Denne čítame, že normálne fungujúci imunitný systém človeka dokáže rozoznať vlastné a cudzie antigény.
Keď sa bunky imunitného systému stretnú s cudzorodým prvkom, začnú produkovať chemické látky, ktoré im umožňujú regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na postihnuté miesta. Imunita je schopnosť organizmu reagovať na cudzí antigén imunitnou odpoveďou. Ekonomika nemá obranyschopnosť proti ekonomických chorobám. Táto otázka má začala veľmi trápiť, keď som si na internete prezrel modrú knihu, ktorú nám v TV ukázal minister financií E. Heger. Čakal som odpovede ako? Načo? A prečo? Naša ekonomika dnes má ekonomické choroby, viacero.
Čitateľ možno čítal, že Toricelli sa pýta Galilea, že kto sú jeho nepriatelia a prečo ho tak nenávidia. Galileo mu odpovedá, že skutočnými nepriateľmi sú neschopní kolegovia, pavedci, ktorí majú plné ústa citátov z Aristotela a ktorí nie sú schopní pozrieť sa do jeho ďalekohľadu, aby nemuseli zrevidovať svoje falošné učenia. Veľa vody pretieklo dolu Dunajom od čias Galilea, ale problémy vedy a nepriatelia ako by nám zostali.
Mnoho dnešných ekonómov sa nechce pozrieť do „ďalekohľadu ekonómie“. Vzhľadom na spomenutú modrú knihu, ktorá asi nevníma korupciu, odtok peňazí na Cyprus, či do iných rajov, ba aj iné ekonomické choroby, sa chcem dnes hlbšie zamyslieť nad ekonómiou, jej dennodennou potrebou a jej úlohou práve z hľadiska toho čo nám prezentoval minister financií, jeho fiskálnej politiky, či vytvára imunitu ekonomiky. Totiž ekonomickú imunitu musí urobiť človek. Aj napriek tomu, že médiá dnes píšu hlavne o plošnom testovaní, ekonomika funguje a treba vedieť ako, a čo robiť s tým, aby sme dosahovali želané výsledky jej výstupov a finančné toky boli odolné voči ekonomickej chorobe. Veď práve o tom by mal hovoriť aj materiál MF SR. Lebo societa, spoločnosť je obrovský a komplexný – ale predsa pochopiteľný – ekonomicko – sociálny mechanizmus. To, čo chcem zdôrazniť, majúc na pamäti spomenutý materiál MF SR, o ekonomike, jej fungovaní a jej mechanizme, že nie sú dôležité fakty a čísla o partikulárnom ekonomickom probléme určitého roku, ale ide o „zapadanie ozubených kolies“ ekonomiky, ktoré aktivujú, ale ide aj o „konštrukciu nosníkov“, ktoré držia, nesú tento celok a robia ho imúnnym. Akonáhle získame systematické uchopenie, porozumenie spôsobu ako je ekonomika konštruovaná, už nebude ťažké pochopiť aj banálne, či „atraktívne novinové články a problémy“ a vtesnať ich do našich celkových poznatkov ekonómie, ba ani zistiť čo sa deje. Ekonomika ako množina bázických finančných usporiadaných tokov smerujúcich zo zdroja k cieľu, ktoré treba ustrážiť, urobiť imúnnymi, sa dá zakresliť ako to vidieť na obr. 1, kde D sú domácnosti, V je vláda, P sú podniky a Z je zahraničie. Y, X, T (príjmy z daní), G (výdavky vlády, zdroj rozkrádania a korupcie), S, C, I a M sú finančné toky s jasným pohybom (z, do):
Úspory (S) kdesi smerujú, idú do bankového systému a investície z bankového sektora späť do ekonomiky. Toto je „agregovaný grafický kľúč“ k pravdivému pochopeniu fungovania ekonomiky, nad ktorým sa čitateľ môže hlbšie zamyslieť. Ich detailný prehľad zachytáva a sleduje input/output tabuľka a modely a systém národného účtovníctva, pomocou ktorých ekonómia odpovedá na otázky o efektoch rôznych fiskálnych nástrojov (T, G) na hodnoty kľúčových makroekonomických premenných, ktorých pohyb (rast, či pokles) ukazuje výkonnosť ekonomiky, napr. príjem, output, úspory, rast, ceny, bilancia zahraničného obchodu, či platobná bilancia (zmienku o ktorej som v modrej knihe nenašiel). Toto všetko mi v modrej knihe chýba. Konkrétne ukážem (v krátkosti) možnosti ekonomickej imunity pomocou matematického obrazu ekonomiky, modelu. Ekonómia dávno definovala konvenčný makroekonomický model, ktorého podstatou sú aj takéto rovnice obsahujúce spomenuté premenné: C = f(Y), teda, že výdavky obyvateľstva sú funkciou príjmu (HDP) a analogicky T = g(Y) a G =h(G*), kde G* sú vopred známe hodnoty výdavkov vlády. Takáto sústava simultánnych rovníc zároveň je kontrolou finančných tokov ekonomiky.
