Za nepoužívanie maďarských a maďarizačných označení hrozia obciam sankcie
Za prvej ČSR založili v okrese Dunajská Streda oravskí kolonisti malú dedinku – Hviezdoslavov. Dnes v nej stále žije väčšina Slovákov (68 %) a necelých 19 % príslušníkov maďarskej menšiny, ktorá si úplne prirodzene a spontánne osvojila rovnaký názov obce aj v maďarčine. Takýto prirodzený vývoj na slovenskom juhu prebiehal aj v iných obciach. Zámerom maďarskej politiky však nie je podporovať prirodzený vývoj spolunažívania všetkých obyvateľov Slovenska, ale „nastolenie symetrie“ medzi štátnym jazykom a maďarským jazykom (Občianska vízia strany Most).
V podstate to znamená cielené usmerňovanie jazykovej situácie, nastolenie jazykového poriadku na slovenskom juhu „s uznaním maďarského jazyka ako úradného jazyka“ (Občianska vízia strany Most). Ak sa zavedú maďarské názvy, môžu sa nastoliť ďalšie požiadavky – dvojjazyčnosť, národnostné školy, ekonomická podpora spoza Dunaja, iredentistické pamätníky, školská a kultúrna autonómia, resp. samosprávy. “Symetriu“ je potrebné určiť najmä v legislatíve. Príležitosť prišla v roku 2011, kedy vláda Ivety Radičovej schválila v rozpore s inou platnou právnou úpravou a bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi nový zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Predkladateľ zoznamu vtedajší podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel navrhol v podobných prípadoch, ako Hviedzoslavov používať umelo vytvorené maďarské názvy, Hviezdoslavov má napríklad označenie v maďarskom jazyku Vörösmajor.
Maďarizačné názvy z čias Hortyho
Ďalším dôkazom toho, o čo ide v maďarskej politike sú v spomínanom zozname maďarské označenia obcí z obdobia najtvrdšej maďarizácie po roku 1867 a v období, kedy tieto obce zabralo hortyovské Maďarsko. Napriek tomu, že maďarská menšina nikdy predtým ani potom tieto názvy nepoužívala. Úplne prirodzene si sama vytvárala názvy vo svojom jazyku paralelne so slovenčinou a dodnes ich používa. Žiadne medzinárodné dokumenty nepodporujú umelo vytvárané národnostné označenia, na ktoré sa menšinová reprezentácia tak odvoláva, hovoria iba o užívaní prirodzene vytvorených etnických označení, ak o ne menšina prejaví záujem. A podľa slovenských noriem, aj to až na základe platného referenda v danej obci.
Na maďarizačnú politiku dopláca aj rusínska, ukrajinská a nemecká menšina. 25 obcí (aj obce s viac ako 40 % podielom rusínskej národnosti), v ktorých žijú tieto menšiny bezdôvodne stratilo, podľa nového zoznamu obcí právo oficiálneho označenia obce vo svojom menšinovom jazyku.
Veľkomaďarstvu prekážajú slovenskí vlastenci
Maďarskí politici nás svojimi propagandistickými prostriedkami denne presviedčajú o tom, že urobia všetko pre to, aby im slovenský juh patril. Dlhodobo vyvíjali snahy o zrušenie slovenských označení obcí po slovenských vlastencoch (Gabčíkovo, Kukučínov, Matúškovo, Hurbanovo, atď.) miestnymi referendami (Kolárovo, Tešedíkovo) alebo legislatívnymi návrhmi, pričom v maďarskej verejnosti neustále udržiavali používanie protizákonných maďarských názvov obcí (Štúrovo – Párkány, Hurbanovo – Ógyala). Svoj cieľ dosiahli až v roku 2011, kedy v spomínanom novom zozname obcí vláda SR I. Radičovej schválila používanie aj maďarského označenia. Iredentistické snahy a nadštandardne umiernená národnostná politika štátu dospeli až tak ďaleko, že za nepoužívanie maďarských a maďarizačných označení obcí a dvojjazyčnosti hrozia obciam vo viac ako 1700 prípadoch sankcie, dokonca prísnejšie ako za porušenie zákona o štátnom jazyku.
Margaréta Vyšná
