Maďarsko má zriadených niekoľko organizácií na „ochranu“ maďarskej menšiny v susedných štátoch, teda aj na Slovensku. Tie sú pravidelne v kontakte s politickými, občianskymi, samosprávnymi, cirkevnými a vzdelávacími inštitúciami zástupcov maďarskej menšiny v susedných štátoch. Napríklad Inštitút na ochranu práv menšín z Maďarska navštívil menšinovú maďarskú stranu Alianciu na Slovensku, aby „chránil“ svoju menšinu pred útokmi Benešových dekrétov, zákona o štátnom občianstve alebo mediálneho zákona. Pred nedávnymi spojenými voľbami – obecnými a krajskými sa Aliancia zase stretla so stálym výborom Národného zhromaždenia (maďarský parlament) pre národnú politiku a pamäťovú politiku Maďarska.
„Základná myšlienka založenia stáleho výboru je najplastickejšie sformulovaná v článku D) Základného princípu Základného zákona (maďarská ústava, pozn. a.) – Maďarsko, majúc na pamäti jednotu maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich za jeho hranicami, podporuje prežitie a rozvoj svojich komunít, podporuje ich úsilie o zachovanie maďarstva, presadzovanie individuálnych a kolektívnych práv, zakladanie samospráv spoločenstva, prosperitu vo vlasti a propaguje ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s Maďarskom,“ uvádza sa v úvode internetovej stránky stáleho výboru, napriek tomu, že medzinárodné právo ani slovenská legislatíva nepozná kolektívne práva. Tento maďarský „dozorujúci“ orgán si v rámci stretnutia s Alianciou údajne vymenil názory s kandidátmi na starostov a zástupcov žúp. Avšak treba skôr predpokladať, že kandidáti dostali poučenie a príkazy, ako viesť volebnú kampaň. Pri maďarskom parlamente od roku 2012 existuje aj podvýbor pre autonómiu stáleho výboru na presadenie akýchkoľvek foriem autonómie pre maďarskú menšinu v neexistujúcej Karpatskej kotline, napriek tomu sa to vzťahuje aj na Slovenskú republiku.
Pri takejto systematickej „starostlivosti“ Maďarska o svoje menšiny v susedných štátoch nemožno ani na chvíľu pochybovať, že tieto zákerné inštitúty denno-denne snoria po slovenských zákonoch a vyhľadávajú legislatívne nedostatky na zvyšovanie menšinových práv a exteritoriálny vplyv Maďarska. Spolupráca s menšinovými maďarskými politikmi na Slovensku môže byť mimoriadne efektívna, najmä ak sa menšinoví politici nachádzajú vo vláde Slovenskej republiky a majú prístup ku všetkým utajeným dokumentom. Viackrát sme sa presvedčili, ako rafinovane a kto vie s akým poradenstvom na „ochranu“ menšín využili menšinoví maďarskí poslanci NR SR navonok nenápadné formulácie paragrafového znenia slovenských zákonov. Naposledy šlo o využitie všeobecne znejúceho paragrafu o odborných komisiách obecných zastupiteľstiev v zákone o obecnom zriadení. Splnomocnenec pre národnostné menšiny L. Bukovszký zneužívajúc právomoci verejného činiteľa (?) vyzýva, aby zastupiteľstvá zriaďovali okrem odborných komisií aj komisie na ochranu práv menšín (asi nie iba národnostných), čo by bola byrokratická a ekonomická záťaž a absolútny nezmysel. V ďalšom závažnom prípade ide o, navonok absolútne nevinný legislatívny návrh na označovanie aj časti obcí v jazyku národnostných menšín. Veď ak môžu byť označované obce v jazyku menšiny, prečo by nemohli byť označované aj ich časti?
Pôvodné slovenské osady musia zmiznúť
Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny po vlaňajšom sčítaní obyvateľstva predložil návrh nariadenia o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, ktorý bezočivo porušuje medzinárodné dohovory a slovenské právne normy a je podozrenie, že týmto návrhom by sa mohli naplniť cudzie záujmy. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín jasne uvádza, že označovanie obcí v jazyku menšiny má byť tradičné, zaužívané a aktuálne používané národnostnou menšinou. V časti Okánikovo obce Veľké Kosihy (okr. Komárno) aj miestni maďarsky hovoriaci obyvatelia v prieskume potvrdili, že používajú slovenský názov Okánikovo a nie Szántóérpuszta, ako to arogantne navrhuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny v návrhu nariadenia o označovaní obcí v jazyku menšiny. Názov Štúrová, časť obce Okoličná na Ostrove (okr. Komárno) rovnako používajú Slováci aj maďarsky hovoriaci obyvatelia, podobne Hurbanova Ves, Hviezdoslavov atď. A takto by sme mohli pokračovať naprieč ďalšími pôvodnými slovenskými osadami, dnes časťami obcí, ktoré zakladali slovenskí poľnohospodári a gazdovia z rôznych častí Slovenska v rámci československej pozemkovej reformy. Aký prefíkaný veľkolepý zámer drobnou zmenou zákona – vymazať všetky pôvodné slovenské názvy osád, ktoré v rámci reformy odobrali pozemky uhorským (maďarským) zemepánom, v tom čase žijúcim už za hranicami Československa, najmä v Maďarsku a prinavrátiť im, ak už nie reálne pozemky, zatiaľ aspoň maďarské označenia z uhorských čias. Na tomto nápade by sa určite zapotilo niekoľko právnikov. Niekomu však prekáža nielen to, že tieto časti obcí nie sú označené v maďarskom jazyku, ale že nesú aj názov významných slovenských osobností. To všetko na základe nedávneho pozmeňovacieho návrhu (nevedno akého autora) „slovenského“ poslanca G. Gyimesiho (OĽANO), na základe ktorého sú obce povinné podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín a pod hrozbou pokuty až 2 500 € označiť v jazyku menšiny aj časti obce, teda pôvodné slovenské osady založené po I. sv. vojne na bývalých pozemkoch maďarských zemepánov. Môže ísť približne o stovku osád! A ako to bude vyzerať po schválení návrhu nariadenia o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín na juhu Slovenska? Vznikne dojem, že juh Slovenska sa ocitol v Maďarsku – označenia s hláskami, ktoré slovenčina nepozná, žiadne preklady do slovenského jazyka – Töböréte, Čentöffa, Heďbeneéte, Lidér Tejed, Beketfa, Pódafa atď. Potom sa už zahraničie ľahko presvedčí, že Slováci skutočne ukradli Maďarom ich územie.
