Hlasovaním v NR SR bol zamietnutý kontroverzný (možno mu dať aj prívlastok necitlivý) návrh zákona, navrhnutého poslancami Národnej rady SR Györgya Gyimesiho, Gábora Grendela, Petra Polláka a Zity Pleštinskej, na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, pod číslom1455: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1455, ktorý chcel presadiť, aby sa pamätným dňom stal aj 12. apríl. V tento deň, v roku 1947 sa začala plniť medzinárodná dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. Tejto dohode však predchádzali tragické skúsenosti Slovákov, ale aj Čechov zo spolužitia s Maďarmi v rokoch 1938 – 1945, ktoré výrazne ovplyvnili vznik tejto dohody. Predkladaný návrh tieto fakty úplne ignoroval.
Kontroverzný poslanecký návrh
Za zásadný nedostatok predkladateľov návrhu zákona považujeme nesprávne stanovený začiatok obdobia pre vnímanie odvlečenia, alebo násilné vysťahovania občanov, ktoré stanovili až na rok 1942. Uvedená skupina poslancov sa nechala uniesť vlastnými záujmami a bezcharakterne odignorovala bezprávie na občanoch slovenskej, alebo českej národnosti po anexii južných častí Slovenska, po Viedenskej arbitráži 2.novembra 1938. Na čo sme upozornili v našej výzve, určenej poslancom NR SR. https://www.zsi.sk/vyzva-pre-poslancov-nr-sr-ohladom…/
Jednostranným zvýrazňovaním utrpenia vysťahovaných občanov maďarskej národnosti odhalili predkladatelia svoju necitlivosť k vnímaniu utrpenia ako takého.
Myslíme si, že všetky obete od roku 1938 si zaslúžia spomienku a nezaslúžia si zapadnúť do zabudnutia, nech už patrili ku ktorejkoľvek národnosti. Preto nedovolíme vnímať tieto udalosti len jednostranne a z témy utrpenia nedovolíme robiť politický tovar. Tento rok si pripomenieme 85. výročie Viedenskej arbitráže z dielne fašistického Talianska a nacistického Nemecka. Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za maďarskú stranu zúčastnili Kálmán Kánya, Pál Teleky, Andor Jaross a János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných či donútených odísť približne stotisíc Slovákov (len do konca roka 1938 ich bolo 50 tisíc) a tiež malého počtu Čechov a začala sa pre nich doslova kalvária.
Utrpenie Slovákov na odtrhnutom území, verne opisuje priamy súčasník a svedok udalostí, univerzitný profesor Jozef M. Kirschbaum v knihe „Krvácajúca hranica“, ktorá obsahuje zaprotokolované svedecké výpovede Slovákov, ktorí boli obeťami týchto udalostí. Prvé vydanie „Krvácajúcej hranice“ vyšlo v roku 1940, muselo však byť na nátlak Berlína a intervenciu Budapešti spálené.
Poďakovanie
Vyjadrujeme hlbokú vďaku a úctu všetkým poslancom, ktorí pochopili a jasne prejavili svoj postoj hlasovaním PROTI schváleniu návrhu. Osobitná vďaka patrí poslankyni Magdaléne Sulanovej, ktorá oboznámila prítomných poslancov s obsahom našej výzvy. Vďaka jej vystúpeniu prvý krát odzneli v parlamente zamlčiavané fakty z našich dejín, týkajúce sa Viedenskej arbitráže a po nej nasledujúceho obdobia bezprávia voči Slovákom. Jej vystúpenie v parlamente si môžete pozrieť tu:
https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/88?id=285318
Taktiež ďakujeme interným a aj externým zostavovateľom a konzultantom za vytvorenie výzvy, jej distribúciu a podporu. Patrí Vám Srdečná vďaka za Slovensko! Dokázali ste sa zomknúť a postaviť sa proti
Podrobnosti z hlasovania.
Je rozhodnuté – podvečer 16. marca 2023 v hlasovaní poslanci tento návrh neschválili:https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=49715
Prítomní126
Hlasujúcich125
[Z] Za hlasovalo33 [P] Proti hlasovalo47 [?] Zdržalo sa hlasovania45 [N] Nehlasovalo1 [0] Neprítomní24Takto hlasovali jednotliví poslanci NR SR. Urobte si názor na ich vnímanie spravodlivosti. V tomto kontexte je hlavne zaujímavý postoj takmer celého klubu OĽANO, ktorý predstiera pro slovenskú orientáciu a len tak mimochodom na slovenské obete úplne zabudol. Znovu potvrdili, že majú selektívny prístup k dejinám Slovenska a jeho susedov v rokoch 1938 – 1945 a dokázali, že nemajú národné cítenie, ktoré radi predstierajú. Sú navyše ľahko zneužiteľní pre cudzie záujmy a už vôbec im nejde o nestrannú spravodlivosť pre každého občana.
Je na občanoch Slovenska, aby im to pripomenuli pri najbližších voľbách do parlamentu a postavili ich za ignoranciu národných záujmov mimo hry. Mená poslancov a ich postoje budú k dispozícii na večnosť. Ich postoje sa stali verejnou výpoveďou o ich vzťahu k Slovensku.
, presadzujúcimi 12. apríl za pamäztný deň, kedy sa v roku 1947 začala plniť medzinárodná dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. Návrh ignoroval predchádzajúce tragické skúsenosti Slovákov a Čechov v rokoch 1938 – 1945, vzniknuté v dôsledku anexie južného územia Slovenska horthyovským Maďarskom, ktoré výrazne ovplyvnili vznik tejto dohody. Väčšinou poslancov bol návrh zamietnutý. Ďakujeme poslancom, ktorí hlasovali za zamietnutie tohoto návrhu.){kind=link}
Takto reagoval na neschválenie návrhu zákona poslanec NR SR Gyimesi svojím príspevkom na facebooku dňa 19.03.2023:
„S kolegami sme chceli, aby nespravodlivo odvlečení a odsťahovaní občania (Maďari, Židia, Rómovia, Nemci a tí, ktorí boli odvlečení do gulagov) mali svoj pamätný deň. Táto iniciatíva by nestála žiadne peniaze, iba obyčajné ľudské prepáčte. Kolegovia (pretože sa v návrhu spomínajú aj Maďari) skúšali vymýšľať rôzne dôvody prečo to nepodporiť. Tak som ich všetky vyvrátil.“
Poslanec Gyimesi skutočne vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, že utrpenie slovenského národa nepovažuje za hodné spomienky a že selektuje aj medzi obeťami tým že, chce urobiť zo Slovákov len vinníkov. Napriek tomu, že dobre vie, že aj z územia Maďarska v ním uvádzanom období boli vysťahovaní obyvatelia sloveskej národnosti. Zmluva bola podpísaná medzi Maďarskom a ČeskoSlovenskom. Vysťahovanie sa týkalo oboch stran!
O úprimnosti jeho úmyslov si utvorte obraz sami. My si ctíme obete na vśetkých stranách a preto sme navrhli za pamätný deň 2. november ( podrobnosti sú v článku „Iniciatíva 2. november – pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov“).