štvrtok, 6 februára, 2025
spot_img

Historik Ladislav Deák – 10 rokov od smrti

Podporte nás

spot_img

14.11.2021, PhDr. Martin Lacko, PhD.

V pondelok 15. novembra 2021 uplynulo 10 rokov od smrti jedného z najznámejších slovenských historikov PhDr. Ladislava Deáka, DrSc.

Narodil v obci Markovce v okrese Michalovce 13. januára 1931 v rodine gréckokatolíckeho farára. Ako žiak ľudovej školy v Ruskom Hrabovci a potom gymnázia v Užhorode zažil maďarskú okupáciu v rokoch 1939 – 1944. Už ako malý žiak sa tak stal súčasťou maďarského školského systému, ktorý Seton-Watson označil za „najväčší maďarský priemysel“. Skúsenosti z tejto kapitoly života, keď sa maďarský štát násilím snažil o odnárodnenie a pomaďarčenie slovenských detí, ho ovplyvnili na celý zvyšok života a iba v ňom upevnili prebúdzajúce sa národné povedomie.

Po obnove ČSR v roku 1945 pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Michalovciach a Humennom, kde v roku 1950 maturoval.

V spomenutom roku 1950 čsl. štát úradne zrušil gréckokatolícku cirkev, čo postihlo aj jeho rodinu; otec sa na rok ocitol v koncentračnom tábore pre kňazov v Podolínci.

Ladislav Deák začínal ako učiteľ v Košiciach. Súčasne diaľkovo študoval na tamojšej pedagogickej fakulte. Po skončení prvého ročníka prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história, ktorého štúdium zavŕšil v roku 1957. Diplomovú prácu napísal z problematiky stredoveku – o obchode Bardejova s Poľskom v polovici 15. storočia. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako profesor dejepisu na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave.

Keďže najbližším mu bolo pole vedeckého výskumu, v októbri 1962 nastúpil na internú ašpirantúru do Československo-sovietskeho inštitútu (neskôr Ústav dejín európskych socialistických krajín) v SAV. Tu ho prijali na výskum problematiky novodobých dejín Juhoslávie a štátov strednej Európy v medzivojnovom období. V roku 1967 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Juhoslávia a Malá dohoda.

Spomenutý geopolitický priestor neskôr rozšíril aj o ďalšie aspekty, najmä o zahraničnopolitické problémy stredoeurópskych štátov v období česko-slovenskej krízy. Od začiatku 80. rokov sa venoval postaveniu Slovenska v širšom stredoeurópskom kontexte pred druhou svetovou vojnou, najmä (česko)slovensko-poľským a (česko)slovensko-maďarským vzťahom.

V rokoch normalizácie mohol ostať na pracovisku, no bol mu zamedzený vedecký rast. Až v roku 1990 mohol obhájiť vedeckú hodnosť doktora historických vied na monografii Zápas o strednú Európu v rokoch 1933 – 1938.

Obr.1: Dr. Deák na diskusnom večeri UPN 2009

Ak v 70. rokoch bol uznávaným odborníkom na dejiny strednej Európy a Balkánu, po roku 1990 sa vyprofiloval na popredného historika slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí a vôbec najlepšieho slovenského znalca maďarskej politiky, pri ktorej sa, ako neraz zdôrazňoval, menia len prostriedky, nie ciele . Práve dlho tabuizovaná problematika slovensko-maďarských vzťahov vstúpila do ponovembrovej spoločnosti  nezvyčajne razantne.

Deák vedecky spracoval dvojstranne napäté vzťahy v r. 1918 – 1939, ktoré vyvrcholili maďarskou agresiou voči ČSR a Slovensku. Spracoval Trianonskú mierovú zmluvu, koncepciu maďarskej politiky voči Slovensku medzi dvoma vojnami, v čase Mníchova a Viedenskej arbitráže, poľské ambície voči Slovensku, politický vývoj maďarskej menšiny v Česko-Slovensku, politické pozadie Malej vojny v roku 1939 či otázku vyháňania desiatok tisíc čsl. občanov z okupovaného územia južného Slovenska po Viedenskej arbitráži. Vydal viaceré monografie, edície dokumentov, popularizačné práce i obrovské množstvo článkov či vyjadrení pre médiá.

(V súčasnosti však nie je v predaji, resp. voľne dostupné, ani jedno z jeho knižných diel…)

Dr. Deák po vedeckej stránke nastavil latku veľmi vysoko. Okrem vysokej odbornosti a precíznosti bol však známy svojim ľudským, mimoriadne otvoreným a ústretovým prístupom. To bol medzi historikmi skôr zriedkavý zjav. Tí, čo s ním prišli do styku ho poznali ako skromného, obetavého a pokorného človeka, ochotného kedykoľvek pomôcť.

