streda, 29 júna, 2022
spot_img

Štrnásty marec 1939

konferencia Žilina 14.3.2000

Vážené dámy a páni ,

Dnes si pripomíname 61. výročie vzniku prvej slovenskej republiky. Tomuto slovenskému štátu sa vyčíta hlavne to, že vôbec vznikol a jestvoval. Pravda táto hlavná a vlastne jediná reálna výčitka sa nikdy nahlas nevyslovuje a maskuje sa rôznymi dielčími výčitkami, ako napríklad, že

  • vznikol rozbitím Česko-Slovenska
  • vznikol z milosti Adolfa Hitlera
  • nebol demokratický, ale fašistický
  • vykonal deportácie židovských občanov
  • kolaboroval s nacistickým Nemeckom, atď.,atď.
- Podporte nás -

Aby sme mali čas na zamyslenie sa nad touto „kritikou“, ponúkam Vám hneď na úvod seminára zopár konkrétnych otázok :

1. Aké iné  k o n k r é t n e   a  lepšie riešenie v rokoch 1938-1939 , okrem samostatného štátu, pre nás existovalo ?

2. Ktorý konkrétny malý či stredne veľký štát vznikol proti vôli susediacej veľmoci a konal proti jej záujmom ? 

3. Ktorý konkrétny štát v mocenskom dosahu Nemecka bol v rokoch 1939-1945 demokratický či menej fašistický ako 1.SR ?

4. V ktorom zo štátov, čo boli v mocenskom dosahu Nemecka, sa v rokoch 1939-1945 neuplatnili protižidovské zákony ?

A ešte malá otázka navyše. Kde boli a čo robili dnešní „kritici“ slovenského štátu v rokoch 1948-1989, keď sa obnovená ČSR v súlade s vôľou a záujmami susediacej veľmoci zmenila na oveľa horší totalitný štát s brutálnym politickým, policajným a ekonomickým terorizovaním vybraných skupín občanov a politických odporcov, s justičnými zločinmi i justičnými vraždami a s desaťtisícmi novodobých otrokov v koncentračných táboroch, o nezákonnom odovzdaní tisícov slovenských občanov do sovietskych gulagov ešte pred rokom 1948 ani nehovoriac.

Čo vtedy robili dnešní „kritici“ slovenského štátu, čo podnikli proti týmto neprávostiam a čo konkrétne dosiahli ? Neboli náhodou, alebo celkom zákonito, na strane tejto brutálnej moci ? Myslím si, že práve konkrétna odpoveď na túto otázku je aj odpoveďou na otázku, prečo títo dnešní krikľúni „kritizujú“ existenciu prvej SR. Bolí ich autoritatívny režim 1.SR, ale vôbec im nevadil oveľa horší totalitný režim ČSSR, lebo mu oddane a verne slúžili. Skrátka, z aktívnych kolaborantov sovietizmu sa cez noc stali krikľúnski „protifašistickí disidenti“, ako o tom spieval nebohý Karel Kryl, že „Ze stovky pražských kmánu je dnes milion partyzánu „! Verím teda, že na našom seminári nájdeme aj na mnohé z týchto otázok celkom konkrétne odpovede.

Vychádzam z predpokladu, že okolnosti okolo vzniku  a jestvovania 1.SR sú už dnes všeobecne známe a tak som svoje úvodné slovo nekoncipoval ako prednášku, ale ako chronologický lexikón tých udalostí, ktoré dávajú odpoveď na otázku, prečo a ako sa slovenská politika usilovala o sebaurčovacie právo národa, prečo tzv. spolužitie s Čechmi nevyšlo a prečo potom slovenská politika celkom oprávnene a legitímne konala tak, ako konala. Dlhý časový horizont od zlomového roka 1867 do roka 1939 som rozdelil na štyri časové úseky :

  1. Zápas proti genocíde slovenského národa v Uhorsku
  2. V spoločnom boji za súštátie s Čechmi
  3. Zápas o autonómiu Slovenska v „spoločnom“ českom štáte  a
  4. Obdobie rozkladu a rozpadu Česko-Slovenska .

Pre krátkosť času spomeniem len tie fakty, ktoré vo svojich dôsledkoch nakoniec celkom zákonito viedli z ustanoveniu slovenskej štátnosti. Všetky bližšie vysvetlivky, spresnenia a otázky ponechávam na besedu, ktorá je obsahovo aj časovo hlavnou časťou nášho seminára. 

