1

Otvorený list Richardovi Sulíkovi

Richard Sulík

podpredseda vlády
pre ekonomiku

Ministerstvo
hospodárstva

Bratislava

Vážený pán
podpredseda pre ekonomiku,

obraciam sa na
Vás ako ekonóma v spojitosti s materiálom, ktorý sa šíri na internete
. Verím, že práve dnes preukážete Vaše hlboké
ekonomické vedomosti
, a že dokážete, že ekonómia je vedecká
disciplína, ktorá vyžaduje veľkú námahu na jej zvládnutie a je základom  tvorby ekonomickej politiky.

Vážený pán podpredseda, predtým ako Vám  napíšem niečo z histórie o sociálnom
poistení a mzde, o čom som už napísal exministrovi Mihálovi
o jeho super hrubej mzde (jadrovému fyzikovi a nie ekonómovi!)
dovoľujem si Vám pripomenúť ekonomicky
náročný pojem  hodnoty
.  Ekonómia hovorí, že hodnota sa skladá
z dvoch častí, konkrétne hodnota =
prenesená hodnota + novovytvorená hodnota
.  V účtovníctve sa to zobrazuje na účte ziskov a strát agregovane
takto

Zjednodušený výkaz ziskov a strát podniku X za rok…, v tisícoch eur

Výdavky, náklady Príjmy
Nákupy od iných podnikov                780 Predaj
Mzdy
a platy                                
      800 
    Podniku
A                                      
810
Príspevky na sociálne zabezpečenie     25     Podniku
B                                       
240
Netto úroky                                           20     Podniku
C                                       
650
Odpisy, opotrebenie                              60     Podniku
D                                       
175
Nepriame dane                                      30 Iný predaj                                             125
Zisk podniku pred zdanením              285  
      Daň  zo zisku                                148    
      Vyplatené
dividendy                    100
 
      Nerozdelený
zisk                           37
 
Výdavky spolu                                  
2000
Celkové bežné
príjmy  
                      2000

Tento účet je
práve vyjadrením toho, čo poznáme z histórie zo skúseností o možných
dôsledkoch a aktivitách podniku  (krízy, katastrofy,…),
čo ekonómovia pretvorili do konkrétnych položiek (sociálne zabezpečenie,
odpisy, nerozdelený zisk) ako to vidíte na účte a to práve zato, aby ľudia
napríklad po odchode do dôchodku  boli
zabezpečení a nestali sa žobrákmi. Dovolím si Vás upozorniť na 664
stranoví dielo prof. R. Brišku  z roku
1943 Národné hospodárstvo, ktorý má
v ňom samostatnú kapitolu Sociálna
politika
a to od s. 454 až po s. 541, teda takmer 100 strán.  Píše v nej v podnadpisoch: o pojme,
medziach, hraniciach a podnetoch a subjektoch sociálnej politiky. Jej
rozdelenie a vedecké zdôvodnenie. Stredostavovská politika. Druhy
pracovných sústav. Právo na prácu. Boj proti nezamestnanosti; podnikaním
verejných prác, skrátením dĺžky pracovného
času
s vyrovnaním  mzdovým (aj
skrátenie pracovného veku, predĺženie školnej návštevy, otázka zvýšenia miezd
a teória kúpnej sily, otázky zníženia miezd, zníženie cien výrobkov,.. Váš
a nemecký  kurz Arbeit! ), mzdová
politika (druhy miezd , sprostredkovateľne práce a poradníctvo vo voľbe
povolania (psychotechnické ústavy, preškolenie, prechod z jedného
povolania do druhého, všestrannejšia voľba 
povolania,  výchova robotníctva
a osôb, trpiacich na osobné defekty) , reagrarizácia alebo reindustrializácia
, vysťahovalectvo, menová a obchodná politika. Ochrana robotníctva; dôvody
pre ňu a druhy tejto ochrany: ochrana robotníctva proti prílišnej dĺžke
pracovného času (výhody a nevýhody, dôvody pre a proti, týka sa najmä
ochrany detí, žien a mladistvých, zákonná úprava pracovného času
u nás a medzinárodne), technická ochrana robotníctva a jej
úprava u nás (aj priemyselní dozorci a sociálni náčelníci, závodné
výbory, sociálna závodná politika), právna ochrana pracovného pomeru
a miezd (aj kolektívne zmluvy, náš ústredný úrad práce s jeho pôsobnosť…).
To nie sú všetky podnadpisy ale zreteľne dokumentujú rozsah a obsah,
o čom písali ekonómovia pred cca 80 rokmi a vzťahuje sa to na
sociálnu a mzdovú politiku.

