Pred obecnými samosprávami visia maďarské (menšinové) štátne vlajky, maďarský (menšinový) štátny znak, v obciach sa pravidelne hrá maďarská (menšinová) hymna, v kostoloch sa už dávno hrá maďarská hymna a veje maďarská šttána vlajka, uznané sú národnostné sviatky maďarskej menšiny (Maďarska) – teda aj víťazstvá Maďarska a prehry Slovenska, uznaný je ďalší štátny jazyk – maďarský a povinnosť štátnych zamestnancov ovládať tento jazyk na južných územiach SR, o akejkoľvek činnosti, politike, vzdelávaní či kultúre príslušníkov maďarskej menšiny rozhodujú volení zástupcovia výhradne maďarskej menšiny, resp. Budapešť v celoštátnych, krajských, okresných a obecných menšinových samosprávach a radách bez možnosti zasahovania Slovenskou republikou.
Asi takto to môže vyzerať na Slovensku o nejaký čas po schválení zákona o postavení národnostných menšín. Podľa legislatívneho plánu vlády SR by sa mal tento zákon prerokovávať pravdepodobne v júni. Vláda tak chce naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, časť Národnostné menšiny s cieľom upraviť postavenie národnostných menšín a dôsledne aplikovať a precizovať ich práva garantované Ústavou SR. Legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách schválila vláda SR v roku 2019. Nepôjde však iba, ale najmä o nebezpečné menšinové maďarské precedensy. Zástupcovia maďarskej menšiny chcú prevziať do svojich rúk aj hospodársku, sociálnu, školskú, mediálnu a kultúrnu oblasť a presadiť nedotknuteľnosť maďarských mimovládnych organizácií. Čo to bude znamenať pre Slovensko a jej obyvateľov?
Diskutovať o súčasných problémoch Slovenskej republiky s maďarským revizionizmom a s prepojením na národné dejiny a poučenia plynúce z nich budú aktuálne Margaréta Vyšná, Štefan Paulov a Oskár Cvengrosch.
Záznam relácie tu:
