Prečo sme sa rozhodli vydať Bielu knihu z roku 1954 znova? (súbor 4 kníh)
Osoba Ferdinanda Ďurčanského bola dlho tŕňom v oku komunistov a čechoslovákov; dnes prekáža liberálnym silám a vplyvným kruhom spojeným s izraelskou, či americkou ambasádou, ktoré sa dlhodobo snažia o pošpinenie jeho pamiatky, ako aj o odstránenie jeho busty v rodnom Rajci. Keďže medzi ciele nášho o.z. ZSI patrí aj výskum a prezentácia zápasu o slovenskú štátnosť, propagácia osobností národnoštátneho vývoja Slovákov, rozhodli sme sa po viac ako tridsiatich rokoch ponúknuť tieto monumentálne publikácie slovenským čitateľom. Robíme tak nielen z ohľadu na 70. výročie jej prvého vydania (1954 v Argentíne), ale tiež v situácii, keď je naše ťažko skúšané Slovensko znova pod mimoriadne silným rozkladným tlakom jemu neprajných síl a čelíme novým hrozbám, ktoré môžu mať tragické dopady na náš národný i štátny život...
Ojedinelé knižné dielo pre znalcov a čitateľov, ktorí sa zaujímajú o slovenskú štátnosť, vyšlo pôvodne v Argentíne, v Buenos Aires, v roku 1954. Kniha sa zaoberá obhajobou práv slovenského národa na samostatnosť. Autor Ferdinand Ďurčanský v diele píše o obhajobe práv národa na samostatnosť. Slovenská republika ako subjekt medzinárodného práva podľa tohto dokumentu nezanikla, len vôľa slovenského národa po samostatnosti bola znásilnená mocenskými zásahmi veľmocí. Slovenský národ sa práva na vlastný štát nikdy nevzdal a nezriekol.
Kto bol Ferdinand Ďurčanský?
Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (1906 – 1974) - patrí medzi najvýraznejšie osobnosti našich moderných dejín. Je symbolom boja za slovenskú štátnosť.
Dosiahol špičkové právnické vzdelanie. Po univerzite v Bratislave absolvoval zahraničné štúdiá medzinárodného práva (Paríž, Haag, Ľvov). Už ako 32-ročný sa v r. 1938 stal ministrom v autonómnej slovenskej vláde, po vzniku Slovenského štátu ministrom zahraničia a potom aj vnútra. Bol tvorcom slovenskej diplomacie a vždy presadzoval slovenské záujmy. Keďže sa usiloval o nezávislé postavenie SR, dostal sa konfliktu s Hitlerom, ktorý ho v r. 1940 označil za Cigáňa a prikázal odstaviť z politiky. Pôsobiť mohol iba na univerzite. V čase obsadenia Slovenska Nemcami ukrýval ženu z prenasledovanej židovskej rodiny.
Rovnako odmietal aj obsadenie Slovenska sovietskou armádou ako aj jeho pripojenie k českým krajinám v roku 1945 a odišiel do exilu. Keďže po ňom pátrali českí agenti, ukrýval sa v Taliansku, od 1947 až v Argentíne, od r. 1952 žil v Nemecku. Benešova vláda ho označila za vojnového zločinca a čsl. Národný súd ho odsúdil na trest smrti. Možno povedať, že pre Beneša i komunistov bol najväčším nepriateľom i strašiakom.
V zahraničí založil Slovenský akčný výbor i Vysielač Barcelona. Koncipoval memorandá, o slovenskej otázke informoval svet. Cieľom jeho činnosti bolo dosiahnuť znovuuznanie SR zo strany Západu a jej začlenenie do európskeho spoločenstva. Je autorom dvoch významných historických diel: Pohľad na slovenskú politickú minulosť (Bratislava 1943), a najobsiahlejšieho diela Biela kniha (Buenos Aires 1954). Keďže má až tisíc strán, pri prvej reedícii v roku 1991 sa vydavateľ Ivan Štelcer rozhodol rozdeliť ho na štyri diely. Fundovane tu dokazuje oprávnenosť slovenských požiadaviek na samostatnosť, ukazuje túžbu po svojskom živote Slovákov v minulosti, no najväčšiu pozornosť venuje dokumentácii slovenskej otázky v medzivojnovom a vojnovom období, dokazujúc, že vznik SR v r. 1939 logicky vyplýval z predošlých úsilí a nie je výtvorom cudzej moci. naopak, za umelo vytvorený štát pokladal ČSR, ktorú označil za výsledok spojenia českého a sovietskeho imperializmu. SR pokladal za dočasne okupované územie. Podrobne sa venuje aj o „SNP“ a režimu v ČSR po r. 1945, ktoré sa nesmeli spomínať, dokumentuje konkrétny odpor Slovákov. Všetky tvrdenia dokladuje poznámkovým aparátom.
Dôležitá informácia k zväzkom.