nedeľa, 4 decembra, 2022
spot_img
ÚvodAudioJubilant Július Handžárik – vždy spoľahlivý bojovník v prvej línii

Jubilant Július Handžárik – vždy spoľahlivý bojovník v prvej línii

Každá doba si tvorí svoje osobnosti a osobnosti  tvoria svoju dobu. Taký je dejinotvorný kolobeh. Tvoria ho však iba tí, ktorí dokázali nielen pochopiť, čo doba vyžaduje, ale aj chopiť sa príležitosti konať a vtlačiť jej  pečať vlastných rozhodnutí – dať „ svojej dobe“  svoje meno a svoju tvár. Na takýto výkon treba nielen odvahu, ale aj odhodlanie, pevnú vôľu, vytrvalosť a požadované vedomosti. Zároveň aj skúsenosti a schopnosť ich v pravý čas, správnym spôsobom a na správnom mieste využiť. Skrátka vlastnosti zrelej a rozvinutej osobnosti.

K živým a obdivuhodným dôkazom splnenia týchto náročných podmienok je aj člen našich Združení slovenskej inteligencie KORENE, náš vzácny jubilantom pán Július Handžárik.

S Júliusom Handžárikom  sa poznáme  už vyše tridsať rokov a poznáme sa takmer výlučne z bojov. Naše bojové partnerstvo aj ľudské priateľstvo je teda overené v skúškach najťažších.  Nie pri zábavách. Priamo v prvej línii.  Takto overená skúsenosť ma oprávňuje veriť, že moje svedectvo o ňom je pravdivé a zostane aj trvácne.

Mnohí nevydržali. On áno. Dokonca napriek mnohým pascám dobových lákadiel – najmä privatizácie  pri ekonomickej tzv. transformácii – zostal nezmenený. Rovnako principiálny a zásadový. Aký sa v roku 1990 prvý raz predstavil na KOREŇOCH, taký zostal dodnes. Našťastie! Aj pre náš, vďaka tomu vždy korektný vzťah umožňujúci mi s takmer stopercentnou istotou predvídať ako zareaguje na problém a čo od neho môžem a čo nesmiem žiadať. Hranice boli jasné a presne určené. Takých charakterovo vyhranených spolupracovníkov som v radoch národných síl mnoho nezažil…

Najvýznamnejším dôkazom jeho pevne vykryštalizovaného charakteru a zrelého, vlastným poznaním obohateného postoja k svetovým – najmä však k našim slovenským – problémom, je predovšetkým jeho bohatá publicistická činnosť, ktorou ovplyvňoval a formoval názory slovenskej spoločnosti v čase zavŕšenia záverečnej etapy jej národno-emancipačného zápasu.

…so záujmom sledujem činnosť KOREŇOV, rád by som sa na nej podieľal. Ak máte záujem o moje vedomosti z ekonomiky a osobné skúsenosti z oblasti slovensko-českých a slovensko-maďarských vzťahov, tu je moje meno, adresa a telefónne číslo.  Vzápätí po odovzdaní lístka odišiel. Také bolo naše prvé stretnutie v roku 1990 na KOREŇOCH. Stručne, jasne, presne…

Tak by mohlo znieť heslo a možno aj životné krédo jubilanta a aj jeho publicistickej činnosti.

Nebol však iba publicistom s príslovečne ostrým perom,  ale aj brilantným diskutérom a polemikom s mimoriadne bystrým postrehom. Zohrával rovnocenné „duely“  s historikom Ladislavom Deákom, etnografmi Mojmírom Benžom  a Jánom Podolákom, právnikmi Jánom Lazarom a Dušanom Plachtinským či s ekonómami Hvezdoňom Kočtúchom a Adamom Laščiakom, ale aj s akademikom Ivanom Planderom či politikmi Romanom Hofbauerom a Dušanom Slobodníkom a ďalšími KOREŇMI.

 Jeho argumenty boli neúprosné. Vyhnúť sa ich ostriu vyžadovalo spravidla – kapituláciu. Nebolo to  príjemné, ale nanajvýš potrebné. Doba vyžadovala – pozrieť sa pravde priamo do očí a rázne konať. Typický postoj  „paragána“ vysadeného na cudzom neznámom území a ponechaného samého na seba.

