Žiadosť o poskytnutie informácie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vážený pán štátny tajomník, Mgr. Ján Lazar,
na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Vás žiadam o informácie ohľadom používania štátneho jazyka v miestnej štátnej správe. V obciach, kde sa podľa platnej právnej normy používa popri štátnom jazyku aj jazyk národnostných menšín, na základe mnohých konkrétnych prípadov štátni zamestnanci pracujúci na uvedených pracoviskách štátnej správy (okresné úrady, klientske centrá) ignorujú prednosť štátneho jazyka pred inými jazykmi. Pri prvom kontakte s klientmi použijú iba menšinový maďarský jazyk, príp. najprv menšinový jazyk a až následne štátny jazyk. Ak klient na takýchto úradoch vybavuje viacero záležitostí a pri každom prvom kontakte ho oslovia menšinovým maďarským jazykom, štátna správa vytvára dojem akéhosi zahraničného maďarského úradu či pripomína úrady za najtvrdšej maďarizácie v Uhorsku. V zákone č. 270/1995 o štátnom jazyku sa v § 1, ods. 2) jasne uvádza: „Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky.“ Uvedené obce sa nachádzajú na území zvrchovanej Slovenskej republiky, nie maďarského protektorátu. Takúto komunikáciu so slovenskou verejnosťou na území Slovenskej republiky považujeme za arogantnú, provokačnú, nerešpektujúcu zákony štátu, neúctivú k štátnemu jazyku, k Slovenskej republike aj k väčšinovému slovenskému obyvateľstvu, a teda za nenáležitú a neprijateľnú. Takéto spôsoby zaraďujú štátotvornú kultúru na úroveň druhoradého, čiže menejcenného obyvateľstva, ktoré sa musí neustále doprosovať používania slovenského štátneho jazyka na území svojej vlasti. Treba rešpektovať všade vo svete zaužívanú prax, že príslušníci štátotvorného národa majú právo cítiť sa vo vlastnom štáte doma. Súčasný – voči Slovákom diskriminačný – stav je aj na pracoviskách Slovenskej pošty či v ďalšej miestnej štátnej správe. Klientske centrá navyše nedodržiavajú zákon o štátnom jazyku ani na tabuliach označujúcich tento úrad. Názov obce nachádzajúci sa na označení úradu musí byť uvedený v štátnom jazyku, niektoré centrá, ako aj ďalšie úrady ešte stále uvádzajú na svojich označeniach názov obce v jazyku menšiny, v maďarčine.
Strategický dokument Ministerstva kultúry SR „Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk“ uvádza, že štátny jazyk predstavuje prostriedok vnútornej stability, jednak politickej, spoločenskej, ale aj kultúrnej, preto je v záujme štátu a jeho prioritou rešpektovať národnoreprezentatívnu a štátnointegratívnu funkciu slovenského jazyka ako jediného štátneho jazyka SR. Štátny jazyk spája, zjednocuje, zrovnoprávňuje všetkých občanov každého štátu a považuje sa za základný dorozumievací prostriedok a je najdôležitejším znakom osobitosti a symbolom každého štátotvorného národa. Z tejto skutočnosti vyplýva predstaviteľom Slovenskej republiky povinnosť – tak ako napríklad v maďarskom štáte – zaručovať ochranu a rozvoj štátneho jazyka. Pričom podpora menšinových jazykov a kultúry – v zmysle ustanovení Ústavy SR – nesmie byť na úkor štátneho jazyka a štátnej integrity Slovenskej republiky.
Za tejto situácie, v neprospech používania štátneho jazyka sa v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 – 2024 uvádza, že používanie menšinových jazykov sa plánuje ďalej rozširovať aj na krajské úrady. Namiesto toho, aby štát vykonal najprv poriadok a odstránil protiprávny jazykový stav, zrovnoprávnil používateľov štátneho jazyka s menšou skupinou používateľov menšinového jazyka a až potom zvážil potrebu ďalších nadpráv menších jazykových skupín. Pokiaľ bude schválená príslušná legislatíva aj na krajských úradoch, slovenskí voliči budú opäť obmedzovaní a nespokojnosť s daným stavom bude narastať. Združenia slovenskej inteligencie KORENE už viackrát verejne uviedli, že po takýchto nadprávach menších jazykových skupín v rámci kraja nie je adekvátna požiadavka. Potvrdzujú to aj hodnotiace správy Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, na základe ktorých viaceré menšinové práva využíva iba približne 5 – 10 % príslušníkov menšiny. Bežní občania na juhu štátu chcú mať, tak ako v iných častiach Slovenskej republiky v prvom rade zabezpečenú svoju rodinu, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku, kvalitnú kultúru pre oddych a dobré cesty a dopravné spojenia. Preto je potrebné rozlíšiť politicky motivované požiadavky nespokojných jednotlivcov od skutočných životných potrieb absolútnej väčšiny obyvateľstva nášho štátu. Strategickými prioritami by mali byť najmä investície do zaostalých – južných, ale aj severných – okresov od západu až po východ SR, podpora vzdelávania aj komunikácie v štátnom jazyku a rozvoj slovenskej kultúry.
Vážený pán štátny tajomník, v zmysle vyššie uvedeného Vás žiadame o zaslanie nasledovných informácií:
- či štátni zamestnanci zamestnaní v miestnych orgánoch štátnej správy v obciach, v ktorých sa podľa zákona používa popri štátnom jazyku aj jazyk národnostných menšín boli prijatí do zamestnania na základe dobrého, čiže spoľahlivo funkčného (slovom aj písmom) ovládania štátneho jazyka,
- koľko zamestnancov neovládajúcich menšinový jazyk pracuje v miestnych orgánoch štátnej správy SR v uvedených obciach,
- zaslanie vnútorných predpisov, smerníc, nariadení a pod., na základe ktorých vedú miestne orgány štátnej správy jazykovú politiku, najmä povinnosť prednostne používať štátny jazyk v úradnom a verejnom styku,
- koľko štátnych zamestnancov a koľko školení o používaní spisovného štátneho jazyka SR absolvovalo,
- zaslanie informácie o zrealizovaných opatreniach vykonaných na základe našich uvedených nedostatkov – k akým opatreniam došlo v úradnom a verejnom styku v oblasti prednostného požívania štátneho jazyka, či došlo k náprave označení budov miestnej štátnej správy podľa zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.
Informáciu zasielajte písomne klasickou poštou a elektronickou poštou.
Na vedomie: ministerka kultúry
odbor štátneho jazyka ministerstva kultúry
S úctou
12. 8. 2020, Bratislava
Akad. maliar Viliam Hornáček
predseda
Spoločnosť slovenskej inteligencie – KORENE
členovia Generácie 2020
Ing. Branislav Čech
Mgr. Margaréta Vyšná
PhDr. Martin Lacko, PhD.
