Jozef Miloslav Hurban - Bije zvon slobody! - tričko (b/č)

Jozef Miloslav Hurban (19. 3. 1817, Beckov – 21. 2. 1888, Hlboké)

Sprvoti bol Hurban stúpencom myšlienok Jána Kollára, postupným vplyvom Ľudovíta Štúra ako jeden z prvých vyslovil myšlienku o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, za čo bol mnohokrát označovaný za pansláva.

Popri organizovaní ochotníckych divadelných predstavení, zakladaní čitateľských krúžkov a spolkov miernosti bol ako veľký Slovák nepriateľ maďarského šoviniznu a presvedčený odporca príživníckej uhorskej šľachty veľmi aktívny v publikovaní článkov svojich často radikálnych názorov jemu vlastným publicistickým štýlom, ktorým sa mu darilo zaujať širokú vrstvu obyvateľstva. Jeho polemiky a kritiky boli sprevádzané silným osobným zaujatím. Po zrušení Spolku sa zaslúžil o to, aby jeho duch nezanikol v spolku Tatrín.

Od slov k činom prešiel po tom, ako na neho bol vydaný zatykač za Žiadosti slovenského národa, keď sa u neho, na fare v Hlbokom, uskutočnila porada slovenských národovcov, ktorí vypracovali revolučný program. Po nútenom úteku, bojoval na Slovanskom zjazde v Prahe za prijatie demokratickej rovnosti a štátoprávneho postavenia národností v monarchii. Zorganizoval prvé dobrovoľnícke skupiny už vo Viedni. Ako hlavný vodca slovenských dobrovoľníkov v Povstaní v rokoch 1848/1849 by mal byť zapísaný veľkými písmenami do dejín všetkých Slovákov, ako aj ostatných slovanských národov.

Bol spoluautorom Memoranda a zakladajúcim členom Matice slovenskej.

Za verejnú kritiku Rakúsko - uhorského vyrovnania strávil pol roka vo väzení. Nezlomilo ho to. Vo svojej usilovnej činnosti nepoľavil. Svoje poznatky, skúsenosti a oddanosť svojej otčine zdedil po ňom aj jeho syn Svetozár (Vajanský).

Známy citát: "Bije zvon slobody, čujte ho národy, kto ho nepočuje, obanuje."