Andrej Hlinka (27. 9. 1864, Černová – 16. 8. 1938, Ružomberok)
– kňaz a politik; Otec národa
Od počiatku verejnej činnosti od kládol dôraz na sociálnu otázku, boj proti úžere, korupcii a maďarizácii. Zakladal spolky triezvosti, úverové i potravinové spolky, organizoval prednášky a divadlá, písal články. Za Uhorska si odsedel 33 mesiacov, čo bol neobvykle vysoký trest.
Bol signatárom Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918 i členom SNR. Nové pomery ho však skoro sklamali. Aj preto 19. 12. 1918 obnovil činnosť SĽS. Stal sa jej predsedom. V r. 1918 – 1938 bol poslancom parlamentu. Osobitnú pozornosť venoval práci s mládežou, ktorú miloval. (Orol). Jeho druhou láskou bola tlač, na ktorú obetoval veľké sumy.
Podobne ako generácie národných buditeľov pred ním verejnú angažovanosť chápal ako službu národu. Bol spolutvorcom modernej slovenskej politiky založenej na troch pilieroch – kresťanskom, národnom a sociálnom. Výrazne prispel k zapojeniu ľudových más do politiky a jej demokratickému smerovaniu. Bol úžasný rečník i vynikajúci organizátor. Ľudí dokázal strhnúť slovom, činmi i patriarchálnym výzorom.
Netaktizoval, nepoužíval dvojznačné diplomatické frázy, jeho program i reč boli jasné. Nedal sa skorumpovať vládnou mocou. Nezlomila ho škandalizácia, útoky, maďarské, ani české väzenie, ani atentáty.
Vybudoval najsilnejšiu politickú stranu, ktorá pôsobila s heslom „Slovensko Slovákom“. Vydláždil cestu autonómii (samospráve) Slovenska v rámci ČSR a nepriamo aj štátnej samostatnosti. Zo slovenskej otázky spravil otázku medzinárodnú. Zaslúžil sa o to, že o Slovensku sa začalo rozhodovať na Slovensku – nie v cudzine.