Pravdepodobne ešte tento rok sa bude v Národnej rade Slovenskej republiky schvaľovať novela zákona o štátnom občianstve. Novelu pripravilo Ministerstvo vnútra SR na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024. Novela by mala, okrem iného umožniť občanom SR získať iné štátne občianstvo bez straty slovenského občianstva. Najväčším rizikom je preto získavanie slovensko-maďarského občianstva bez vedomia nášho štátu a implementácia štátnych príslušníkov Maďarska do vysokých štátnych pozícií, čo sa dnes už pravdepodobne aj deje. V súvislosti s ďalšími menšinovými autonomistickými požiadavkami a budapeštianskou politikou môže v konečnom dôsledku táto právna norma znamenať v medzinárodných organizáciách spochybňovanie Slovenskej republiky ako štátu.
Z hľadiska logického je dvojité občianstvo nezmyslom, veď človek nemôže byť súčasťou viacerých vzdialených komunít. Môže byť členom viacerých rôznych komunít (štát, cirkev, strana, rozmanité združenia). Z hľadiska politologického ide nielen o nezmysel, ale priamo o deštrukciu občianstva, občan je predsa základom občianskej spoločnosti a štátnosti. Ak je jednotlivec občanom viacerých štátov, formálne nesie zodpovednosť za politický vývoj vo všetkých štátoch. Máme spoluobčanov, ktorí majú aj kanadské občianstvo – ako môžu niesť zodpovednosť za tamojší vývoj? Môžu asi voliť a to je všetko? Pri bližších štátoch, napr. V-4, by išlo o priame zasahovanie do vnútorných vecí, pretože jednotlivec by prezentoval napr. rôzne záujmy v rôznych štátoch, prípadne rovnaký „meter“ pre rôzne situácie. Navyše by formálne mohol byť jeden človek aj viacnásobným poslancom v rôznych štátoch.
Idea viacnásobného občianstva je teda namierená na rozklad štátností.