Vedel si poradiť aj s presilou a keď už prichádzalo k prílišnému „akademizovaniu“, úctivo, však  rázne zavelil:  Priatelia, nestrácajme čas! Načo fňukať, načo zbytočne morfondýrovať. Problém je jasný a súperov dobre poznáme. S jednými sme žili vyše tisíc rokov a s druhými takmer osemdesiat. Tým  dal jasne najavo, že ustupovaním si ani rešpekt, ani víťazstvo nezískame! Nestrpel okolkovanie ani výhovorky. Po bohatých osobných skúsenostiach – najmä s „mazanými“ pražskými centralistami či tzv. čechoslovakistami aj  slovenskými Maďarmi a „maďarónmi“ – presne vedel, čo nás čaká, ak  budeme  pridlho váhať. Dobre poznal  ich slabiny, ale uvedomoval si najmä tie naše. Poznal hodnoverné  fakty a vedel ich majstrovsky využiť. Takýto, až vojenský prísny a disciplinovaný, striktný, rázny a v boji nemilosrdne pragmatický typ bojovníka bol pre akcieschopnosť KOREŇOV vítaným a užitočným prínosom. Zároveň aj prínosom pre zápas Slovákov za národnú slobodu,  zvrchovanosť a rovnoprávnosť. Že to nie je možné bez obnovenia vlastného slovenského štátu a dôsledného uplatňovania slovenskej štátnosti, na tom sme sa zhodli dokonale!          

Taká je aj autorova publicistika. Sú v nej doslova „nepriestrelné“ fakty, mnoho bystrých postrehov, analýz, poučení a múdrych príkladov.  Aj rád do budúcich bojov. V tom je nadčasová.

Na dokreslenie jeho charakteru  jedna z mnohých mojich osobných skúseností s ním „v prvej línii“.

Bolo to na MZ SR, kde sa KORENE v zostave Mojmír Benža, Ladislav Deák, Július Handžárik, Ján Lazar, Pavol Mikula, Ján Tesař a ja snažila presvedčiť predsedu Vlády SR Vladimíra Mečiara spolu s ministrom Jurajom Schenkom, aby nenútili poslancov NR SR ratifikovať slovensko-maďarskú tzv. základnú zmluvu, v ktorej bolo rizikové najmä odporúčanie PZ RE č. 1201 umožňujúce „za istých okolností“ aj uplatnenie kolektívnych práv národnostných menšín. Mečiar okolkoval, vyhováral sa a napokon ( po našom stretnutí mal pravidelný míting v bratislavskej športovej hale so svojimi obdivovateľmi ) bez ohľadu na naše vecné argumenty  poradu  uzavrel, že sa s tým už nič nedá robiť, lebo on to už s Gyulom Hornom podpísal na Pakte stability v Paríži a má „džentlmenskú dohodu s Hornom, že Maďari nebudú vyžadovať kolektívne práva“. Oprávnene nahnevaný Handžárik, ktorý maďarské úskoky a vierolomnosť dôkladne poznal, vstal zo stoličky a priamo do očí mu povedal: „Pán premiér, ja odmietam leštiť zábradlie na lodi, ktorej ste vy otvorili kesóny a púšťate ju ku dnu!“ Tvrdé, trefné a pravdivé prirovnanie, lebo táto krajne nebezpečná zmluva, ktorú som nazval „rozsudok smrti nad slovenským juhom“,  visí dodnes nad územnou celistvosťou SR ako Damoklov meč.

Mnohými dôkazmi potvrdenou pravdou je, že na všetkom,  čo generácia KOREŇOV  pre svoj národ  vybojovala – ako náš generačný prínos do slovenských dejín – má svoj „levský podiel“ aj náš vzácny jubilant pán Július Handžárik. Patrí Za mu za to úprimná celospoločenská vďaka!

V mene združení slovenskej inteligencie KORENE aj Rady osobností – do ktorej náš Julko právom patrí – mu do ďalších rokov života prajeme pevné zdravie, veľa šťastia a zotrvanie v odhodlaní pomáhať slovenskému národu, ktoré bolo, je a zostáva vzorom pre nás aj našich pokračovateľov.

Bratislava 5.septembra 2020                              Viliam Hornáček a KORENE

https://www.youtube.com/watch?v=hqED42b2skg
image_printTlačiť článok
- Podporte nás -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň