Po sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa má vytvoriť nový zoznam obcí s označením v menšinových jazykoch, v ktorých žijú národnostné menšiny. Keďže sa o označenia v menšinových jazykoch kompetentní nestarajú, plazivá maďarizácia môže pokojne pokračovať až k svojmu konečnému cieľu. Veď o životodarné územie južného územia Slovenska s najväčšími pitnými zdrojmi v Európe a úrodnou pôdou bude onedlho bitka. Postup, ako to dosiahnuť je dlhodobo známy. Napokon, prirodzene príde aj územná a politická autonómia, ako sa raz vyjadril menšinový maďarský extrémistický politik (a recidivista?) M. Duray.
Samotný návrh označovania obcí v menšinových jazykoch, predložený na medzirezortné pripomienkovanie pôsobí na prvý pohľad absolútne nevinne. Avšak okrem neprijateľných maďarizujúcich a revizionistických názvov, skrýva ešte jeden kľúčový moment, ktorý sa dostal len nedávno do zákona úplne nenápadne a bez povšimnutia. Ten vyzerá, v kontexte s ďalšími menšinovými agendami (zrušenie Trianonskej mierovej zmluvy, Benešových dekrétov, rehabilitácia maďarského agenta J. Esterháziho, prípad H. Malinovej atď.), ako systematická mobilizácia. A pritom ide “len” o označovanie obcí!
