piatok, 29 marca, 2024
spot_img
ÚvodOsobnostiJán Šmigovský (1903 – 1945) – Slovenský dôstojník a martýr

Ján Šmigovský (1903 – 1945) – Slovenský dôstojník a martýr

Jednou z prvých slovenských obetí povojnového čsl. režimu bol podplukovník Ján Šmigovský, popravený 9. októbra 1945. Jeho poprava bola súčasťou likvidácie slovenských elít.

2. mája 2023 uplynulo 120 rokov od jeho narodenia.

Narodil sa 2. mája 1903 v Bronswille v USA, kde jeho rodičia, rodáci zo Spiš. Podhradia, vtedy pracovali. Po gymnáziu v Levoči pokračoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, kde maturoval. Po vojenčine bol prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, skončil ako poručík pechoty (1926). Potom pôsobil ako inštruktor či na nižších veliteľských funkciách. V jeseni 1938 bol veliteľom práporu v úseku Čadca – Turzovka, ktorý chceli obsadiť Poliaci. Ako kapitán bol medzi prvými dôstojníkmi-inštruktormi, ktorí sa, prostredníctvom Hlinkovej gardy, podujali formovať slovenskú brannú moc.

Ján Šmigovský ako stotník slovenskej armády

V Slovenskej republike

Počas tzv. Homolovho puču bol zatknutý. Po 14. marci sa stal veliteľom Horského pešieho pluku 1 v Dolnom Kubíne. Zúčastnil sa Malej vojny. Po vypuknutí vojny so ZSSR pôsobil, v hodnosti majora, v Rýchlej divízii. Vo februári 1944 bol menovaný za veliteľa pechotnej školy a onedlho celej nitrianskej posádky. Bol vojakom telom i dušou. Patril medzi vtedajšiu dôstojnícku elitu. Bol odborníkom so skúsenosťami, vynikajúcu povesť mal najmä ako výcvikový dôstojník. U vojakov mal autoritu, v posádke disciplínu. Nemal vojenské ani občianske prehrešky. S manželkou českej národnosti vychovávali dvoch synov. Jeho svokra ho charakterizovala slovami: „Byl to kovanej Slovák.

Dilemy roku 1944

V roku 1944 sa vyostril zápas dvoch štátnych ideí – slovenskej a československej. Prvú reprezentovala SR na čele s prezidentom J. Tisom, druhú exilová čsl. vláda v Londýne (E. Beneš). Frontový vývoj nahrával Benešovi, ktorý sa z Londýna vyhrážal pomstou všetkým Slovákom, ktorí budú slúžiť SR. To menilo i správanie ľudí. Mnohí z dôstojníkov, čo brali nemecké vyznamenania, boli zrazu ochotní obrátiť zbrane proti nim. To vedeli aj strojcovia povstania v B. Bystrici. Príchod nemeckých vojsk 29. augusta značil, že veci sa vymkli spod kontroly vláde SR, ale aj konšpiračnému Vojenskému ústrediu. Rozhodnutie čo ďalej, ostalo na veliteľoch posádok. Povstalci sa snažili získať aj strategickú Nitru. Prostredníctvom kuriérov sa Šmigovského 30.-31. augusta pokúšali opakovane kontaktovať a získať, no neúspešne. Šmigovský do jeho príprav nebol zaangažovaný. Okrem toho nechcel porušiť dôstojnícku prísahu vernosti SR. Uvedomoval si aj hazard s tisíckami životov, aký by v prípade neuváženého odporu hrozil. Jeho slová, ktoré adresoval povstalcom – „vydrží vám to dva mesiace“, sa ukázali ako prorocké.

Slovenskej armáde po 29. auguste Nemci už nedôverovali, preto ju odzbrojovali. Šmigovský sa však svojím vojakom zaručil, že ak zachovajú vernosť SR, odzbrojení nebudú. Situácia sa vyhrotila po príchode bojovej skupiny SS Schill 2. septembra 1944 ráno. Tá obkľúčila mestské kasárne, namierila na ne zbrane, čím si chceli vynútiť vstup. Ako opisuje kronika národného povstania v Nitre, odpoveď Šmigovského vojakov bola rovnaká: „Vojaci v kasárňach, tiež oknami, bránou, na streche, namierili svoje automatické zbrane a pušky a na dvore kasáreň postavili minomety a pechotné doprovodné delá na Nemcov a tak velitelia oboch vojsk pred bránou vyjednávali.“ Na toto divadlo zobďaleč prihliadali stovky zvedavcov. Do vyjednávania telefonicky vstúpili aj prezident Tiso a gen. Gottlob Berger. Konflikt sa urovnal. Nitra ako jediná nebola odzbrojená. Minister obrany Š. Haššík menoval Šmigovského za veliteľa pešieho pluku 1 obnovujúcej sa armády (Domobrany) a prezident ho povýšil na podplukovníka.

Pamätná tabuľa na býv. Mestských kasárňach v Nitre visela od r. 1998. Odstrániť ju dal primátor mesta F. Vitek v roku 2005

Proces a poprava

Po návrate ČSR 25. mája 1945 bol uväznený a postavený pred čsl. Národný súd. Retribučné súdy za najväčší zločin pokladali vytvorenie SR a angažovanie sa v jej rámci. Šmigovský sa hájil tým, že bol vojak a vždy sa riadil prísahou, príkazmi zákonitých veliteľov. Do zápisnice o.i. uviedol: „Som vojak a Slovák. Nemám vinu na tom, že zanikla ČSR ani zásluhy na tom, že vznikol Slovenský štát.“ No 25. septembra 1945 bol odsúdený za „zločin zrady na povstaní“ na smrť. Keďže predseda SNR J. Lettrich mu odmietol udeliť milosť, bol 9. októbra 1945 v Justičnom paláci v Bratislave zastrelený. Pochovali ho v rodičovskej obci. Jeho proces možno hodnotiť ako zmanipulovaný, ako akt politickej pomsty. Priznal to aj socialistický historik J. Jablonický, keď napísal: „Povojnoví víťazi so Šmigovským zaobchádzali zaujato a bez milosti… Súd so Šmigovským zakrýval neschopnosť povstalcov pri debakli v Nitre…“ Ešte jasnejšie sa vyjadril právnik Valent Michalík: „Je nesporné, že Šmigovský bol popravený bez viny. Bol to človek, ktorý nestratil česť…“ Trpké pre odsúdenca bolo i to, že v najťažších chvíľach ho manželka s deťmi opustila. Podľa svedectva jeho spovedníka, františkána J. Chryzostoma Bárdysa sa pred popravou správal mimoriadne statočne. Keď o tom vydal svedectvo do zahraničia, bol zavraždený aj on…

Miesto posledného odpočinku v Spišskom Podhradí s pamätnou tabuľkou
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň