Mnohé významné, často používané a ešte častejšie zneužívané pojmy ako sloboda či demokracia, ale napríklad aj extrémizmus, bývajú rôzne vysvetľované. Často zámerne protichodne a mätúco. Príkladom takejto, ideológmi rozkladu presadzovanej praxe, je aj tzv. politická korektnosť. Zámerom je spôsobiť chaos a „babylonizáciu“ komunikácie, čo ľudstvu už napáchalo mnohé škody s osudovými následkami. A nie iba v „časoch biblických“!
Dôvera a porozumenie sú pre úspešnú vzájomnú spoluprácu ľudí nevyhnutné. „Clara pacta, boni amici“ platí aj dnes. Preto pôvodný obsah pojmov by mal byť definovaný presne, jasne, zrozumiteľne a jednoznačne. Mal by byť! Namiesto toho je však často zahmlievaný, relativizovaný, tendenčne deformovaný a neraz aj zatajovaný. Lebo?
Lebo istému typu ľudí a ich skupín to – presne takto nepresne – vyhovuje. Patria do starobylej a každého podvodu schopnej kasty „iluzionisti a manipulátori“, úspešne pôsobiacej vo všetkých oblastiach a profesiách, ktorá „od počiatku vekov“ experimentuje s ľudskou prirodzenosťou s cieľom zneužívať jej slabiny a aj o nich získané vedecké poznatky – výhradne na svoj prospech a na škodu obetí. Ako to dokazujú dejiny, neraz aj na uspokojovanie si svojich osobných, často tých najzvrhlejších pudov. Pri tom experimentovaní sa – podľa ich vlastných vyjadrení – cítia priam „bohorovne“, radi sa nechajú oslovovať aj oslavovať ako „humanisti“ či takmer „spasitelia ľudstva“. Pritom ich egoistické manipulačné konanie už napáchlo extrémne vysoké a rozsiahle škody a straty aj na ľudských životoch. To nie sú extrémisti? To nie je páchanie extrémizmu?
Pojem „extrémny“ znamená – výnimočne, až nezvládnuteľne vychýlený od normálu, krajne rizikový, hroziaci nepredstaviteľnými a nenapraviteľnými škodami až katastrofou! Kto môže až takto extrémisticky a až s takými extrémnymi následkami konať?
Na zlodušstvá skutočne extrémnych rozmerov treba viac než len byť úchyl či psychopat, oveľa viac než mať zvrhlé zločinecké sklony. Treba vytvoriť aj zločinecký systém. Systém prinášajúci prospech výhradne iba jeho autorom a škodu všetkým ostatným. Systém prinášajúci – a tu sme pri prameni – potrebné prostriedky. V prípade skutočného extrémizmu mocenské megaprostriedky, ktorých však nie je a nikdy ani nebude dostatok. Pre koho ich nebude nikdy dostatok?
No predsa pre NICH! Pre NICH, nad svetom vysoko postavených, nikdy nebude dostatok prostriedkov ani získaných vplyvných pozícií, ani z vplyvných pozícii vyplývajúcich právomocí, čiže reálne použiteľnej a pre NICH využiteľnej – teda NIMI zneužiteľnej – MOCI. Lebo IM – ani keď sa zmocnia celého sveta a dostanú pod svoju nadvládu ľudstvo – IM ani vtedy nebude dosť! Dosť takej EXTRÉMNEJ MOCI, ktorá im umožní EXTRÉMISTICKY KONAŤ. Samozrejme, že tým najmä škodiť iným. ONI sú už raz a naveky – takí! Kto sú to tí ONI? Kto má až také extrémne prostriedky?
Obyčajní ľudia a radoví občania určite nie. Mnohých z tých skutočných extrémistov, tých „majstrov sveta v konaní zla a v globálnom škodení“ pozná celý svet. Vysmievajú sa nám zo všetkých –väčšinou ich vlastných – médií. Nie je ťažké ICH poznať ani ICH označiť. Dokonca menovite aj príslušnosťou ku klanu či mafii. Ťažké je ICH z extrémnych zločinov proti ľudstvu a svetu obviniť, ešte ťažšie je IM extrémizmus dokázať a najťažšie, až skoro nemožné, je ICH za to NIMI napáchané – dnes už globálne škodiace zlo – aj odsúdiť. Radi by to zlo a NIMI napáchané škody zvalili na „obyčajnú väčšinu ľudstva“. Na to zneužívajú hoci aj neplnoleté a rôzne postihnuté – Grétky…Zatiaľ ICH – MY, s tým nespokojní – dokážeme odsúdiť iba morálne. Či to niekedy dokážeme aj reálne, to je už otázka našej morálky. Najmä bojovej. Lebo podobrotky to určite nepôjde!
