Ešte sa novela zákona o štátnom jazyku ani nedostala do medzirezortného pripomienkového konania a už tu máme pomaly medzinárodný konflikt. Povinné používanie štátneho jazyka nehrá do revizionistického programu nielen menšinovým maďarským zástupcom, ale aj maďarským médiám za hranicami, a je jedno, či provládnym alebo opozičným. Používanie štátneho jazyka je diskriminácia menšín? Samozrejme, lebo Budapešť už dlhodobo žiada v SR najprv maďarský jazyk ako jeden zo štátnych jazykov a neskôr iba maďarský štátny jazyk. Až takto ďaleko sa dostala všeobjímajúca jazyková politika SR. A slovenskí tzv. liberálni tzv. politici? Mudrujú nad tým, čomu vôbec nerozumejú a ešte stoja na nesprávnej strane a tým prilievajú olej do ohňa v neprospech suverenity Slovenska.Problémom súčasnej nepriaznivej jazykovej situácie, najmä na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky je, že zákon o štátnom jazyku má iba pobádajúci charakter. Prílišná benevolencia, liberálna jazyková politika a jazyková samoregulácia spolu s čoraz väčším tlakom používania cudzích jazykov a zvyšovaním jazykových práv národnostných menšín spôsobuje stratu dominantnosti štátneho jazyka, diskrimináciu obyvateľstva na základe jazyka, slabne jazyková identita Slovákov, výchovno-vzdelávací proces dostatočne nepodporuje a neutvrdzuje v deťoch lásku k slovenskému jazyku aj ako k svojmu materinskému a štátnemu jazyku. Na rozklade národnej identity, ktorej súčasťou je okrem spoločného kultúrneho priestoru – Slovenskej republiky, spoločného pomenovania – Slovákov, spoločnej, slovenskej kultúry a spoločného vedomia o týchto entitách, aj spoločný, slovenský jazyk sa podieľa množstvo zákonov, nariadení a vyhlášok. Štát absolútne stratil kontrolu nad mediálnym priestorom, ktorý je okrem politickej reprezentácie jedným z hlavných nositeľov a tvorcov pozitívneho vzťahu k slovenskému jazyku. Vplyvom týchto dôsledkov nemôže štát vychovávať obyvateľov ku kultivovanej spoločenskej, politickej a mediálnej atmosfére. „Kozmetické“ úpravy v zákone o štátnom jazyku rovnako nemôžu výrazne ovplyvniť stav v našej spoločnosti. Ak v štáte existujú právne podmienky na používanie viacerých jazykov a ak štátna reprezentácia chce viesť spoločnosť k vlastným slovenským kultúrnym hodnotám a konkrétnym cieľom, musí mať aj vlastné rámcové strategické dokumenty v tejto oblasti.
Štátny jazyk má na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky špecifické podmienky a postavenie. V dôsledku výnimiek zo zákona, osobitných predpisov, porušovania jazykových zákonov a medzinárodných dohovorov, obchádzania právnych noriem, nedostatočnej kontroly zo strany štátu, štátny jazyk tu nielen stráca svoju dominantnosť, ale pravidelne dochádza k diskriminácii obyvateľstva z hľadiska jazyka. Jazyková politika štátu je spolu s nevýhodným volebným systémom hlavnými príčinami obmedzovania ľudských, kultúrnych a politických práv obyvateľov slovenskej národnosti vo vlastnom štáte. Slovenské právne normy, politické reprezentácie ani spoločenská situácia dlhodobo jazykovo neobmedzuje občanov s inou ako slovenskou národnosťou a ani nemotivuje alebo nepodporuje záujem a reálnu potrebu osvojiť si štátny jazyk.
Príliš tolerantná jazyková politika má aj psychologický rozmer. Podporuje sebavedomie menšinovej politickej reprezentácie a nabáda k ignorovaniu a obchádzaniu predpisov a novým a novým jazykovým požiadavkám v zmysle štátneho strategického dokumentu Maďarska, Koncepcie karpatskej vlasti 2014 – 2030. Napriek tomu, že v Ústave Slovenskej republiky v čl. 33 a 34 sa uvádza, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu a výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.