Proti návrhu nariadenia sú starostovia aj politici
„Na obecnom úrade neevidujeme od obyvateľov požiadavku používať názov obce v maďarskom jazyku, nakoľko je zaužívaný len názov Hurbanova Ves – aj medzi obyvateľmi maďarskej národnosti,“ uvádza vo svojom stanovisku starostka obce Hurbanova Ves Jana Lauferová. Splnomocnenec L. Bukovszký, tak ako jeho predchodca R. Chmel, chce nariadiť historické označenie Szigetmajor, ktoré sa používalo pred 100 rokmi, ako názov majera maďarského majiteľa Pálfyho. A dúfa, že naivita, neznalosť, lajdáckosť a iné „politické priority“ vlády pomôžu splniť zámer „neznámych“ záujmov. Hurbanova Ves je na zozname označovania obcí už desať rokov a podľa zákona jej Úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny môže udeliť pokutu za nepoužívanie maďarského jazyka podľa zákona až do výšky 2 500 €.
„Je to neakceptovateľné, absurdné a nemá to logiku. Je to proti zdravému rozumu a proti cieľu, ktorý sa týmto zoznamom sleduje,“ zdôrazňuje poslankyňa NR SR za ĽSNS Magdaléna Sulanová. A dodáva, že v zmysle nariadenia EÚ pre obce a jeho časti môžu byť použité len zaužívané názvy v jazyku národnostných menšín.
Poradca predsedu NR SR Anton Hrnko upozorňuje: „Zamlčiava sa skutočnosť, že podľa reálneho stavu už po sčítaní roku 2011 nemali desiatky obcí s touto menšinou nárok na dvojjazyčné tabule a ďalšie s tým spojené práva. Napriek tomu im ich Radičovej vláda poskytla. Vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby pri vydávaní akýchkoľvek nariadení dotýkajúcich sa práv príslušníkov národnostných menšín striktne dodržiavala Ústavu, medzinárodné dokumenty i zákony Slovenskej republiky.“
Starostovia niektorých východoslovenských obcí sa nestačia čudovať. V ich obci sa k ukrajinskej národnosti nehlási ani jeden obyvateľ (Ondavka – 2011 – 0 %, 2021 – 0 %) alebo len niekoľko (napr. Cígeľka – 0,76 %, Varechovce – 0,55 %, Ruský Potok – 1,79 %), napriek tomu už desať rokov figurujú obce v zozname nariadenia a sú povinné používať ukrajinský jazyk. V zozname obcí, ktorý vypracovala utajená skupina „odborníkov“ zriadená splnomocnencom vlády pre menšiny L. Bukovszkým sa nachádza 18 obcí, z ktorých od roku 2011 len jedna obec spĺňa zákonnú 15 % hranicu počtu príslušníkov ukrajinskej menšiny (Oľšinkov – 2011 – 17, 14 %, 2021 – 15 %). 17 obcí bude po schválení nového zoznamu obcí musieť používať ukrajinský jazyk ďalších desať rokov! Ak nie, hrozí im pokuta, podľa svojvôle splnomocnenca, až do výšky 2 500 €.
Návrh nariadenia obsahuje aj ďalšie podlé útoky na národnú identitu a národné cítenie Slovákov. Do návrhu zoznamu sú zaradené obce zohľadňujúce „ďalšiu“ národnosť, ktorú na účely aj tohto nariadenia vlády schválila tento rok vláda SR. Ústava SR ani slovenské zákony nepoznajú žiadnu „ďalšiu“ národnosť. Proti tomu protestuje aj poradca A. Hrnko: „Vyjadrujem preto rozhodný protest, aby vláda SR vydala akékoľvek nariadenie, ak nebude v súlade s Ústavou, medzinárodnými dokumentami a zákonmi SR a rovnosťou a rovnoprávnosťou občanov v štáte. To znamená, že práva príslušníkov národnostných menšín sa budú poskytovať tým, ktorí sú reálni príslušníci menšiny, nie aj tým, ktorí majú k menšine nejaký iný vzťah. Bola by tým principiálne porušená rovnosť medzi občanmi.“
Odporučí Legislatívna rada takýto zoznam obcí vláde?
Návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva bude v utorok, 22. 11. prerokovávať Legislatívna rada. Následne sa dostane návrh na rokovanie vlády SR. Návrh nariadenia napriek mnohým zásadným pripomienkam a dôkazom o nesprávnych označeniach nebol prepracovaný.
Návrh nariadenia o označovaní obcí v menšinových jazykoch vyzerá, v kontexte s ďalšími menšinovými agendami (zrušenie Trianonskej mierovej zmluvy a Benešových dekrétov, rehabilitácia maďarského agenta J. Esterháziho, prípad H. Malinovej atď.), ako systematická mobilizácia k nielen symbolickému zjednoteniu maďarského národa. A pritom ide „len“ o označovanie obcí!
Margaréta Vyšná
