Vláda schválila tretiu správu o stave používania štátneho jazyka
Medzi najdôležitejšie ukazovatele kvality života obyvateľov na jazykovo zmiešanom území južných okresov patria účasť na správe verejných vecí, jazyková situácia a výchovno – vzdelávací proces. Všetky sú podmienené používaním štátneho jazyka podľa zákona. Tretia správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky bola vládou SR schválená v marci tohto roku. Zo všetkých doterajších správ od roku 2012 vyplýva, že pozícia slovenčiny v praxi na jazykovo zmiešaných územiach nezodpovedá legislatívnemu rámcu.
Po schválení druhej správy o štátnom jazyku neboli prijaté navrhované systémové zmeny na zlepšenie ovládania štátneho jazyka a skvalitnenie jeho vyučovania. Preto sa jazyková úroveň absolventov všetkých typov škôl a školských zariadení z pohľadu doterajších troch správ o štátnom jazyku výrazne nezlepšuje, uvádza sa v správe. Ako sú na tom školy s výučbou v štátnom jazyku na zmiešanom území Štátna školská inšpekcia nezverejňuje. Odborníci v školstve odhadujú, že pravdepodobne v týchto školách je úroveň ovládania a používania štátneho jazyka nižšia ako na školách mimo zmiešaných oblastí.
Minimum slovenčiny
Na školách, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku žiaci a študenti väčšinou ovládajú štátny jazyk na priemernej úrovni, hodnotí správa. Najčastejším problémom je nedostatočné ovládanie štátneho jazyka samotnými pedagógmi. Základné a stredné školy vyučujú slovenčinu len minimálne, a to iba na hodinách slovenského jazyka a literatúry, čo je hlavnou príčinou slabého ovládania štátneho jazyka. Komárňanská univerzita, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku na základe odporúčania druhej správy o štátnom jazyku vykonala niektoré opatrenia na zlepšenie používania štátneho jazyka. Avšak ostané školy, na odporúčanie školskej inšpekcie zvýšiť počet hodín slovenčiny, splnili toto odporúčanie len čiastočne. Zapojenie slovenských lektorov neovládajúcich maďarčinu na hodinách slovenského jazyka úplne ignorovali. Ministerstvo školstva namiesto hľadania podpory pre štátny jazyk oponuje, že odporúčanie slovenského lektora nie je možné, pretože legislatíva nepozná termín slovenský lektor.
Jazyková situácia
Sťažnosti občanov na porušovanie jazykového zákona a výsledky dohľadu ministerstva kultúry na dodržiavanie tohto zákona je určitým odrazom jazykovej situácie na juhu, kde sa častokrát uprednostňuje menšinový maďarský jazyk. Používanie štátneho jazyka podľa zákona je podmienkou aj účasti občanov na riadení verejných záležitostí. V správe sa uvádza, že najčastejšie sa sťažovali občania na chýbajúci štátny jazyk na rokovaniach obecných zastupiteľstiev, či v informáciách v obecnom rozhlase, na chýbajúci text v štátnom jazyku v tlačovom orgáne samosprávy, na poradie alebo veľkosť textu v štátnom jazyku na dvojjazyčných (slovenských a maďarských) reklamných pútačoch. V dohľadovom konaní ministerstva kultúry štátny jazyk chýbal na rokovaní obecného zastupiteľstva, na pamätnej tabuli text v štátnom jazyku nemal rovnakú veľkosť ako maďarský text, štátny jazyk absentoval aj v jednom geografickom označení, právne dokumenty jednej obce sa vyskytli iba v maďarskom jazyku, internetové stránky inej obce neposkytli informácie v štátnom jazyku.
Jednotlivé správy o stave používania štátneho jazyka bezmocne konštatujú, že doposiaľ nemáme ucelený obraz o používaní štátneho jazyka v praxi na zmiešanom území, odporúčania ministerstva kultúry sa neplnia a teda ani celkové výsledky všetkých troch správ nenasvedčujú, že by sa situácia okolo používania štátneho jazyka na juhu štátu zlepšovala. Sústavnými porušovateľmi jazykového zákona sú najmä miestne samosprávy, teda obce a ich organizácie, ktoré týmto spôsobom obmedzujú občanom účasť na správe verejných vecí.
Margaréta Vyšná
