nedeľa, 3 júla, 2022
spot_img

Protest

My, príslušníci generácie, ktorá mala tú česť a šťastie zavŕšiť štátoprávne snahy slovenského národa, sme presvedčení, že tak ako sa zápasom „o slovenčinu ako jediný štátny a úradný jazyk v Slovenskej republike –  bez výnimky!“  začala záverečná etapa emancipácie slovenského národa, ktorá vyvrcholila obnovením slovenského štátu dňa 1. januára 1993, tak prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín  v úradnom styku predstavuje  začiatok jeho likvidácie.

Varujeme

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pred jeho prijatím a pripomíname im, že na konanie smerujúce k zániku  nášho štátu nedostali od voličov mandát!

- Podporte nás -

Ostro protestujeme

proti chystanému prijatiu zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku – či už ide o vládny návrh alebo návrh skupiny poslancov maďarskej koalície, ako bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky .

            Už samotná koncepcia úradnej viacjazyčnosti, zjavne smerujúca k používaniu dvoch štátnych jazykov v Slovenskej republike – slovenského a maďarského –, je pre nás a rovnako aj pre slovenský národ a jeho štát neprijateľná! Jej priamym dôsledkom a skutočným zámerom Maďarov je nielen jazyková, ale predovšetkým územná dezintegrácia Slovenskej republiky. Čo je vôbec najneprijateľnejšie, je skutočnosť, že tento zákon bude nástrojom legalizovanej asimilácie všetkých občanov Slovenskej republiky nemaďarskej národnosti, čiže nielen príslušníkov štátotvorného slovenského národa, ale napríklad aj Rómov či iných etník žijúcich na našom území.          

Jednoznačne odmietame

ponižujúce prisluhovačstvo súčasnej vládnej, ale nie svojprávne vládnucej garnitúry, ktorá namiesto riešenia závažných a naliehavých hospodárskych problémov v zmysle svojich predvolebných sľubov zatiahla náš štát do vojny proti bratskej slovanskej krajine a ruinuje tým náš štát nielen hospodársky, ale aj morálne. Zatiaľ sa prezentovala iba drastickými perzekúciami svojich politických oponentov,  absenciou  vlastnej rozvojovej stratégie, bezhlavou a servilnou ústupčivosťou  voči cudzím záujmom a požiadavkám a najmä – zbabelým a bezvýhradným napĺňaním  maďarských zámerov.

Za úplne neprijateľné

pre slobodný národ a suverénny  štát považujeme zasahovanie cudzích komisárov či inštitúcií

– navyše bez akejkoľvek zodpovednosti! – do výsostne vnútorných záležitostí Slovenskej republiky a pripomíname, že v rovnakom slede : demarše, ultimáta, diktáty …( dnes tzv. odporúčania) sa vyvíjala situácia v rokoch 1938 – 39. Tragické následky týchto udalostí nech  sú pre nás mementom!

S pocitom hanby konštatujeme,

že zapredanectvo cudzím záujmom ako spôsob vyrovnávania dlhov za pomoc pri získaní moci

 – ktoré sa deje na úkor všetkých nás! – dosahuje v súčasnosti také rozmery, aké vo vyše tisícročných dejinách nášho národa nemajú obdobu najmä preto, lebo je vykonávané dobrovoľne a vysoko nad rámec civilizovaných zvyklostí a ľudskej dôstojnosti.

            Múdry si váži hodnoty, najmä ak ide o suverenitu, integritu, dôstojnosť… a nikdy   nezapredá slobodu za prázdne sľuby. Navyše nevykonáva nadprácu, zvlášť keď samotní predstavitelia medzinárodných inštitúcií dali opakovane a jasne najavo, že servilnosť súčasnej slovenskej vlády nie je a nebude vstupenkou do ich štruktúr.

            Ako príslušníci slobodného národa odmietame byť pasívnymi svedkami kupčenia so suverenitou nášho štátu, ako aj suverenitou vlastného materinského jazyka na území našej

vlasti – Slovenskej republiky – ako nedeliteľného štátoprávneho celku.

            Pre takéto konanie poznáme iba jediný  výraz – vlastizrada!

            Konanie proti záujmom vlastného národa a jeho ponižovanie považujeme za odsúdeniahodnú zvrhlosť, ktorej sa dosiaľ nedopustila politická garnitúra žiadneho národa v našom geopolitickom priestore. Takej sú schopní iba zapredanci najhrubšieho zrna, ktorým nie je okrem vlastných zištných cieľov a osobných karieristických záujmov už posvätné nič – ani jazyk vlastných matiek.

            Pokiaľ ponižovali, ožobračovali a biedou či perzekúciami vyháňali Slovákov do sveta cudzí, dalo sa to vysvetliť ľahostajnosťou či nenávisťou.

No ako možno vysvetliť a čím ospravedlniť skutočnosť, že sa rovnako správajú k vlastnému národu jeho vlastní predstavitelia? Navyše tí, ktorí dostali dôveru vlastného národa v dobrej viere, aby chránili a presadzovali jeho životné záujmy.

V Bratislave 24. júna 1999

image_printTlačiť článok
Predchádzajúci článokSvedomie národa
Ďalší článokTreba mať ruku n tepe národa

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň