Čitateľ si spája pojem paradox iste s vedou. Každá principiálne nová teória, prinášajúca novú paradigmu, nesporne prekračuje rámec bežnej skúsenosti a dostáva sa do rozporu s tými predstavami, z ktorých táto skúsenosť vychádzala. Voláme to paradox vedy. Tak napríklad myšlienka, že Zem sa otáča bola veľkým paradoxom.
Treba povedať, že táto myšlienka bola spočiatku nepravdepodobná aj samému velikánovi M. Kopernikovi. Vyriešil veľký paradox, lebo ľudia videli denne, že Slnko vychodí a zapadá, že sa pohybuje. Aj vtedajšia veda tvrdila, že Zem stojí a otáča sa Slnko. A tak tvrdenie Kopernika Zem sa točí prekračovala rámec bežnej skúsenosti ľudí a dostala sa do rozporu s tým, z čoho tá skúsensoť vychádzala. Nemecký teológ M. Luther sa vyjadril o Koperníkovi takto: „Ten blázon chce obrátiť naruby celú astronomickú vedu“. Ba G. Galilei povedal: „Bol som presvedčený, že nový systém je číra hlúposť“. Ale Kopernik vyvodil jeho záver na základe dokonale presných pozorovaní. Veľa príkladov na paradox by som mohol uviesť aj z tak prsenej vedy ako je matematika, ba aj z ekonómie keď sa napríklad zavrhla rovnica rovnováhy ekonomiky úspory = investície, lebo v praxi bola splnená, ale ekonomika mala veľký deficit rozpočtu, čo bol paradox, a tak ju vedci nahradili takýmto vzťahom: (úspory – investície) + (príjmy rozpočtu – výdavky rozpočtu) = (export – impiort). Tu sa už saldo rozpočtu nachodí. A práve súčasný minister hospodártva má garantovať jej aplikáciu v praxi, ale ten prišiel s „objavom“ rovnej dane! Rovný môže byť stôl, či stena. My máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (19 %). Napísal som to aj R. Sulíkovi aj I. Miklošovi ako ministrovi financií, a list mám uvedený aj v mojej knije Aj ekonómia je veda. Čiže toto bola ďalšia paradoxná idea a to dokonca vládnych ekonómov! Vlastne politikov. Nemali dôkladnú znalosť ekonomickej vedy, nepoznali ani jej pojmy (!!), to boli iba ich domnienky, mýty. Nemali dokonalé vedomosti, nevideli do hĺbky problému. Predsa riadli ekonomiku! Bez chápania obsahu pojmov. V týchto dňoch sa čitateľ stretol s viacerými paradoxami politikov. Predovšetkým práve minister školstva by mal garantovať kvalitu vzdelávania a jeho titul je spochybnený. Čiže paradoxne, aj Branislav Gröhling má problém s diplomovou prácou. Mal by si uvedomiť, že G. Galileiho zatvorili, že tvrdil, že Zem sa točí, teda zato, že hovoril pravdu. Boris Kollár, predseda NR SR, sa dokonca formálne vzdal titulu Mgr.
Pozrime sa na problém pradoxu hlbšie. Najväčším ekonomickým paradoxom dneška je globalizácia, ktorá je už každodennou samozrejmosťou a hlavne jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky. I napriek týmto faktom ani ekonómovia EÚ a ani ekonómova Slovenska neponúkajú k nej dostatočne hlboký a komplexný prístup, čo je zásadný rys každej vedy, k objasneniu jej príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie. Občan si iste pamätá na našich politikov, ktorí kričali: trh všetko vyrieši. Nevedeli, nemali poznatky o diametrálnej rozpornosti medzi proklamovaným liberalizmom (vraj jeho bázou je dokonalá konkurencia), voľným obchodom a reálnou, globálne monopolizovanou štruktúrou určujúcich subjektov svetovej ekonomiky (napr. Monsanto), ich zjavnými či skrytými protekcionistickými (!!) praktikami, bezprecedentnou globálnou koncentráciou ekonomickej moci a tým práve podmienenou principiálnou deformáciou fungovania trhového mechanizmu. Tvorcovia nášho kapitalizmu nepoznali dielo J. V. Robinsonovej (1903-1983), hlavne jej dielo The Economics of Imperfect Competition z roku 1933 (Ekonómia nedokonalej súťaže), ba ani dielo Economic Heresies z roku 1971 (Ekonomické kacírstvá). A už vôbec nepoznali diela sloveneských a českých ekonómov, ktoré reprezentuje predovšetkým dielo Civilizácia na rázcestí pod vedením R. Richtu. Teda deformácia trhu nie je nič nové. Aj politici to mali vedieť! Mohol by som spomenúť aj ďalšie diela o monopoloch, či duopóloch, čo zjavne deformuje trh. Koncentrácia ekonomickej moci sa eklatante prejavila v čoraz nebezpečnejších ekologických súvislostiach a ohrozeniach, ktoré ako dore vidíme, vyúsťujú do globálnej deštrukcii životného prostredia, čo čitateľovi denne potvrdzujú zábery v TV ako sa rozpúšťajú ľadovce.
Veľkým dnešným paradoxom je existencia bariér a deformácií v oblasti práce, ľudského kapitálu a sociálnych dimenzií človeka. Budem to konkretizovať iba niekoľkými faktami. IBM pred pár rokmi premiestnil výrobu počítačových diskov u USA do juhovýchodnej Ázie, Boeing si necháva vyrábať rôzne súčasti do svojich lietadiel v Číne a aj Silicon Valley ako kolíska počítačovej techniky hľadá lacnejšiu pracovnú silu mimo USA. Podľa ILO z roku 1996 Fínsko stratilo za posledných v týchto odvetviach 73 %, Nemecko 58 %, VB 55 % a Francúzsko 49 % pracovných miest. A naopak zvýšenie zamestnanosti v týchto výrobách zaznamenali Malajzia o 597 %, Bangladéš o 414 % a Srí Lanka o 385 %. Jasná globálna honba za, ako hovoria ekonómovia, komparatívnou výhodou. Už sme to pocítili aj v SR. Najskôr sa k nám hrnul automobilový priemysel, a dnes už chcú isť do inch krajín. Podľa M. Lyncha D. Baylyho má EÚ nasledovať vzor USA – dereguláciu, lebo v Európe je podnikateľský duch tlmený príliš regulovaným režimom.
Hoc by som mohol uvádzať viacero paradoxov hospodárskej politiky v EÚ, či v SR, dovolím si zakončiť moju úvahu jednoducho spojením – globalizácia a mýtus liberalizmu! Máme sa vraj ako sme sa nemali. Ozaj? Môžeme si za žobrácky plat (napr. voči Nemecku) či dôchodok kúpiť, ako to teraz hovoria, chytrý automobil, ktorý robí z ľudí blbcov, ojazdené auto z Nemecka, alebo vyrobené u nás v nemeckej či kórejskej firme. Paradox! Ale hlavne vypočuť si múdrosti ľudí, ktorí často nemajú ani základné znalosti o tom, čo vykladajú, ale nás vraj poučujú. Čo je ďalší paradox. Mýlim sa? Vidím to a nemám tomu veriť?
Prof. J. Husár,
Bratislava 2/9/2020