Verím pán
predseda, že som Vám týmito pár vetami
dal podnet na zoznámenie sa s ekonomickou vedou a aj podstatou  hospodárskej politiky, ktorú učili naši
velikáni prof. R. Briška, či prof. I. Karvaš, guvernér SNB.

Dovoľte mi ešte uviesť, že ten účet ziskov a strát podniku je základom I/O tabuľky, za ktorú dostal Leontiev Nobelovu cenu. Ak si pozriete prvý stĺpec, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vidíte v ňom práve ľavú stranu účtu ziskov a strát. Riadok je jeho pravá strana, podrobnejšie. Iba je použitý neekonomický pojem pridaná hodnota, teda ako Vaša rovná daň. Ale je v nej zabezpečená kontrola finančných tokov už tým, že súčet i-teho riadku a i-teho stĺpca sa rovnajú. Teda pamätá sa na to, aby peniaze neodtekali do rajov.

Verím, pán
podpredseda, že cítite aký povrchný, jednostranný, zúžený, či inak skreslený je
obsah Vášho a p. Mihála prístupu. Potrebujeme vedecky  poctivý, vedecky bohatý, dostatočne hlboký
a komplexný prístup  k objasneniu
ako funguje ekonomický systém. a sociálny systém aby sa uspokojili potreby
ľudí. To hovorí aj teória social welfare.
Ekonómom  ide o dôstojné rozvinutie
civilizácie, sme na civilizačnom rázcestí.

A teraz si
pozrite, čo hovoria dokumenty a dohovory o social security.

Social security
is asserted in Article 22 of the Universal Declaration of Human Rights, which states:

Everyone, as a member of society, has the right to social security and
is entitled to realization, through national effort and international
co-operation and in accordance with the organization and resources of each
State, of the economic, social and cultural rights indispensable for his dignity and the free development of his personality.

Elsewhere the term
is used in a much broader sense, referring to the economic security society
offers when people are faced with certain risks. In its 1952 Social Security
(Minimum Standards) Convention (nr. 102)
, the International Labour Organization (ILO) defined the traditional contingencies covered by social
security as including:

  • Survival beyond a prescribed age, to
    be covered by old age pensions;
  • The loss of support suffered by a
    widowed person or child as the result of the death of the breadwinner (survivor’s
    benefit
    );
  • Responsibility for the maintenance of
    children (family benefit);

While several of
the provisions to which the concept refers have a long history, the notion of
„social security“ itself is a fairly recent one. The earliest
examples of use date from the 19th century. In a speech to mark the
independence of VenezuelaSimón Bolívar (1819)
pronounced: „El sistema de gobierno más perfecto es aquel que produce
mayor suma de felicidad posible, mayor suma de seguridad social y
mayor suma de estabilidad política“[5] (which translates to „The most perfect system of government
is that which produces the greatest amount of happiness, the greatest amount of
social security and the greatest amount of political stability“).

It was
predominantly in the late 19th and early 20th centuries that an organized
system of state welfare provision was introduced in many countries. Otto von BismarckChancellor of Germany, introduced one of the first welfare systems for
the working classes in 1883. In Great Britain the Liberal government of Henry Campbell-Bannerman and David Lloyd George introduced the National Insurance system in 1911,[14] a system later expanded by Clement Attlee. The United States did not have an organized welfare system until
the Great Depression, when emergency relief measures were introduced under President Franklin D. Roosevelt. Even then,
Roosevelt’s New Deal focused predominantly on a program of providing work and
stimulating the economy through public spending on projects, rather than on cash payment.

Verím, že ste
zistili rozdiely v tvrdeniach v rôznych rečiach, ktoré ponúkate.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr.
Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava
3/6/2020

Na vedomie:

Igor Matovič

predseda vlády
SR

Námestie slobody
1

Bratislava

Zuzana Čaputová

prezidentka SR

Štefanovičova 2

Bratislava