Zásadné výhrady možno vyjadriť predovšetkým v oblasti justície. Z programového vyhlásenia vlády je úplne evidentná snaha ovládnuť justíciu a dosadiť na kľúčové posty vláde servilných juristutov. Koalícia už hneď na začiatku hrubo pošliapala ústavu, keď zo Súdnej rady odvolala nominantov vlády a parlamentu napriek judikátu Ústavného súdu, že ich môže vymeniť až po uplynutí ich 5-ročného mandátu. Ďalším zjavne protiústavným krokom je snaha retroaktívne zaviesť vekový strop pre sudcov Ústavného súdu na sedemdesiat rokov. Toto obmedzenie by mohlo platiť len na obdobie po exspirovaní mandátu súčasných sudcov Ústavného súdu. Ak by sa vynucovalo skôr, hrubo by to porušovalo ústavný princíp právnej istoty, teda, že sa nemenia dohodnuté pravidlá počas hry, a navyše by to bolo hrubo retroaktívne, čo je absolútne neprípustné. No a absolútne bezprecedentným krokom je nová podstata trestného činu – ohýbanie práva. De facto to znamená, že sudca môže by trestne stíhaný, ak sa jeho rozsudky nebudú páčiť aktuálnej moci. Inak povedané, sudca bude môcť byť stíhaný za nepohodlný právny názor. To je neslýchané, to je návrat do päťdesiatych rokov. Všetky tieto opatrenia však možno presadiť len zmenou ústavy a koalícia ústavnou väčšinou dnes disponuje. Je otázne, či však takouto väčšinou bude disponovať aj v čase, keď tieto legislatívne normy pôjdu do parlamentu. Navyše, máme precedens, keď Ústavný súd, odvolávajúc sa na materiálnu podstatu ústavy, teda na demokratický charakter našej spoločnosti, v minulosti zrušil aj ústavný zákon o previerkach sudcov. Uvidíme teda, či reparát prejde cez nové zloženie Ústavného súdu. Ďalším absolútne škandalóznym návrhom je snaha aktuálnej garnitúry z verejných prostriedkov robiť masívnu propagandu. Inak povedané, vydávať z verejných prostriedkov propagandistický plátok, ktorý bude distribuovaný do každej rodiny, je nepríčetná drzosť. Je to hrubé zneužitie verejných prostriedkov na osobnú propagáciu. Keď zlyhal koncept „korupčného fondu pre „investigatívnych novinárov“, tak prišiel Matovič s niečím oveľa horším. Zdá sa, že Peter Pellegrini prekročil rubikon. Verejne ohlásil, že je ochotný kandidovať na post predsedu Smeru. Čo to znamená? Má to zrátané? Ide do istého boja, vie, že uspeje? Alebo to vyústi do sebazničujúceho boja a dôsledkom bude rozdelenie Smeru? Uvidíme, zatiaľ len zbieram informácie. Budeme sa tomu venovať v špeciáli, ktorý bude venovaný Smeru a otázke, či éra Roberta Fica nadobro končí, alebo v slovenskej politike ešte nepovedal posledné slovo.