Zápas o prežitie genocídy v Uhorsku 

28.7.1867 bolo podpísané rakúsko-maďarské vyrovnanie – vystupňovanie násilnej maďarizácie v Uhorsku

2.1.1868 začali vychádzať v Pešti Slovenské noviny (Ján Bobula)

25.3.1868 založili v Budapešti Slovenský národnodemokratický spolok, za slovenské stredné školy sa v Budapešti zhromaždilo 70 tisíc podpisov tamojších Slovákov

6.12.1868 schválil uhorský snem diskriminačný národnostný zákon

6.6.1871 bola v Martine obnovená Slovenská národná strana s programom Memoranda národa slovenského z roku l861 o vytvorení Slovenského okolia v Uhorsku

2.2.1885 bola v Martine ustanovená Tatra banka – najväčší finančný ústav so slovenským kapitálom

21.10.1886 založil Peter Rovnianek v Pittsburgu Amerikánsko-slovenské noviny

24.2.1887 sa začali deportácie slovenských detí na maďarské kraje Uhorska – deportovaných bolo vyše 60 tisíc detí

30.1.1890 založil Peter Rovnianek v Pittsburgu Národný slovenský spolok

  • bola v Martine založená Slovenská muzeálna spoločnosť  
  • bola v Prahe založená Českoslovanská jednota 

v januári 1897  začali v Martine vychádzať Ľudové noviny (Andrej Hlinka, Anton Bielek)

v júli a auguste 1897  boli v Budapešti mohutné štrajky slovenských robotníkov 

29.6.1898 bol v Skalici založený pročesky zameraný časopis „Hlas“ (Pavol Blaho, Vavro Šrobár )

roku 1899  bol v Bratislave založený Slovenský katolícky robotnícky spolok (František Jehlička) – prvý v Uhorsku 4.7.1903 založil Milan Hodža v Budapešti pročesky orientovaný Slovenský týždenník, ktorý sa v roku 1910 zmenil na Slovenský denník

18.2.1905 založili rumunskí, slovenskí a srbskí poslanci Slovenskú snemovú stranu

12.6.1905 bola v Bratislave založená samostatná Slovenská sociálnodemokratická strana

v roku 1905  sa zo Slovenska muselo vysťahovať do zámoria 50 tisíc ľudí

14.12.1905 založili v Žiline samostatnú Slovenskú ľudovú stranu (A.Hlinka, F.Juriga, F.Skyčák)

29.4.1906 bolo vo voľbách do snemu zvolených 7 slovenských poslancov ( SĽS : Blaho, Jehlička, Juriga, Kollár, Skyčák, Hodža, SNS : Bella)

v novembri a decembri 1906  prebiehali súdne procesy proti Slovákom za „poburovanie“ ( A.Hlinka dostal 2 roky väzenia, F.Juriga 2 roky, V.Šrobár 11 mesiacov, atď.)

2.6.1907 schválil uhorský snem Apponyiho zákony o maďarizácii školstva

26.5.1907 bola v Clevelande založená strešná organizácia slovenských spolkov v USA Slovenská liga v Amerike

27.10.1907 sa odohral masaker v Černovej – vyvolal rozhorčené reakcie mnohých osobností vo svete (napr. Bjornson, Denis, Tolstoj, Seton-Watson, atď.)

28.6.1911 odovzdala delegácia SNS uhorskému min. predsedovi Memorandum proti maďarizácii v Uhrosku

v marci 1913  navštívila delegácia SNS následníka trónu Františka Ferdinanda a potvrdila orientáciu na federalizáciu habsburskej monarchie

29.7.1913 v Žiline definitívne založili Slovenskú ľudovú stranu  (A,Hlinka, F.Juriga, F.Skyčák, F.Tománek)

V spoločnom boji za súštátie s Čechmi

V novembri 1914  vydali v New Yorku zástupcovia všetkých slovenských spolkov v Amerike Memorandum o slovenskom národe, v ktorom požadovali úplnú autonómiu so sebaurčovacím právom pre Slovákov v habsburskej monarchii

22.10.1915 uzavrela Slovenská liga v Amerike s Českým národným združením Clevelandskú dohodu o „spojení českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov“

8.1.1918 prezident Woodrow Wilson vo vyhlásení pred Kongresom USA deklaroval samourčovacie právo národov a federalizáciu Rakúsko-Uhorska (známych 14 bodov)

10.10.1918 vydal Andrej Hlinka vyhlásenie „Slováci do štátu česko-slovenského“, v ktorom deklaroval úplné samourčovacie právo slovenského národa

1.5.1918 socialistické zhromaždenie v Mikuláši schválilo rezolúciu V. Šrobára s požiadavkou samourčovacieho práva pre „uhorskú větev československého kmeňa“ 

30.5.1918 bola podpísaná Pittsburská dohoda so štylizáciou T. G. Masaryka o úplnej autonómii Slovenska v Česko-Slovensku

19.10.1918 vyhlásil poslanec Dr. Ferdiš Juriga v uhorskom sneme, že slovenský národ si uplatní právo na vlastnú štátnosť a neuznáva právo uhorského snemu na zastupovanie Slovákov na mierovej konferencii 30.10.1918 vznikla na zhromaždení v Martine SNR a vydala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripojilo k česko-slovenskému štátu (s dodatočne spochybnenými štylizáciami Dr.Milana Hodžu) . 

Zápas o autonómiu Slovenska v „spoločnom štáte“

V novembri 1918 na ľudovom zhromaždení v Ružomberku dal A.Hlinka odhlasovať rezolúciu s textom : „Žiadame na základe samourčovacieho práva… samostatný slovenský štát v rámci ľudovej republiky československých zemí“

14.11.1918 nikým nevolené Dočasné „Národné zhromaždenie“ v Prahe vyhlásilo „Dočasnú ústavu“ a rozpustilo „Dočasnú slovenskú vládu“ V. Šrobára

8.1.1919 minister pre správu Slovenska V. Šrobár zrušil SNR

4.5.1919 pri Vajnoroch za záhadných okolností zahynul minister vojny Česko-Slovenska gen. M.R.Štefánik

12.8.1919 na ľudovom zhromaždení v Žarnovici A. Hlinka prečítal Pittsburskú dohodu

22.8.1919 poslal A.Hlinka otvorený list min.predsedovi Tusarovi, v ktorom ho upozornil na neprijateľné spôsoby českej vlády na Slovensku („tak sa môže spravovať Kongo, Aljaška alebo India“)

28.8.1919 tajne odcestovala delegácia SĽS (A. Hlinka, F. Jehlička, Jozef Rudinský, Štefan Mnoheľ a Jozef Kubala) do Paríža na mierovú konferenciu – na zákrok E. Beneša boli vyhostení

9.10.1919 bol A.Hlinka protizákonne zatknutý a uväznený v Mírove až do jeho zvolenia za poslanca NZ (F. Juriga v pražskom Dočasnom „NZ“ na to reagoval výzvou : „Neklaďte černovské kamene do základov Republiky !“)

29.2.1920 nikým nevolené Dočasné „Národné zhromaždenie“ schválilo definitívnu Ústavu unitárneho Československa s unitárnym „československým národom“ a „československým jazykom“ (necelé 2 mesiace pred prvými parlamentnými voľbami a v rozpore s Pittsburskou dohodou !) a spustilo takmer 20 rokov trvajúci zápas o autonómiu Slovenska

10.6.1921 poslanec SĽS F. Juriga v pražskom parlamente predložil Osvedčenie o osobitosti slovenského národa a návrh na začlenenie Pittsburskej dohody do Ústavy ČSR

28.7.1921 Konferencia veľvyslancov prisúdila Poľsku 25 slovenských obcí Oravy a Spiša (za poľské Tešínsko)

14.9.1921 v novinách „Le Petit Parisien“ prezident Masaryk vyhlásil, že „niet slovenského národa, je to len výmysel maďarskej propagandy“

11.1.1922 predseda SNS Emil Stodola predložil E. Benešovi Memorandum SNS o autonómii Slovenska s požiadavkou garantovať ju v Ústave

3.8.1922 zjazd SNS v Žiline vydal Žilinské Memorandum, adresované prezidentovi, Spoločnosti národov a Konferencii veľvyslancov v Paríži, s požiadavkou na autonómiu slovenského národa v zmysle samourčovacieho práva

