V priebehu zápasov o národnú rovnoprávnosť, politickú svojprávnosť a štátnu suverenitu získali Slováci toľko skúsenosti, že ich možno oprávnene považovať za jeden z najskúsenejších kultúrnych a historických národov sveta. V súčasnom postavení politického národa a subjektu medzinárodného práva je pre náš ďalší rozvoj rozhodujúce – ako budeme tieto skúsenosti využívať na prospech našich národnoštátnych záujmov.
Je prirodzené a zákonité, že takýto zložitý proces zúročenia historických skúseností ich správnym použitím pri riešení naliehavých problémov súčasnosti si vyžaduje – po každej stránke pripravené, slovenskému národu bezvýhradne oddané morálne autority a odborne aj psychicky zdatné – osobnosti. Predovšetkým ľudí, ktorí stotožňujú záujem slovenského národa s naplnením zmyslu svojho osobného života.
Vychovať štátnikov bez vlastného štátu je veľmi zložité, ak nie priam nemožné. Preto je dnes v slovenskej politike stav taký, aký ho poznáme…
Obnovený slovenský štát – naša 2. slovenská republika – však 1. januára 2006 oslávi už 13. výročie svojho vzniku a to je dosť dlhý – v našej novodobej histórii najdlhší čas na to, aby sme považovali za prirodzené, že občiansky a politicky vyzreté osobnosti medzi nami sú! V nepomerne ťažších podmienkach a za polovicu tohto času – v 1. slovenskej republike takéto osobnosti vyrástli a mnohé nielen úspešne zvládli svoju neľahkú úlohu ochrancov národných záujmov Slovákov vo vlastnom štáte, ale aj v rovnako nepriaznivých podmienkach exilu statočne a vytrvalo držali zástavu slovenskej samostatnosti. A držali ju tak pevne a odhodlane, že sa stali našim najväčším príkladom pri jej obnovení. Preto považujme za prirodzené, že je povinnosťou nás všetkých – celého slovenského národa, nech jeho príslušníci žijú kdekoľvek na svete – takéto osobnosti nielen objavovať, ale im aj všemožne pomáhať, aby sa uplatnili na čele nášho národa a štátu.
Je pochopiteľné, že neskompromitované a minulým negatívnym vývojom nepoznačené, ale zároveň aj vitálne, zdravo ctižiadostivé a dynamické osobnosti schopné ďalšieho rastu a vývoja – treba hľadať najmä medzi elitou mladej slovenskej generácie. Ak chceme zabezpečiť svoju národnú budúcnosť – musíme vytvoriť pre slovenskú mládež také podmienky, aby nemusela hľadať naplnenie zmyslu svojho života v službe cudzím záujmom. Ani doma, ani v zahraničí.
Ako prvá slobodná generácia Slovákov žijúca vo vlastnom demokratickom štáte máme tiež povinnosť – a zároveň aj životnú šancu – spojiť generačné sily všetkých v súčasnosti žijúcich Slovákov. A tak prvý raz v našich moderných dejinách môžeme využiť ich spoločnú tvorivú energiu na uskutočnenie snov a plánov najväčších osobností našich dejín a zároveň aj na naplnenie nášho dejinného poslania.
Ideálom je – skúsenosť staršej, výkonnosť strednej a tvorivosť mladej generácie Slovákov – múdro spojiť do spoločného úsilia na prospech našej ľudsky dôstojnej prítomnosti a perspektívnej budúcnosti slovenského politického národa ako nezastupiteľného tvorcu vlastných dejín a kultúry.
S rozhodnosťou suveréna sa zbavme všetkého, čo nám v úspešnosti bráni a každého, kto nám pri tom prekáža. Rovnako suverénne a s dôverou nadväzujme na všetko dobré a veľké, čo sme v dejinách dosiahli!
