streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodPoučme sa z dejínOspravedlňte sa, Slováci, husi gágajú a zlodej kričí – chyťte zlodeja!

Ospravedlňte sa, Slováci, husi gágajú a zlodej kričí – chyťte zlodeja!

Nápis na pamätníku: Verím v znovuzrodenie Maďarska. Amen.

6. 8. 2021. Margaréta Vyšná.

V roku 1887 „z Trenčianskej župy dala uhorská vláda deportovať 170 slovenských detí do južných maďarských krajov. Tieto slovenské katolícke deti boli pridelené maďarským rodinám, najčastejšie iného náboženského vyznania (kalvínom), ktoré s nimi v niektorých prípadoch zaobchádzali až neľudsky. Deportovanie slovenských detí do maďarských krajov pokračovalo až do roku 1892. Podľa K. A. Medveckého sa v čase prevratu 1918 – 1919 nachádzalo až 60 tisíc takýchto slovenských detí v povojnovom Maďarsku.“ (Ďurica, M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov)

„V rámci útlaku Slovákov zorganizovali zbieranie sirôt, ale i násilne odoberali deti slovenským rodičom a odvážali ich na „Dolnú zem“, kde si ich gazdovia i iní záujemcovia rozoberali na službu a pomaďarčovanie. To sa dialo na prelome 19. a 20. storočia. Počet odvlečených detí sa odhaduje na 60 tisíc.“ (Marko, A., Martinický, P.: Slovensko-maďarské vzťahy)

„V roku 1888 odvliekli 85 dievčat vo veku 12-15 rokov z Trenčianskej župy. Tieto nájazdy a krádeže detí sa skončili len vďaka obrovskej kritike proti týmto praktikám vo francúzskej tlači.“ (Šándorfi, R.: Buďme hrdí na dejiny Slovákov)

V roku 1892 – „v tomto poslednom roku akcie presídľovania slovenských detí do čisto maďarských krajov vyviezli z Nitrianskej župy 174 chlapcov a dievčat.“ (Ďurica, M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov)

Zrušenie prvých troch slovenských gymnázií v Uhorsku…

Zrušenie Matice slovenskej a zhabanie majetku, na ktorý sa ťažko skladal celý slovenský národ, v prospech maďarských združení…

Manipulácie maďarských sčítacích komisárov v Uhorsku počas sčítania obyvateľov a s ich výsledkami…

Streľba do obyvateľov a obete v Šuranoch…

Černovský masaker…

Zverstvá maďarských vojakov na slovenskom obyvateľstve počas Viedenskej arbitráže…

Likvidačná povojnová národnostná politika v Maďarsku…

Exteritoriálne zasahovanie Maďarska do suverenity Slovenskej republiky…

A tak by sme mohli pokračovať až donekonečna. Podstata historických krívd nespočíva v jej vyratúvaní, aj keď to je nevyhnutné, ale v prístupe vysporiadania sa s týmito krivdami. Čo najobjektívnejší prístup, akceptácia faktov, uznanie si chýb. Na to je však potrebná dostatočná kultúrna a politická vyspelosť. Na jednej strane tu máme snahy menšinových predstaviteľov typu požiadavky na ministerstvo kultúry korigovať text pamätnej tabule na pamiatku obetí odvlečených slovenských detí na pomaďarčovanie a zotročenie do južných maďarských oblastí, lebo to uráža národnostnú menšinu a na druhej stane tá istá spoločnosť obviňuje slovenskú reprezentáciu z provokácií ohľadne novoodhaleného pomníka „deportácie“ obyvateľstva maďarskej národnosti v Šamoríne. Podľa tejto spoločnosti spravodlivosť a objektivita znamenajú, že ukrivdené je vždy iba maďarskej menšine, Maďarom a Maďarsku.

