Jozef Uhrovecký, 24.1.2022
Vo štvrtok 19. januára večer uviedla RTVS na Dvojke ďalšie pokračovanie diskusnej relácie Do kríža, tento raz na tému Tisova ulica vo Varíne. Desať poslancov miestneho zastupiteľstva obvinila v decembri minulého roka NAKA zato, že sa zdržali hlasovania a nepodporili tak návrh jednej poslankyne a „bielej vrany“ Tichákovej na zmenu názvu ulice Dr. Jozefa Tisu, ktorá bola právoplatne schválená začiatkom deväťdesiatych rokov. Pozvanie na diskusiu o tejto aktuálnej téme prijali podpredseda parlamentu Gábor Grendel, publicista Jozef Hajko a historik ÚPN Patrik Dubovský. Už na prvý pohľad mi pre vyváženú polemiku chýbal v tejto zostave nejaký výraznejší názorový oponent. Moje obavy ohľadom objektivity a vyváženosti sa žiaľ počas relácie potvrdili, bola to taká klasická hra na jednu bránu…
Hneď v prvej vete sa pán Grendel nechal počuť, že nevidí logiku a opodstatnenie v nedávnom obvinení varínskych poslancov zo strany OČTK za niečo čo ani neurobili, tým viac, že ide o poslancov, ktorí majú hlasovať výlučne podľa svojho svedomia a nie pod tlakom časti spoločnosti či na politickú objednávku. No jedným dychom vzápätí dodal, že on by na ich mieste určite hlasoval a podporil takýto návrh. To azda preto, aby nikto ani na chvíľu nemohol zapochybovať, že stojí na tej „správnej“ strane. Dubovský radostne pritakával, iba pán Hajko si dovolil poznamenať, že sa mu to celé javí ako dvojaký meter, nakoľko pamätné tabule, sochy a názvy ulíc po exponentoch komunistického režimu sa doteraz tešia všeobecnej tolerancii spoločnosti, nikto ich neodstraňuje, nenapáda, ani neiniciuje ich premenovanie, hoci trestnoprávne sú na jednej úrovni ako predmetná varínska ulica. Táto úvodná pasáž však trvala iba pätnásť minút a zvyšok relácie diskutujúci venovali výlučne osobe Jozefa Tisa.
Historik Dubovský z ÚPN začal druhú časť priznaním, že istý dvojaký meter tu zrejme existuje, ale podľa neho je to spôsobené tým, že ten náš fašizmus bol „predsa len omnoho radikálnejší a priniesol za relatívne krátky čas väčšie množstvo obetí, vo vojnových okolnostiach“. Tento argument je samozrejme tendenčný a nepresný a záverečnou poznámkou o vojne si navyše strelil vlastný gól, nakoľko „ľudovodemokratický“ režim vzápätí po prevzatí moci odvliekol do sovietskych gulagov za porovnateľné obdobie takmer rovnaké množstvo občanov a navyše sa to dialo bez priameho tlaku zo zahraničia a v čase mieru! Moderátor Daniška sa pokúsil presadiť medzi diskutérmi tézu, že pri osobe Jozefa Tisa nemôže prísť nikdy k celospoločenskému konsenzu, nakoľko niektorí ho vnímajú pozitívne, lebo preukázateľne zachránil mnoho životov a tiež preto, že nedovolil rozdeliť štát medzi číhajúce supy, ktoré sa už pomaly zlietali na hostinu. Toto mu však neprešlo a najmä historik Dubovský sa zastrájal, že „raz sa to azda podarí, ak budeme trpezlivo predostierať spoločnosti relevantné historické fakty“. Otázkou už zostáva azda iba to, prečo s tým už v ten večer nezačal práve on sám (keďže to navrhoval) a prečo celú diskusiu zdegradoval opakovaním nekorektných a od historickej skutočnosti tak vzdialených fráz, ktoré sa „ustálili“ počas bývalého režimu. Teda režimu, ktorý poslal prvého prezidenta Slovákov (v tom čase vôbec jedinú hlavu štátu vo svete!) na potupnú šibenicu.
Dubovský pokračoval v jalových tvrdeniach o Tisovej zodpovednosti za prijatie legislatívy, ktorá vyústila do deportácií Židov do vyhladzovacích táborov, myslel tým prijatie tzv. Židovského kódexu, hoci každý znalý historik vie, že to bolo vládne nariadenie, ktoré prezident Tiso nepodpísal! Práve naopak, je známy celý rad svedectiev a listinných dôkazov v archívoch, ktoré svedčia o jeho permanentnej snahe zmierňovať dopady protižidovských opatrení, ktoré mimochodom determinovali pomery aj vo väčšine štátov vtedajšej Európy. A je známy aj fakt, že dvaja židovskí rabíni navštívili v roku 1942 aj Tisovho cirkevného nadriadeného biskupa Kmeťku s cieľom intervenovať, aby Tiso neabdikoval.
Následne sa pán historik blysol nevídaným tvrdením, aspoň pre mňa, že vraj Andrej Hlinka neodporúčal Tisovi v tridsiatych rokoch, aby vstupoval do politiky, hoci dobre vieme, že Tiso bol v politike už od začiatku 20. rokov, Hlinka ho mal veľmi rád, našiel v ňom svojho žiaka a vkladal do neho nádeje svojho schopného pokračovateľa!
Celá diskusia sa v podstate niesla v znamení komunistami zaužívaného stotožňovania prvej Slovenskej republiky s koncentračnými tábormi. Akoby ani nič iné za tých takmer šesť rokov neexistovalo! Akoby sa tu nevytvárali materiálne i duchovné hodnoty, z ktorých podnes čerpáme, nebudoval štát, národné povedomie, kultúra, vzdelanie, akoby si tu naši rodičia (mimochodom tiež nie žiadni fašisti!) statočne nežili svoje životy, nevychovávali deti a nestarali o rodiny, ale akoby sme tu skutočne nič iné nerobili, iba šesť rokov od rána do večera z plezíru podieľali na deportáciách Židov do koncentračných táborov, za mohutného povzbudzovania, alebo priam organizovania, samotným prezidentom. Veru, tak mi to niekedy pripadá, keď sa v dnešných médiách objaví téma Slovenského štátu. Iba vyziabnuté postavy v chatrných handrách a drevené prične. Naši diskutujúci si zrejme neuvedomili, že táto škvrna na našom prvom národnom štáte v histórii trvala „iba“ pol roka, že to bolo na tlak zo zahraničia a že transporty boli zastavené práve Tisom a spol. z dôvodu nejasnosti o ďalšom osude deportovaných.
Taktiež som sa z diskusie nedozvedel, prečo sa taký vojnový zločinec, vrah a antisemita, za akého ho považujú, osobne zasadzoval za záchranu židovských detí, nechal v štáte, v ktorom vraj o všetkom rozhodoval nitriansku židovskú školu ješivu, prečo chodil pešo medzi ľuďmi bez ochranky a tešil sa všeobecnej obľube? Odpoveď je iba jediná, že to nie je pravda a že dodnes pokračujeme (teda najmä niektorí naslovovzatí odborníci) vo verklíkovaní boľševických nezmyslov, ktoré boli súčasťou vtedajšej propagandy, ktorou chceli „soudruzi“ prekryť exemplárnu justičnú vraždu. Nerobme to, prosím! Je to nedôstojné a najmä nepravdivé.
Padlo aj pár poznámok o tom ako bol spravodlivo odsúdený za tie hrozné zločiny, pričom mysleli zasa, ako inak, židovskú otázku. Len pre korektnosť treba povedať, že prvý slovenský prezident Dr. Tiso bol odsúdený na smrť zmanipulovaným tzv. Národným súdom v Bratislave najmä za rozbitie 1.ČS republiky a za činnosť proti odboju a povstaniu. Tieto dve oblasti tvorili väčšinu bodov obžaloby, pričom židovská otázka tvorila iba jej marginálnu časť, presnejšie 6% zo všetkých bodov rozsiahlej obžaloby. Aj z tohto dôvodu je neustále vyťahovanie (iba) židovskej otázky v súvislosti s Tisom zo strany historikov minimálne nekorektné.
Ako perličku na záver som si nechal odpoveď prepytujem historika Dubovského z ÚPN na korekciu spoludiskutujúceho, že Dr. Jozef Tiso nie je oficiálne (teda v relevantných medzinárodných dokumentoch) pomenovaný ako vojnový zločinec. Citujem: „No, ja som nepovedal, že je takým povedzme stopercentným vojnovým zločincom, ale vychádzam z nejakých historických komparácií.“ Ďalej ešte dovysvetlil, že veliteľ nejakého koncentračného tábora, alebo Heydrich v Čechách boli zrejme ešte horší ako on, ale teda, že je aspoň politicky, veliteľsky a morálne zodpovedný za všetko zlé, čo sa vtedy udialo.
Priatelia, Slováci, ak si takto predstavujeme odbornú diskusiu vo verejnoprávnej televízii, o jednej z najvýznamnejších osobností našich dejín, tak potom si už azda ani ďalšie dejiny nezaslúžime.
Zdroj fotografie: Facebook Do kríža
