štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img

Slovenské deti valcujú okres Dunajská Streda

Zakladali sme štát aj pre Slovákov?

Žiadosti, petície, tlačovky, reportáže, rokovania, analýzy a …, žiadny výsledok. Samosprávy na slovenskom juhu, ktoré zabrali menšinové maďarské politické strany slovenské školy nechcú zakladať, neposkytnú ani priestor v budovách poloprázdnych národnostných škôl pre iných zriaďovateľov, nesúhlasia ani s elokovaným pracoviskom z inej obce, výnimka zachovania málotriedky platí iba pre už zriadené školy, pre menší počet detí ako 30 nemožno založiť školu. Ako asi mohol skončiť takýto stav v školstve na slovenskom juhu? Prípad nedostatku základných škôl s výučbou v štátnom jazyku v okrese Dunajská Streda nie je vôbec náhodný a ojedinelý, v podobných situáciách sa nachádzajú aj ďalšie oblasti slovenského juhu, akurát, týmto rodičom došla trpezlivosť.

Napríklad v okrese Levice v troch obciach Dolné a Horné Semerovce a Demandice, ktoré sú blízko seba existuje ZŠ s výučbou v štátnom jazyku v Demandiciach (115 žiakov), v Horných Semerovciach ZŠ I. stupňa s vyučovacím jazykom slovenským aj maďarským (VJS a VJM, 18 žiakov) a v D. Semerovciach ZŠ s VJM (16 žiakov). Pričom v Demandiciach žije absolútna väčšina Slovákov a v D. a H. Semerovciach je to približne napoly s národnostným obyvateľstvom. Znamená to, že menšie deti slovenskej národnosti z I. stupňa ZŠ, ktoré sa chcú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku musia cestovať niekoľko kilometrov do H. Semeroviec alebo Demandíc, deti maďarskej národnosti pohodlne a takmer „v papučkách“ zájdu do svojej školy v obci. Navyše, „maďarské“ deti sa môžu vzdelávať aj v slovenských školách, ale naopak to už neplatí. Tento prípad vôbec nie je ojedinelý, ale je súčasťou premysleného systému siete ZŠ s VJM. Takýto stav pretrváva dlhé obdobie. V Správe o aktuálnej situácii v školstve na národnostne zmiešanom území v SR v roku 2013 sme upozorňovali, že problém školstva nie je v nedostatku slovenských škôl, ale v odlišných podmienkach vzdelávania v štátnom jazyku a v menšinovom jazyku. Matičnými analýzami stavu základného školstva disponovali aj štátne orgány v oblasti kultúry a školstva.

Nárast slovenského obyvateľstva

V štrnástich náhodne vybraných obciach na slovenskom juhu, kde existuje iba ZŠ s VJM počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti narastá od roku 1991 v priemere o 3 %, počet obyvateľov maďarskej národnosti klesá v priemere o 5 – 8 %. Slovenské ZŠ však nepribúdajú primerane k nárastu počtu Slovákov, ZŠ slovenská existuje v tomto roku zo všetkých štrnástich obcí len v Tomášove a G. Jablonci, aj to iba ZŠ s VJS a VJM. Počet Slovákov v okrese Dunajská Streda narástol rýchlejšie ako inde. V obciach, v ktorých sú zriadené iba ZŠ s VJM a v ich bezprostrednom okolí žije vyše 5000 obyvateľov slovenskej národnosti. Z nich najviac Slovákov obýva obce Nový Život (525), Horná Potôň (398), Vrakúň (314), Veľké Blahovo (307), Horný Bar (247), Kútniky (235), Okoč (276), Rohovce ( 204), ktorých školopovinné deti na I. stupni ZŠ s VJS boli nútené ešte pred piatimi rokmi dochádzať do škôl v obciach vzdialených v niektorých prípadoch aj viac ako 15 km po cestách II. a III. tr. Podobná situácia je v obciach Topoľníky, Horný Bar, Horné Mýto, Jahodná, v ktorých žije približne po 200 obyvateľov slovenskej národnosti.

Chýba účasť slovenských voličov a podpora štátu

Na jednej strane legislatíva a politika štátu je nedostatočná voči podpore účasti Slovákov na riadení verejných záležitostí, na druhej strane slovenskí voliči nie sú príliš aktívni, aby využili aspoň to, čo zákon umožňuje. V obecných zastupiteľstvách by malo vzniknúť približne také národnostné zloženie poslancov, aké je národnostné zloženie obyvateľov v danej obci. Vo všetkých ôsmich obciach v okrese D. Streda zastupujú záujmy Slovákov spolu iba dvaja poslanci, a to za SMER – SD, v šamorínskom zastupiteľstve sedia okrem jedného poslanca Mostu, všetci poslanci za SMK, pritom v Šamoríne žije približne 30 % Slovákov. Túto situáciu je možné prelomiť maximálnou aktívnou účasťou slovenských voličov v komunálnych voľbách. Kompetenciami v oblasti školstva disponuje predsa samospráva, isteže, traja slovenskí poslanci by nezaložili slovenskú školu, ale určite by bolo možné vyvinúť väčšie úsilie, obyvateľstvo by bolo lepšie informované a zorientované a aj na zasadnutiach by bolo počuť štátny jazyk. Momentálne šamorínske zastupiteľstvo čaká na „objektívne“ výsledky prognózy mimovládky Fórum inštitút pre výskum menšín. Aké asi budú, to už vieme teraz a vieme aj to, že iste by sa nekonala prognóza v prípade klesajúceho počtu detí maďarskej národnosti.

Výdatná pomoc by bolo otvorenie diskusie o zmene zriaďovateľa škôl alebo iných opatreniach, pretože po tejto zmene volajú už aj samotní riaditelia základných škôl nielen na juhu štátu. To však na slovenskom juhu opäť nebude stačiť, jeden problém sa nevyrieši jedným riešením, ale systémovými zmenami.

Margaréta Vyšná

- Podporte nas -
SÚVISIACE ČLÁNKY

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)