Určite sú priority stámiliónových či dokonca miliardových spoločností iné ako priority Slovenska, lebo si to – vzhľadom na svoju početnosť – môžu dovoliť. Spoločenstvo, ktoré pozostáva z niečo viac ako 5 miliónov jedincov – akým je slovenský národ – si musí určiť priority zamerané na ochranu a optimálny rozvoj každého jedinca! Z tejto zásady musia vychádzať aj naše priority.
Určite nechceme byť národom chorým, nevzdelaným a chudobným. Určite nechceme slúžiť cudzím a vykonávať podradné a ponižujúce práce pri zabezpečovaní ich blahobytu ani budovať svojimi schopnosťami svoju prestíž. Aspoň na tomto by sme sa – ako národ – mali a mohli dohodnúť.
Základom akéhokoľvek konania je – motivácia. Čo ju pre naše národné spoločenstvo tvorí dnes?
Po dlhých rokoch neslobody či tzv. obmedzenej suverenity keď sme ako subjekt cudzích mocenských záujmov nemohli svojprávne rozhodovať o svojich veciach a vzťahoch by mala byť najsilnejším motivačným faktorom nášho konania – sloboda. Sloboda ako možnosť, sloboda ako právo, sloboda ako priestor na optimálny rozvoj všetkých pozitívnych vlastností a schopností národnej individuality, ktorá uplatnením svojho sebaurčovacieho práva slobodu získa.
Národnú slobodu nemožno získať bez vytvorenia – v našom prípade obnovenia – vlastnej štátnej samostatnosti. Štát – po právnej stránke spoločenská zmluva najvyššieho rangu – je zároveň vymedzeným a garantovaným územím, kde môže národ uplatňovať svoju suverenitu, ale aj slobodne a zvrchovane uskutočňovať svoje sny, túžby či projekty. Obrazne povedané, je to priestor, kde môže národ vytvoriť svoju „rajskú záhradu“. Ak to chce a ak na to aj má! Čo urobí dobrý hospodár, majiteľ a vlastník takejto „šance par excellence“ ?!
Prvé čo múdry vlastník urobí je – zabezpečenie svojho pozemku. Nielen zápisom „do katastra“ – účasťou v medzinárodných organizáciách, ale aj zabezpečením si jeho hraníc a strážením jeho bezpečnosti. Potom si zavolá tie najmúdrejšie a najspoľahlivejšie osobnosti, aby spoločne určili – priority. Čo treba urobiť neodkladne, čo vzápätí, čo neskôr a – čo má čas… . Ak sú títo poradcovia múdri, určite sa dohodnú najskôr na vytrhaní buriny – starých, hlboko zakorenených a škodlivých stereotypov, chýb a omylov minulého vývoja. Musíme to urobiť rovnako nemilosrdne, razantne a dôsledne ako tieto negatíva ničili nás, keď vládli ony nad nami! Pretože u nás na Slovensku – dlho ovládanom cudzími – sa za ich panstva vždy platievalo nepomerne viac za zradu ako za vernosť, treba sa nekompromisne vysporiadať predovšetkým s fenoménom zradcovstva. Ono nám uškodilo viac ako všetky aziatske nájazdy či nadvláda cudzích – a škodí nám dodnes! Namiesto odstránených zradcov našich spoločných národnoštátnych záujmov treba čo najskôr dosadiť tých, ktorí sa dlhodobo overili ako spoľahliví a verní – ako národná elita. A práve z tejto elity treba vytvoriť najvyššiu autoritu štátu. Z výnimočných osobností a odborných autorít národného spoločenstva treba vytvoriť inštitút strategického rozvoja ako mozgové centrum nášho národného organizmu ako úľ tvorivého ducha celej spoločnosti prinášajúci nielen med, ale aj schopný nás a naše spoločné záujmy aj účinne brániť. Nie politici, takéto centrum musí určiť čo pestovať, čo rozvíjať a akým smerom sa uberať. Len takto riadená spoločnosť môže byť úspešná.
Rozhodujúcim pre správne smerovanie každej spoločnosti je určená a spoločnosťou prijatá hierarchia hodnôt. Pritom treba brať do úvahy, že poradie v rebríčku hodnôt neslobodného subjektu je zásadne iné ako pri subjekte slobodnom. Najmä povinnosti a zodpovednosť za vlastné konanie vystúpajú až na tú najvyššiu priečku a stanú sa dokonca synonymami či priam symbolmi získanej slobody. Kým výhovorky a pasivita musia skončiť na samom spodku – najlepšie v zabudnutí …
Prvou a základnou podmienkou normálnosti, teda schopnosti organizmu plniť svoju funkciu je zdravie. A to jednak zdravie telesné aj psychické ako celková kondícia organizmu schopná odolávať tlakom okolia aj záťaži problémov. Zdravie je nespornou prioritou každej spoločnosti. Chorá – akokoľvek nezdravá – spoločnosť, aj keby ako chcela nedokáže a nemôže obstáť v sústavnej konfrontácie s požiadavkami života.
Najúčinnejšou silou a zbraňou zároveň je – čo najvyššie vzdelanie. Najmä pre tých, ktorí nemôžu uplatniť svoju početnú, územnú či inú mocenskú prevahu. Pre nás ako národ, ktorého sebavedomie bolo po stáročia vytrvalo deptané je však ešte dôležitejšia – výchova. A to výchova k úcte k vlastným hodnotám – najmä k odkazu veľkých osobností našich dejín. Práve tento odkaz najlepšie aj najpravdivejšie reprezentuje zmysel nášho dejinotvorného konania a najsprávnejšie určuje perspektívy nášho smerovania k budúcnosti.
