21. 7. 2021, Prof. Jaroslav Husár
Tento výrok je vlastne nadpisom v Denníku N (16-18. júla 2021). Povedal to poslanec NR SR J. Krošlák. Priam ma to zarazilo. Ekonomická politika sa nemá presadzovať búchaním po stole.
Ekonómovia sa musia nutne spoliehať na získanie a spracovanie informácií, a to práve zato aby urobili racionálne rozhodnutie. A to by mal prijať každý, člen vlády aj bežný občan, lebo je odvodené logickou cestou.
Nemôžem nezačať inak ako tým, že občan sa ozaj každý deň stretá so štatistickými údajmi – aké sú ceny v Kauflande a Lidli, čo stojí benzín, aký je HDP, akú sú úrokové miery, či aká je výška inflácie, atď., atď. . Tieto uverejňované pozorovania , fakty neposkytujú explikáciu ako , v pozadí týchto faktov, funguje ekonomický systém. Môžeme vidieť cenu 1 kg cukru na plagáte, ale tá samotná nám neobjasňuje prečo je cena cukru na takej úrovni, alebo prečo cena fluktuuje. Ale práve uvedené fakty implikujú požiadavku na nejaký rámec, ktorý by sme mali akosi získať (nie búchať po stole), ktorý ekonómovia môžu využiť práve na to, aby povedali, že čo sa stane, ak sa v „ekonomickom“ stroji niečo objaví, čo treba vysvetliť (nárast cien bytov). Tým rámcom pre ekonómov je model. Žiaľ naše politické garnitúry ich po roku 1989 vôbec nevyužívali. Ale on nám zobrazuje signifikantné aspekty situácií reálneho ekonomického života, ktorý, žiaľ, dnes veľmi gniavi ľudí, aj zásluhou korony. Model je systém pomocou ktorého ekonómia (teória) dokáže vysvetliť rôzne otázky, a ktorý pomôže nášmu pochopeniu ako ekonomika funguje. Nielen to, každý konštruktér modelu Vám povie, že vie naformulovať hypotetické situácie (nie búchanie po stole), ktoré v ekonomickom živote môžeme čakať. A teda vlastne robiť predikcie, čo je podstatou hospodárskej politiky (žiaľ, u nás v podobe zvady politikov), ktorá tak kríva v našej ekonomike.
Čitateľa si dovolím poinformovať, že model možno vyjadriť verbálne, graficky, či algebricky. Napríklad, že dopyt po tovare A je v inverznom vzťahu k trhovej cene, ak rastie, dopyt klesne. Je však záhadou prečo v letákoch Lidlu, či Kauflandu čítame, že cena klesla o 52%, 45%, 22% atď. Uvedené jednoduché slovné tvrdenie nehovorí nič o konkrétnom vzťahu medzi cenou a množstvom. Môžeme nakresliť aj graf medzi vzťahom ceny a množstvom (Klaus nám tak motal v TV prenose hlavy v roku 1992). Ekonómovia však svoje úvahy opierajú o algebraické relácie, ukazujúc veľmi presne ako dopyt po tovare závisí od ceny. Ekonómovia však potrebujú kvantitatívne odpovede (aký bude HDP v roku 2022), teda algebra je ich esenciálnym jazykom, ktorý im pomáha budovať modely, dávať riešenia.
Ekonomická veda si mimoriadne dáva záležať, aby čo najpresnejšie vyjadrila definíciu premenných a aj vzťahy medzi premennými. A práve niektoré z tých premenných (závislé) musia byť tie, ktoré treba správanie vysvetliť, a to pomocou modelu, hlavne ich hodnoty, ktoré nadobudnú. Iné premenné pomáhajú vysvetliť vzťah a hodnoty závisle premennej. Aby som čitateľovi jednoznačne ukázal, čo čakáme od predsedu vlády, či ministra financií, naformulujem najzákladnejšie dva vzťahy v ekonomike, ktoré hrajú dominujúcu úlohu.
Každý z nás nakupuje a tak vie, že jeho výdavky budú v nejakom vzťahu s jeho príjmom. Ba vie, že najskôr musel mať príjem a až potom mohol mať výdavky. Matematicky to ekonómovia vyjadrujú týmto vzťahom
Ct = a + bYt-1
Čiže moje výdavky v mesiaci t sú funkciou príjmov v mesiaci t-1, či v roku t-1. Uvedený vzťah platí za ekonomiku ako celok.
Ale v roku t mala ekonomika nejaké HDP (Y), a tak
Yt = Ct+ Ii
kde It sú investície v roku t. Ak do tohto vzťahu dosadíme vyššie uvedenú funkciu spotreby, získame tento vzťah:
Yt= a + bYt-1+ It
Zbehlejší čitateľ vidí, že ak bude mať hodnoty koeficientov a, b a bude poznať aj hodnotu investícií (odborne exogénne zadané), ktorá je plánovaná v roku t, ľahko zistí HDP (Yt). Heger nemusí búchať po stole, ba môže sám robiť experimenty pre rôzne ich hodnoty a minister financií, či minister hospodárstva s tým môžu iba súhlasiť.
Dnes sa od nich nedá čakať vedecká diskusia. Na dnešnom stupni poznania v tejto oblasti to už ani inak nemôže byť ako používať kvantitatívne metódy. To sa musia naučiť všetci členovia vlády. Ich jednoduché, povrchné úvahy nemôžu nájsť optimálne riešenie.
Tých rovníc môžu byť tisícky a tak novinári nemusia písať články ako: Lacné byty? Už prestaňte (B. Benčať, 17/7/2021). A hlavne jeho záver: „A ceny bytov budú dovtedy rásť napriek frflaniu či bublinám“. Žiadalo by sa to vedecky odvodiť, a to v rámci vyššie uvedených 2 rovníc. Inak je to nepodložené tvrdenie.
Ekonomika sa bude tackať z boka na bok.
Záver:
Poznatky ekonomickej vedy nám ponúkajú obrovskú obsahovú bohatosť vzťahov ekonomického systému. Politici ich musia rešpektovať.
Ekonomika nepotrebuje 1144 opatrení SaS. Potrebuje riadenie ekonomiky, čiže vymedzenie modelu riadenia a potrebuje národné orgány, ktoré slovenskú ekonomiku usmernia na trajektóriu ekonomického blahobytu.
Nepotrebuje búchanie po stole.
