Vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Ing. R. Sulík,
v Pravde zo dňa 5/12/2020 odporúčate zavedenie estónskej firemnej dane. Ekonóm INESS p. R. Chovanculiak obhajuje super hrubú mzdu v INDEX, 2/12/2020. Je medzi nimi spojitosť?
Nemôžem sa neobrátiť na Vás, keďže reálne zasahujete do chodu ekonomiky ako podpredseda vlády a aj ako minister hospodárstva. Dovoľujem si Vás poprosiť, aby ste si starostlivo a s dôkladnosťou prečítali môj článok, ktorý som publikoval pred 15 rokmi.
My musíme optimalizovať daňový systém (nie jednotlivú daň), ba oveľa náročnejšie, my musím optimalizovať fungovanie ekonomického systému, ktorého imaginárny obraz nájdete v mojom článku, ktorý je prílohou tohto otvoreného listu, a do ktorého sa, prosím, dôkladne vložte, snažte sa ho pochopiť, uvedomte si toky, ktoré v ňom vystupujú a to na báze dvoch definícií HDP, výdavková a príjmová (na stole by ho mal mať viditeľne aj minister financií a guvernér NBS, inak jeden rozpráva o koze a druhý o voze). Rozoberám tam aj vážny problém daňového zaťaženia zamestnávateľa a daňového zaťaženia zamestnanca. Ba rozoberám aj problém, ktorý uvádza text nižšie, ktorých číselné hodnoty uvádzam v článku v mojej tabuľke:
„Odvody zamestnanca sa počítajú z hrubej mzdy a predstavujú 13,4 % tejto čiastky:
- zdravotné poistenie (ZP – 4 %),
- nemocenské poistenie (NP – 1,4 %),
- dôchodkové starobné poistenie (DPS – 4 %),
- dôchodkové invalidné poistenie (DPI – 3 %),
- poistenie v nezamestnanosti (PvN – 1 %).
Okrem odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne musí každý zamestnanec platiť daň z príjmu, ktorá predstavuje 19 %. Nepočíta sa z celého hrubého platu, ale zo sumy hrubého platu zníženej o vyššie spomenuté odvody zamestnanca a nezdaniteľnú časť základu dane.“
Kto určil číslo 13,4? Kto ho rozbil na položky? A sú to dobré hodnoty? Sú optimálne? V tom čase, keď som publikoval článok boli tieto hodnoty iné. To však nie je problém. Problémom je zabudovaná ekonomická logika v systéme daní a odvodov; napr. fiskálna politika, zamestnanosť a úroveň cien, či fiskálna politika a ekonomický rast.
Pán minister, ale rovnako vážny je problém druhov daní daňového systému, ktorý máme. Pozrite si to konkrétne v tabuľke 1 nižšie (uvádza ju IFP). Máme 13 druhov daní!!! Prečo je ich 13? Vidíte aj daňové subjekty. Priam v tejto tabuľke zistíte, že do daňového systému nemôžete zasahovať ľubovoľne. To, že auto má 4 kolesá ešte neznamená, že máme mať v aute 4 tiahla na brzdenie kolies (stúpite na brzdový pedál a brzdia všetky kolesá), tak si musíte uvedomiť, že zasahovanie do jednej z daní sa sofistikovane objaví v celom systéme druhov daní a nevieme ako, ba iba odhadujeme. S veľkou pravdepodobnosťou neadekvátne (ekonómia pozná horizontálnu spravodlivosť, vertikálnu spravodlivosť, princíp benefitu a i., čo sú mimoriadne závažne kritériá).
Rovnako dôležitá je aj daňová legislatíva. Stačí si uvedomiť aj to, že daňové a odvodové príjmy pre účely rozpočtu verejnej správy SR sú prognózované podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie (EKRK), ktorá sa líši od harmonizovanej metodiky v EÚ, ESA2010. Prečo? A to som spomenul iba pár problémov. Čiže, ako podpredseda vlády a minister hospodárstva si musíte uvedomiť fragilitu, krehkosť nášho daňového systému a jeho nutný vzťah k fungovaniu ekonomiky, ktoré je v každej krajine podmienené mnohým faktormi a teda nepreberajme to, čo majú iní, ale urobme zásadnú zmenu, optimalizujme fungovanie ekonomiky SR (v našich kapitalistických podmienkach) a jej prislúchajúcu optimalizáciu daňového systému, aj v počte druhov aj požadovaných číselných hodnotách, sadzbách. Viem si predstaviť, že by sme mali iba 3 druhy daní.
Pán minister, komunikujem s Academiou, ktorá mi posiela najnovšie publikácie a dovolím si upozorniť na jeden príspevok, ktorý bol uverejnený 4/12/2020: Inside Money in a Kaldor-Kalecki-Steindl Fiscal Policy Model: The Unit of Account, Inflation, Leverage, and Financial Fragility, ktorého autorom je Greg Hannsgen. Týmto dôvodím, že problém daňového systému je trvalou témou aj ekonomickej vedy. To je aj úloha pre naše ekonomické fakulty.
Uložte im to ako výskumnú úlohu; už som Vám napísal, že rovná daň je ekonomický nezmysel. Súhlasili ste.
Článok v prílohe: https://www.slovenskeslovo.sk/ekonomika/2294-makroekonomicke-aspekty-financnych-tokov-socialnej-ochrany som aj Vám aj p. Mihálovi poslal prvýkrát v roku 2010.
Pozrite si tiež internet a kritiku estónskej dane.
Tabuľka spomenutá v texte:
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. J. Husár, CSc.
Bratislava 6/12/2020
