1

Kultúrna doktrína SR

akademický maliar Viliam Hornáček

Po stáročiach životných skúseností v štátoch, ktorý
ovládali iní si uvedomujeme, že preberaním cudzích vzorov a kopírovaním
nemožno vytvoriť vlastnú kultúru ani obohatiť ľudskú civilizáciu.

Preto treba chrániť, podporovať a rozvíjať
v našej slovenskej kultúre to , čo vyjadruje našu identitu a je našim
pôvodným, jedinečným a neopakovateľným prínosom pre ľudstvo.

Slovenská kultúra prirodzene vyrastá z bohatej
a vysoko rozvinutej ľudovej kultúry založenej na
úprimnosti pocitu a spontánnosti prejavu. Je hlboko ľudská, vo svojej
podstate optimistická a vyznávajúca lásku aj úctu k životu, obdiv ku
kráse, ktorú nachádza nielen v prírode, ale aj v medziľudských vzťahoch.
Depresívnosť,úpadkovosť a zvrátenosti sú jej cudzie.

Činorodá tvorivosť, citlivá vnímavosť, bystrosť, živý
temperament sa prejavuje nielen v ľudovom umení – počnúc
slovesnosťou, spevom, hudbou či tancom, rozmanitosťou, pestrosťou
a bohatosťou odevov a končiac ľudovou architektúrou
a krajinotvorbou – ale aj v spôsobe života.

Vysokú úroveň dosiahli najmä obradné slávnosti ako vítanie
jari či dožinky alebo vinobranie, ale aj krstiny či svadby, ktoré možno označiť
za predchodcov súčasných muzikálov, keď sa na nich aktívne
zúčastňovala nielen rodina, ale doslova celá dedina, čo trvalo aj viac dní.

V každej oblasti nášho národného života máme na čo
nadväzovať a na čo byť oprávnene hrdí. Našou úlohou je toto nevšedne
bohaté a stále inšpirujúce národné dedičstvo obohatiť. S pocitom
vďaky a zároveň zodpovednosti budeme všetky kladné hodnoty slovenského
dedičstva tvorivo rozvíjať, aby sme ich odovzdali našim nasledovníkom ako náš
generačný prínos.