Ľud prostý si pod pojmom boľševik predstavuje komunistu. Pritom boľševici boli na svete skôr ako komunisti – bola to jednoducho väčšina ruských sociálnych demokratov. Postupne sa však boľševici začali predvádzať v absolútnom chápaní pojmu – väčšina môže diktovať menšine, ktorá má znášať všetko dobrodenie väčšiny.
No a Igor Matovič sa uvidel ako vodca väčšiny. Pritom jeho strana získala iba 25% odovzdaných hlasov pri 66% účasti, čo znamená podporu asi 18% všetkých občanov. Takže ide skôr o rozkričanú menšinu, ktorá si vynucuje právo rozhodovať o väčšine – podarený boľševik.
Boľševici neskôr stvorili významného politika – diktátora J. V. Stalina. Tento človek nevalného vzdelania začal diktovať občanom svoju vôľu.
Igor Matovič sa tiež rozhodol, že bude diktovať obyvateľom svoju vôľu. Táto je samozrejme to najlepšie, čo pod slnkom vzniklo. Vznikol nám taký maličký Jožko Džugašvilík. Tiež má oceľovú vôľu a ukazuje aj tvrdú päsť.
Keď sa stal premiérom, predpokladal, že jeho jedinou úlohou bude usmievať sa do televíznej kamery a niečo svetoborné odkázať národu. Na pomoc mu prišla pandémia, ktorá paralyzovala jeho „činnosť“ – vlastne nemusel nič robiť, ani o ničom rozhodovať, veď na to si zriadil anonymné skupinky „odborníkov“, na ktorých preniesol (protiústavne) právo rozhodovať.
Doteraz jeho najväčšími úspechmi sú práve televízne „besedy“, v ktorých melie dokola stále to isté a keď je problém, tak ho majú riešiť buď „odborníci“, alebo samotní aktéri. Takto sa zbavil zodpovednosti za výber partnerov do vládnutia, ktorí akosi nečestne získali vysokoškolské tituly. To je ich vec! A hotovo!
V prvých týždňoch dokázal vystupovať v televíziách niekoľkokrát denne a televízie (ktovie prečo?) to opakovali aj zo 6-7-krát. Spokojný, nasmiaty, niekedy priamo s „vtipnou“ vsuvkou musí pôsobiť na vlastných voličov ako zázrak z neba. Horšie je to s ľuďmi, ktorí od vlády čakajú aktivity: najprv záchranu ekonomiky a teraz by mal nasledovať jej rozbeh. Zatiaľ sa iba množia škandály. Už by ich mal nejaký poradný zbor premiéra zakázať.
Žiadna moc nemá rada opozíciu, no v demokracii je potrebné s ňou žiť. Slovenské médiá kritizujú amerického prezidenta D. Trumpa za jeho povýšenecké správanie voči demokratom, no pritakávajú rovnaký prístup Igora Matoviča k opozícii voči jeho vláde, ba dokonca aj voči koaličným partnerom. Pred prahom špina, no kritizovať sa bude sused za humnami.
Podobne sa predviedla aj prezidentka SR, keď povedala, že staronový poľský prezident bude mať ťažkú úlohu pri zjednocovaní rozpoltenej poľskej verejnosti. A čo u nás doma? Každá spoločnosť je po voľbách rozpoltená, veď niekoho favoriti vyhrali a iného zase prehrali. To však neznamená zúrivosť vo vzájomných vzťahoch. Mimochodom, čo urobila prezidentka, aby zjednocovala ľudí po prezidentských a teraz po parlamentných voľbách? Nič, pokojne čaká vyšumenie sklamania jednej časti a nečinnosť tých, ktorí sa volieb nezúčastnili – to je najjednoduchší prístup k riešeniu čohokoľvek.
Náš neoboľševik a televízny manekýn sa teraz predvádza v televíziách ako komentátor života, veď nie je za nič zodpovedný, a ten jeho úsmev!
Žijeme v čase prázdnin a dovoleniek. To vždy upokojuje myseľ ľudí, takže až do polovice septembra bude kľud. No a potom nastane asi opäť čas úsmevov a rozhodných príkazov a zákazov.
21.7.2020 prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc.
Titil pred menom titul za menom vek uctihodny no rozum uz asi odcestoval do Carskeho ruska.