To, čo čitateľ vidí na obrázku 1, teda smerovanie a závislosti finančných tokov v ekonomike, ekonomická veda poskytuje aj iný pohľad, úplnosť a konzistentnosť hodnôt týchto tokov v komplexnom obraze v podobe input/output tabuľky, obsahujúcej všetky odvetvia ekonomiky. Aj I/O tabuľka sumarizuje pôvod rôznych inputov a destináciu všetkých outputov všetkých odvetví, čo by si mal ceniť aj minister financií aj predseda vlády; to predpokladá, aby tomu rozumel. V prvom stĺpci vidíme, že poľnohospodárstvo vyrobilo 761 jednotiek produkcie. Tú predalo a to samému sebe (osivá, sadivá), priemyslu predalo za 150 jednotiek a zvyšok išiel do spotreby, na reprodukciu a na konečnú spotrebu. Tržby spolu boli opäť 761 jednotiek. (V modeli sme sa zaujímali o matematické vzťahy medzi veličinami.) Táto hodnota slúžila poľnohospodárstvu na úhradu výrobných nákladov a zvyšok bol novovytvorenou hodnotou, spolu ako vieme 761. Zložkami konečnej spotreby sú investície (I), spotreba vlády, výdavky (G) a export (X), teda tie veličiny, ktoré obsahuje aj model vyššie. Táto krížová kontrola – súčet riadku sa rovná súčtu stĺpca – zabezpečuje konzistenciu a limituje únik finančných tokov na nelegálne aktivity, tak bežné u nás. Obdobne to platí pre ostatné odvetvia. Minister financií a predseda vlády súčasne v tabuľke vidí, že HDP ekonomiky bolo 1562 jednotiek a môžeme ho získať ako súčet novovytvorenej hodnoty alebo ako súčet konečnej spotreby, teda opäť kontrola. Čitateľ vidí, že aj súčet riadka a súčet stĺpca sa rovnajú, hoc sú získané z celkom iných makroekonomických veličín.
(Práve táto tabuľka bola základom komparácie krajín v Európskej hospodárskej komisii V Ženeve). Z analýzy tejto tabuľky (napr. podiel novovytvorenej hodnoty na výrobe v odvetviach sa líši, a to významne: 0,7; 0,39 a 0,5) má vyplynúť hospodárska politika. Teórii hospodárskej politiky, ktorá dnes môže používať veľmi sofistikované nástroje tvorby a analýzy, čo mne úplne chýba v materiáli MF SR, by mala byť samozrejmosťou aj v SR. Nielen pracovníci MF SR, ale aj minister financií v dnešnej dobe musí chápať matematické modely tvorby politiky, ako zdroje konzistencie ekonomických tokov (zabraňujúcich úniku financií), aby dokázal oceniť ich relevanciu vo formulácii hospodárskej politiky, hlavne pri formulovaní najzávažnejších problémov hospodárskej politiky SR (deficit rozpočtu, negatívne saldo zahraničného obchodu odvetví poľnohospodárstva, … .). Už nositeľ Nobelovej ceny a riaditeľ plánovacieho úradu v Holandsku prof. J. Tinbergen, môj učiteľ, definoval na čom musí byť postavená tvorba hospodárskej politiky, a tak výsledkom jeho práce je veľa jeho národohospodárskych modelov.
Huslista nemôže nič a nikdy zahrať bez husieľ. Minister financií nemôže bez nástrojov ekonomickej vedy preniknúť do hlbín ekonomickej reality, jej komplexnosti a jej úspešného regulovania a vytvoriť imunitu ekonomiky. Mysliac na Keynesa iste by si dnes zvolil nadpis diela Problém novoty a potrebný mechanizmus a fundamentálne príčiny poslednej svetovej krízy. Tak ako je imunita schopnosť organizmu reagovať na cudzí antigén imunitnou odpoveďou, aj input/output tabuľka – okno do ekonomiky, systém národných účtov a modely sú odpoveďami ekonomickej vedy na ekonomické choroby. Ekonomický organizmus nemá prirodzenú imunitu, jeho imunitu musí zabezpečiť aplikácia ekonomickej vedy.
Prof. J. Husár
Bratislava 30/10/2020