Obr.2: Dr. Deák na diskusnom večeri UPN 2009

Okrem vedeckej, publikačnej a expertíznej činnosti sa roku 1989 aktívne zapájal aj do spoločenských iniciatív, ktoré smerovali k dosiahnutiu zvrchovanosti a plnej štátnej suverenity Slovákov. (O. i. bol členom Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene.) Na rozdiel od väčšiny historikov v HÚ SAV, ktorí zotrvávali na pozíciách československej štátnej idey, ba neraz zastávali vyslovene protislovenské postoje, Deák privítal vznik druhej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Ako historik a znalec politických procesov v Európe vytrvale upozorňoval na vonkajšie i vnútorné riziká ohrozujúce ťažko nadobudnutú suverenitu slovenského národa. Osobitne vystríhal pred hrozbou čechoslovakizmu a maďarskej iredenty ohrozujúcej územnú celistvosť, ba samotnú existenciu Slovenskej republiky.

Tieto jeho apely však ostali v politike i v spoločnosti nevypočuté.

Zomrel 15. novembra 2011 v Bratislave.

V roku 2012 mu prezident SR udelil (in memoriam) Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotné dielo.

Vedecké monografie:

  • Európa na prelome. Diplomatické a politické vzťahy v rokoch 1932 – 1933 (spoluautor V. Bystrický). Bratislava 1973.
  • Zápas o strednú Európu 1933 – 1938. Politické a diplomatické vzťahy. Bratislava 1986.
  • Slovensko v politike Maďarska v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1990.
  • Hra o Slovensko. Slovensko v politike Maďarska a Poľska v rokoch 1933 – 1939. Bratislava 1991.
  • Hungary´s Game for Slovakia. Bratislava 1996.

Edície dokumentov:

  • Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II (spoluautor). Bratislava 1998.
  • Viedenská arbitráž I. (20. september – 2. november 1938): 2. november 1938: dokumenty. Martin 2002.
  • Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. II. Okupácia (2. november 1938 – 14. marec 1939). Martin 2003.
  • Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. III. Rokovania. (3. november 1938 – 4. apríl 1939). Martin 2003.

Vedecko-populárne práce:

  • Starý národ – mladý štát: Prehľad slovenských dejín pre školy (spoluautor). Bratislava 1994.
  • Trianon – ilúzie a skutočnosť. Bratislava 1995.
  • Politický profil Jánosa Esterházyho. Bratislava 1995.
  • „Spravodlivosť pre Maďarsko“… Maďarsko a politika maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1996.
  • Slováci v maďarskej politike 1918 – 1939. Bratislava 1996.
  • Súčasníci o Trianone (zostavovateľ). Bratislava 1996.
  • Viedenská arbitráž – 2. novembra 1938. Bratislava 1998.

Konferenčné zborníky

  • Malá vojna: vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939. Príspevky z konferencie v Michalovciach 30. marca 1993. Bratislava 1993.
  • Slovensko a Maďarsko v rokoch 1918 – 1920. Zborník referátov z konferencie v Michalovciach 14.-15. júna 1994.  Martin 1995.

SÚVISIACE ČLÁNKY

3 KOMENTÁRE

  1. Cením si historika, kiež by sa dostali k slovu aj dnešní statoční a pevní historici ako pán Martin Lacko, pán Vnuk, M.Ďurica, A.Hrnko a im podobní profesionálnosťou a charakterom. Na súčasnosť sa plne vzťahuje vyjadrenie A.Einsteina, že”svet sa uberá cestou ľudskej hlúposti, strachu a chamtivosti”. Čo už k tomu dodať a ako a kde uniknúť z diktátu moci a firiem ťažiacich z ľudského utrpenia? Kto má vieru, má nádej, že v tomto nám pomôže iba Pán Boh. Želám Vám plnosť Božích milostí a nádej na ukončenie tohto mordárstva. Ľudmila Hrehorčáková

  2. Je veľkou stratou pre náš národ, že takí vzácni ľudia ako Dr. Deák odchádzajú príliš skoro. A je smutné, že niet mladých historikov, ktorí by ho nasledovali. Pomenovanie slovenský historik aj po 30 rokoch našej druhej štátnej samostatnosti vyžaduje vysoký morálny kredit, osobnú statočnosť a hlboké odborné vedomosti. A to pre osobnosť Dr. Deáka v plnej miere platí. Česť jeho pamiatke. Nech odpočíva v pokoji.
    Vďaka, pán Dr. Lacko, že ste nám pripomenuli tohto vzácneho človeka a jedného z najvýznamnejších slovenských histirikov.

  3. …,, veď sa ony stratia, Slováci ožijú! Vatry / národné/ už sotva vzbĺknu, ale
    je dobre občas aspoň pahriebku pokutať, priložiť polienko -/a/ a podúchať.
    Si, Martinko, vzácny, ale sa asi z toho netešíš.
    A ako sa pred piatimi dňami ukázalo, stratil si bieleho koňa!?
    Ukláňam sa pred p. Deákom i pred Tebou, že si naňho nezabudol.

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)