Reakcia slovenskej štátnej reprezentácie na národnostnú provokáciu je nevyhnutná, ale nesmie sa skončiť iba pri nej. Akosi sa stále zabúda alebo chýba pohľad na súvislosti, prečo je šovinistické hnutie čoraz sebavedomejšie. Suverenita a demokratický systém štátu sa nebuduje na chaose, zvýhodňovaní iba istých skupín obyvateľstva, to zákonite musí viesť k nespokojnosti, až búreniu sa poškodených a k zvyšovaniu požiadaviek zvýhodňovanej skupiny. Národnostná provokácia v prejave predsedu maďarského parlamentu pri odhalení pamätníka „deportovaným občanom“ v Šamoríne je dôsledkom dlhodobej neschopnej vnútroštátnej národnostnej aj zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Na mieste pána predsedu by som radšej pomlčala o národnostných právach menšín v Maďarsku. Maďarská národnostná politika stojí na likvidačnom systéme menšín – dať také práva menšinám, ktoré už nie sú schopné využívať a ešte sa tým aj chvastať. Na druhej strane Dunaja Slovenská republika štedro podporuje menšinové práva, najmä národnostné provokácie v rámci rôznych dotačných systémov, najmä autonómnym fondom Kultminor. Kto neverí, nech sa príde pozrieť tam, kde sa použijú.

Šamorínsky pamätník s citlivou témou vyprovokoval reakcie. Trafené husi gágajú a odhaľujú nielen motívy iných reakcií, ale aj vlastné. Ospravedlňte sa, Slováci, za vlastnú existenciu a sypte si slávnostne popol na hlavu za krivdy druhých. Potom šibne čarovný prútik a Maďarsko zmení svoje postoje a nároky voči Slovensku a Slovensko bude mať oveľa silnejšie postavenie. Tu nemožno hovoriť o naivite akéhokoľvek politológa, ale o zámere a sledovaní konkrétneho cieľa. Áno, stráňme sa politikov, ktorí sa priživujú na národnostných vášňach a nepomýľme si vlastenca s národovcom. Lebo tu skutočne ide o snahu o rekonštrukciu slovenských dejín, ako uvádza jeden z najnovších knižných titulov istého politológa.

Také žiaduce mosty „priateľstva a zmierenia“ sa už budujú – avšak iba z maďarskej strany a iba pre systematické párenie maďarského trhu v neexistujúcej tzv. Karpatskej kotline, pre kradmé návštevy maďarských politikov bez diplomatickej dôstojnosti, ale s jasným cieľom, dovoz maďarského extrémizmu v spolupráci s miestnymi samosprávami na juhu Slovensku, ale aj politické mosty s programami vízie a revízie (slovensko-maďarských hraníc?).

Áno, súhlasím, navždy si pamätajme všetky, ale skutočné a nie vymyslené, krivdy spáchané na svojom národe, za ktoré sa slovenskému národu ešte nikto neospravedlnil. Tieto krivdy nesmú byť uzavreté, ako by sa to niekomu cynicky žiadalo, ale sú to veľmi bolestivé a otvorené kapitoly dejín slovenského národa. Ľahko sa môže stať, že sa zopakujú. Naši dedovia sa ešte nesklonili pred cudzím panstvom, snáď sa to nepodarí ani nám.

Podľa vzoru zverejneného ospravedlnenia občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti by mohlo vyzerať ospravedlnenie príslušníkom slovenského národa a občanom Slovenskej republiky slovenskej národnosti aj takto:

Drahí naši slovenskí bratia a sestry, prepáčte. Ospravedlňujeme sa vám za všetky obete na ľudských životoch Slovákov, zmarených osudoch slovenských detí, duchovné a materiálne ujmy, okupované zvrchované slovenské územia, ponižovanie a príkoria, ktoré vám boli spôsobené násilnou maďarizáciou a maďarskou expanziou v predchádzajúcich dejinných obdobiach aj v súčasnosti.

Kultúrny vklad slovenského národa pre svet, jeho tvorivosť a pracovitosť je neoceniteľnou kultúrnou hodnotou a obohatením, ktoré plne uznávame a rešpektujeme.

Zaväzujeme sa, že nebudeme vyvíjať a tolerovať akékoľvek národnostné provokácie a extrémizmus voči Slovenskej republike a slovenskému národu, budeme rešpektovať Slovenskú republiku ako rovnocenného partnera, vrátime zhabané a ukradnuté slovenské kultúrne klenoty a budeme šíriť pravdivé fakty o spoločných dejinách.

Želáme si, aby sme tvorili spoločnú, spravodlivejšiu budúcnosť.

Stačí sa už len podpísať…

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň