1

Regulácia

Regulácia je cudzie slovo a preto môže pre každého človeka mať iný význam. Pre hydrológa je to úprava toku vody, pre lekára úprava životných funkcií a pre politika manipulácia pravdy. Reguláciou informácii je možné pôsobiť na voliča tak, aby nie len osoba, ale aj celá strana niesla pečať hodnovernosti. Samozrejme, platí to aj naopak. Ak iná strana vyleje špinu na súpera, dokáže ovplyvniť v opačnom smere voličský potenciál súpera.

Najjednoduchší spôsob, ako sa to dá urobiť, je regulácia prístupu do médií. Keď sme v osemdesiatom deviatom roku vyzváňali po námestiach, boli mandarínky a pomaranče na posledných miestach, ak vôbec. Najmä nám prekážala regulácia slobody. V Bratislave, v jednej záhrade na Kolibe, stála primitívna sústava drôtov. Rušila Hlas Ameriky, rádio Londýn, Slobodnú Európu aj rádio Laxenberk. Takých a podobných zariadení bolo po celom štáte nepočítaných.

Komunisti, prostredníctvom svojej politickej moci chránili občanov pred „toxickými“ informáciami zo západu dôsledne a účinne. Fungovalo to práve až do toho roku, keď opäť regulovane a na vedeckom základe presvedčila obyvateľov, že si žiadajú zmenu. Neuveriteľne pokojnou cestou (dlhoročná prax manipulovať) sa jej podarilo vymeniť vedenie štátu, zrušiť vlastnú vedúcu úlohu a postupne, po úzkom mostíku previesť občanov z jedného područia do druhého. Pritom sa dokonale postarala o svojich verných a ich deti.

Jediné, čo sa nezmenilo je presne to čo bolo mottom „revolúcie“ – zrušenie regulácie informácií. Hľadať dôkaz nemusím ďaleko. To, čo v týchto dňoch urobil riaditeľ verejnoprávnej televízie nepotrebuje komentár. Zaujímavé sú však aj iné pohľady. Ohlásili sa rôzni aktivisti. Asi zbytočne, lebo ich hlas má silu brechajúcich psov na Mesiac, ale ohlásili sa aj politici. Dotknutý sa cíti predseda strany Smer SD, aj jej podpredseda a poslanec NRSR, aj bývalý predseda parlamentu. Vraj ide o evidentné porušenie slobody slova. O neslýchané obmedzenie demokracie, o do neba volajúcu nespravodlivosť. To je pravda. Niet pochýb. Ale kladiem si otázku –  prečo nato prišli až teraz? Kým boli u moci oni bol prístup do médií otvorený? Nebol regulovaný? Nebol manipulovaný? Mohli sa slobodne, a povedzme aspoň proporcionálne vyjadrovať všetky strany? Vtedy neregulovali? Nezasahovali do riadenia verejnoprávneho média? Neboli to politické strany vtedy, rovnako ako teraz , čo rozhodovali o riaditeľovi dotyčnej inštitúcie?

Aký priestor počas ich vládnutia mali k dispozícii politici opozície? O neparlamentných stranách ani nehovorím. Ako boli vyvážené diskusné relácie? Nie náhodou rovnako ako teraz? Neplatilo aj vtedy pravidlo toho jediného správneho názoru ? Neplatilo vtedy, rovnako ako dnes, že na jeden opozičný názor je potrebné dať najmenej dva koaličné? Neplatilo rovnako ako dnes, že nie argument, ale všeobecný „blábol“, resp. urážka nepohodlného diskutéra stačí na odobratie slova. Redaktor vtedy, rovnako ako dnes „nereguloval“ diskusiu tým správnym smerom? Mal vtedy, rovnako ako dnes zakázaný prístup do média odborník s iným ako je oficiálny názor a to aj vtedy, keď ovládal tému lepšie, ako oponenti a redaktor dovedna?

Za ich vlády, rovnako ako aj teraz, bola sloboda slova regulovaná, rozumej obmedzená. Kým oni boli pri moci, bolo všetko v poriadku. Dnes ich vlastné topánky tlačia. Kým nebudú jednoznačne a bez výnimiek dané pravidlá a budú bezpodmienečne dodržiavané, dovtedy nemá nikto právo sa sťažovať. A, že nie sú, stačí si pozrieť napríklad relácie o 5 minút dvanásť vedy a dnes. Ilustrovať môžem aj brutálne regulovanou kampaňou okolo kovidu, keď nesúhlasný názor mal v očiach niektorých politikov všetky znaky trestného činu.

Regulácia verejnej mienky a slobody slova v područí politických strán bola, je a bude, kým budú vládnuť. Ani zákon, ktorý by trestal dokázateľné klamstvo nič nezmení, lebo aj vyšetrovatelia, prokuratúry a súdy riadia strany. Aj evidentný trestný čin manipulácie, čiže evidentné klamstvo zostane nepotrestané, kým sa niektorej strane neuráči a neurobí výhodný obchod s inou stranou. Až potom sa spod koberca dostane na verejnosť „hrozná nespravodlivosť“. Koberec , pod ktorým sú zametené jasné kauzy je hrčavý ako Tatry. Preto páni, Fico, Danko, Blaha a ďalší, podobne nespokojní, spytujte svedomie a nesťažujte sa. Môžete dúfať, že sa vám podarí opäť, pomocou dnes vami kritizovaných médií, zregulovať voličov a napravíte čo ste zanedbali. Ja teda pochybujem, lebo to, čo politikom v opozícií prekáža, v koalícii vyhovuje. Preto sa nič meniť nebude.