percentuálnu hranicu už desať rokov. Viaceré takéto východoslovenské obce majú dopravné označenie začiatku a konca obce v ukrajinskom jazyku pre 0 príslušníkov ukrajinskej národnosti, ale zato chýba označenie v rusínskom jazyku, pretože v obci žije viac ako 50 % Rusínov!
Znamená to, že takéto obce podľa aktuálneho právneho predpisu budú musieť dvadsať rokov povinne používať ukrajinský jazyk, aj keď niektoré z nich dvadsať rokov nemajú žiadneho príslušníka ukrajinskej menšiny! Príslušné krajské dopravné úrady, ktorým väčšinou patria miestne komunikácie poslušne, ako nemohúcne teliatka osadzujú dopravné tabule s menšinovým označením obce na „rozkaz“ vládneho zástupcu menšín L. Bukovszkého a kto vie koho ešte. Časť východu Slovenska skutočne pôsobí, „ako keby bol napoly ukrajinský.“ Čo by Slovensko určite rešpektovalo, tak ako južné oblasti, ak by naozaj bol.
Ak je chyba v zákone, treba ho opraviť. Ak si tu niekto robí čo chce, treba urobiť opatrenia. A nie umelo nafukovať národnostné menšiny, aby mala Budapešť mandát na presadzovanie svojich vlastných politických cieľov.
Margaréta Vyšná
Tabuľka s obcami zaradenými do návrhu nariadenia vlády, ktoré budú povinné používať ukrajinský jazyk ďalších desať rokov pod hrozbou pokuty 2 500 €.
Okres | Počet | Por. | Názov obce | Návrh označenia | Počet príslušníkov NM | |||
obcí | obce v jazyku NM | 2011 | 2021 | |||||
absol. | % | absol. | % | |||||
Bardejov | 1 | 1. | Cigeľka | Циґелка | 4 | 0,76 | 3 | 0,51 |
2 | 2. | Chmeľová | Хмельова | 21 | 5,28 | 14 | 3,79 | |
3 | 3. | Mikulášová | Микулашова | 4 | 2,86 | 3 | 2,46 | |
4 | 4. | Ondavka | Ондавка | 0 | 0 | 0 | 0 | |
Humenné | 5 | 1. | Prituľany | Притуляни | 1 | 1,59 | 0 | 0 |
Medzilaborce | 6 | 1. | Oľšinkov | Вільшинків | 6 | 17,14 | 3 | 15 |
7 | 2. | Rokytovce | Рокитовець | 6 | 3 | 0 | 0 | |
8 | 3. | Sukov | Суків | 8 | 5,88 | 1 | 0,65 | |
Snina | 9 | 1. | Čukalovce | Чукалівці | 11 | 6,96 | 3 | 1,85 |
10 | 2. | Parihuzovce | Паризівці | 11 | 3,03 | 1 | 5 | |
11 | 3. | Pichne | Пихні | 39 | 6,76 | 19 | 3,4 | |
12 | 4. | Runina | Рунина | 6 | 7,06 | 5 | 6,49 | |
13 | 5. | Ruský Potok | Руський Потік | 2 | 1,79 | 0 | 0 | |
Stará Ľubovňa | 14 | 1. | Jarabina | Орябина | 73 | 8,28 | 61 | 6,64 |
Stropkov | 15 | 1. | Varechovce | Варихівці | 1 | 0,55 | 6 | 4,35 |
Svidník | 16 | 1. | Dubová | Дубова | 6 | 2,62 | 7 | 3,5 |
17 | 2. | Nižná Jedľová | Нижня Ядлова | 5 | 5,55 | 1 | 0,96 | |
18 | 3. | Nižný Mirošov | Нижній Мирошів | 12 | 4,88 | 5 | 1,85 |