Vzhľadom na kritický stav, v ktorom sa v súčasnosti náš štát a celá slovenská spoločnosť – najmä však jej politická scéna – nachádzajú, je nevyhnutné, aby v čo najkratšom čase prišlo k ich očiste a obrode. Tento akt obnovy by mali svojim príkladom konštruktívnej spolupráce začať predstavitelia národných síl zoskupených v občianskych združeniach aj v politických subjektoch. Mali by!
Všeobecne známe a vonkoncom neskrývané vzájomné spory, spory nevraživosti a napádania sa, zásadné rozdielnosti v chápaní aj životných otázok národa a štátu alebo naopak – chronická pasivita ako aj – ani zďaleka nie priateľské vzťahy medzi ich vedúcimi predstaviteľmi dnes už oveľa viac takzvaných ako skutočných národných síl, však nedávajú takmer žiadnu nádej, že to budú ony, kto je schopný byť príkladom pre celú slovenskú spoločnosť. Pritom ambície a počet samozvaných „spasiteľov“ na čele 5 až 10 členných spolkov vysoko prevyšuje nielen potreby slovenského národa, ale aj možnosti slovenského – hoci aj – dvojkríža…
Tzv. privatizácia najvitálnejších odvetví národného hospodárstva a privlastnenie si podstatnej časti národného majetku Slovákov zopár jednotlivcami, nezmazateľne zdeformovalo nielen politické ideály, ale najmä ich nositeľov. Táto národná krivda „masového vyvlastnenia“ zdemoralizovala a takmer úplne zničila akúkoľvek pozitívnu motiváciu okradnutého národa. A radový občan nášho štátu sa, celkom prirodzene, odmieta „nadšene obetovať“ pre rôzne abstraktné idey pri budovaní konkrétneho cudzieho blahobytu alebo nezaslúženého prepychu vlastných rýchlozbohatlíkov.
Ukazuje sa, že spoločenská potreba očisty súčasnej politickej scény si čoraz naliehavejšie vyžaduje vytvorenie nového – na osvedčených hodnotách nášho národného dedičstva postaveného – politického subjektu, ktorý bude vedený – a to je rozhodujúce! – neskompromitovanými a nášmu národu a štátu oddanými skutočnými autoritami a osobnosťami. Pri personálnom obsadení takéhoto subjektu treba bezvýhradne rešpektovať nespochybniteľnú pravdu, že „zo špinavých častí nemôže – nikdy a za žiadnych okolností – vzniknúť čistý celok!“ Pritom nejde o to, aby sme urobili z politikov nevinných anjelov. Každý človek, aj politik, má právo na svoje ľudské slabosti. V žiadnom prípade však nesmieme beztrestne dopustiť, aby zneužívaním svojho práva na ľudské slabosti (napríklad korupciu) – akýkoľvek platený úradník ako zástupca a reprezentant národa a štátu, poškodzoval naše spoločné záujmy!
Len potom, keď sa nám podarí „vyčistiť si pred vlastným prahom“ – môžeme ho prekročiť s nádejou na šťastnú a úspešnú národnú budúcnosť.
Po stáročiach, keď sme „dobrovoľne nedoborovoľne“ presadzovali výhradne cudzie národnoštátne záujmy a ak aj svoje, tak iba čisto osobné či maximálne rodinné – nemožno čakať zázraky od nášho vzťahu k „spoločnému blahu a dobru“. Nemožno však ani rezignovať na našu novú pozíciu v – konečne už – vlastnom štáte!
Schopnosti prežiť a v prispôsobovaní sa aj tým najhorším podmienkam – sme skutoční majstri sveta. Dokázali sme to a dokazujeme to na celom svete dodnes. Prišiel čas, aby sme túto obdivuhodnú schopnosť dokázali aj v optimálnom prostredí nášho vlastného samostatného slovenského štátu!
Podľa našich skúsenosti by sa zdalo, že ani niet nič ľahšie…
Bratislava, 31. 12. 2005
akad. maliar Viliam Hornáček
predseda
