Ľudovít Velislav Štúr (28. 10. 1815, Zay-Uhrovec – 12. 1. 1856, Modra)
- vedúca osobnosť slovenského národného hnutia meruôsmych rokov
Už počas štúdia na Evanjelickom lýceu v Bratislave sa angažoval najmä v činnosti Spoločnosti česko-slovanskej, v ktorej kládol dôraz na vzdelávanie sa v rodnej reči, ako aj na štúdium dejín slovanských národov. Podieľal sa na Slovenskom prestolnom prosbopise, v ktorom sa Slováci v Uhorsku ohradzovali voči potláčaniu svojich práv počas čoraz viac silnejúcej maďarizácii.
V roku 1845 začal vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský, v ktorej štúrovci uvádzali do života spisovný jazyk. Podarilo sa mu dosiahnuť konsenzus medzi evanjelikmi a katolíkmi v používaní spisovného jazyka. Ako výborný rečník pokračoval po zvolení za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen v presadzovaní politického programu a požiadaviek Slovákov a aktívne vystupoval najmä v otázkach národného a sociálneho práva Slovákov (aj iných nemaďarských národov v Uhorsku). Veľký dôraz kládol na uplatňovanie práva používania slovenčiny na školách a v úradoch.
Bol zakladajúcim členom Slovenskej národnej rady (Viedeň, 1848), ktorá bola prvým slovenským národným reprezentačným politickým orgánom Slovákov. Stál pri formovaní slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorý zohral významnú úlohu počas revolúcie v rokoch 1848/1849. Po prednesení Žiadostí slovenského národa bol na neho vydaný zatykač. Posledné roky svojho života strávil v domácom väzení v Modre. V jeho pokračujúcej činnosti ho neodradila ani prísna cenzúra, ani stály policajný dozor. V tomto období tiež vzniklo jeho posledné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom ako jediné východisko prežitia malých slovanských národov videl v spojení sa všetkých slovanských národov.
Pozdvihoval vzdelanostnú a kultúrnu úroveň Slovákov, snažil sa rozvíjať hlbšie ich národné povedomie. Spoluzakladal čitárne, nedeľné školy, spolky triezvosti, roľnícke spolky, bojoval proti prehnitému feudalizmu. Už medzi prvými prezieravo – a veľmi jasne – odmietol marxistickú a komunistickú ideológiu.
Celý svoj aktívny život zasvätil boju za práva Slovákov v Uhorsku, k čomu sa zaviazal pri pamätnom výstupe na Devín v roku 1836.
Zomrel na následky zranenia po postrelení.
Citát: "Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete."