Krvácajúca hranica
DOKUMENTY O UTRPENÍ SLOVÁKOV V MAĎARSKU
(Tretie upravené vydanie)
Zostavil Dr. J. Višňovan - vlastným menom JUDr. Jozef M. Kirschbaum
Vydal Miestny odbor Matice slovenskej Prievidza 2003, ISBN 80-968694-3-4
Kniha má 514 strán, tvrdú väzbu, menný register
Prvé vydanie "Krvácajúcej hranice" vyšlo v roku 1940 v období 1. Slovenskej republiky, bolo však na nátlak Berlína a intervencie Budapešti spálené.
Narastajúca aktuálnosť knihy "Krvácajúca hranica"
Človek vie iba vtedy uspokojovať svoje potreby, ak je v čo najväčšom kontakte s realitou (psychológ Wiliam Glasser). Toto sa vzťahuje aj na národ. Národ vie vtedy uspokojovať svoje potreby, ak je v čo najväčšom kontakte s realitou jeho historická pamäť, poznanie svojich osobností a udalostí, hrdinstva aj utrpenia svojich predkov, hodnôt a koreňov, na ktorých sa formovala identita národa.
Na Slovensku je žial dnes systematickým a rafinovaným spôsobom mediálne ničená naša historická pamäť, identita, úcta k štátu. Deje sa tak nie len v liberálnych médiách, ale aj na úrovni štátnych inštitúcií. Deje sa tak nenávistným osočovaním prvej slovenskej štátnosti, výberovou manipuláciou s ľudským utrpením, kde ideologický cieľ má vyššiu hodnotu, ako ľudský život. Dôkazom neznalosti Slovákov o vlastných moderných dejinách, o obrovskom utrpení Slovákov pod maďarským terorom je práve táto kniha. Napriek tomu, že od jej prvého vydania uplynulo už viac ako 80 rokov, fakty uvedené v nej sú širšej verejnosti, vrátane odbornej, prakticky neznáme...
Kniha je otrasným dokumentom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného popierania základných ľudských a občianskych práv národnostných menšín na maďarskom území.
Už na Mníchovskej konferencii, počas rokovania veľmocí, sa téma územných požiadaviek Maďarska dostala do rokovacej miestnosti s odporúčaním, aby sa o nich dohodli zainteresované štáty (Maďarsko a Česko-Slovensko) a len ak by sa nedohodli, zasiahnu veľmoci. Stalo sa tak 2. novembra 1938 vo Viedni v hoteli Belvedere, kde ministri zahraničia Nemecka a Talianska rozhodli pričleniť časť južného Slovenska k Maďarsku. Určili novú hranicu, ktorá počas celého obdobia druhej svetovej vojny bola hranicou krvácajúcou. Ale nielen ona, lež celé zabraté územie bez obáv z hyperbolizácie, by bolo možné nazvať krvácajúcim územím. Tiekla tu krv, a to najmä slovenská. Svedectvá zverejnené v r.1940 sú iba malým zlomkom celkového utrpenia Slovákov.
Len od novembra do konca roka 1938 muselo opustiť, alebo bolo z tohto územia vyhnaných, približne 50 tisíc čsl. štátnych občanov, Slovákov a Čechov. Celkovo bolo násilne vysídlených okolo 100 tisíc občanov.
Táto skúsenosť s nespravodlivosťou a krutosťou Budapeštianskej politiky v rokoch 1938-45, významným spôsobom ovplyvnila konanie československej vlády v rokoch 1946 – 47, kedy došlo k výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Bumerang šovinizmu sa vrátil a dopadol na hlavy všetkých, aj nevinných. Pre vzájomné zmierenie je potrebné pochopenie týchto príčinných súvislostí, vzájomné uznanie chýb a krívd a rešpektovanie princípu rovnakej ľudskej dôstojnosti.
Obsah knihy je dostupný tu: https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/2022/05/Krvacajuca_hranica_obsah.pdf