20.9.1922 české organizácie v USA vydali v Clevelande vyhlásenie s požiadavkou včleniť autonómiu Slovenska do Ústavy

18.11.1922 bola v Prahe založená česká fašistická organizácia „Národní hnutí“

1.5.1923 Slovenská liga v Amerike vyzvala osobitným memorandom prezidenta ČSR a  Nár. zhromaždenie, aby bola Pittsburská dohoda včlenená do Ústavy

Tri oficiálne návrhy SĽS-HSĽS na autonómiu Slovenska :

   25.1.1922 – Dr. Ľudovít Labaj, A.Hlinka a ďalší

Karol Mederly – návrh ústavného zákona

   19.8.1938 – poslanci HSĽS

všetky návrhy boli odmietnuté a vôbec neboli v NZ prerokované

3.3.1923 schválilo NZ Zákon na ochranu Republiky, zameraný proti autonómii Slovenska (proti nemeckej a maďarskej iredente takmer nebol uplatňovaný)

30.9.1923 získala HSĽS vo voľbách 34,7 % hlasov a odvtedy bola až do roku 1939 najsilnejšou stranou na Slovensku

19.1.1931 vznikol Národohospodársky ústav Slovenska – NÁRUS (preds.Kornel Stodola) – do roku 1939 predložil vláde niekoľko návrhov na industrializáciu Slovenska

12.5.1932 Valné zhromaždenie Matice slovenskej vyčistilo výbor MS od Čechov a čechúnov a schválilo revíziu „Pravidiel slovenského jazyka“ od Václava Vážného

16.10.1932 Andrej Hlinka a Martin Rázus vo Zvolene vytvorili autonomistický blok HSĽS-SNS

29.12.1932 na zjazde autonomistov v Trenčíne Andrej Hlinka vyhlásil : „Osobitosti slovenského národa sa nezriekame ani za cenu Republiky !“ 15.8.1933 po Pribinových slávnostiach v Nitre, ktoré sa stali triumfom autonomistov, boli desiatky ľudí uväznených, šikanovaných a prepustených zo zamestnania. 

Obdobie rozkladu a rozpadu ČSR

Roky 1934-1937 boli rokmi stupňovania iredentistických a revizionistických aktivít nemeckých a maďarských menšinových strán a organizácií (Konrad Henlein a János Esterházy) i pštrosej politiky nezasahovania zo strany Francúzska a Veľkej Británie. Boli to roky postupného vnútorného i vonkajšieho rozkladu Československa. Rokmi rozpadu sa potom stali roky 1938 a 1939 a to za účinnej pomoci „spojencov“ ČSR – Francúzska a Veľkej Británie.

16.8.1938 umrel Andrej Hlinka – jeho pohreb sa stal dňom zmierenia slovenských politikov

29.a 30.9.1938 bol prijatý Mníchovský diktát – deň zrady spojencov na Československu

1.10.1938 prijala vláda ČSR ultimátum Poľska a odstúpila mu ďalšie slovenské uzemia s 10 tisíc slovenskými občanmi

3.10.1938 minister pražskej vlády Matúš Černák vyzval prezidenta E. Beneša, aby bezodkladne vyriešil autonómiu Slovenska

5.10.1938 sa E. Beneš vzdal funkcie prezidenta a 22.10.1938 odletel do Veľkej Británie („Mám svůj plán“ – aeroplán !)

6.10.1938 v Žiline schválil Výkonný výbor HSĽS Žilinskú dohodu so zástupcami ostatných strán na Slovensku a vydal Žilinský manifest o autonómii Slovenska

2.11.1938 prijali predstavitelia Nemecka a Talianska Viedenský diktát – Slovensko stratilo 10 398 km územia s 276 tis. Slovákmi a 26 tis.občanmi židovského pôvodu

8.11.1938 sa zlúčili všetky strany na Slovensku (s výnimkou KSČ) do HSĽS-Strany slovenskej národnej jednoty

21.11.1938 sa zjednotili všetky české strany do Strany národního sjednocení

22.11.1938 schválilo NZ v Prahe ústavný zákon č.299/1938 o autonómii Slovenska, ktorým sa unitárna ČSR premenila na druhú republiku Česko-Slovensko v zmysle Pittsburskej dohody a podľa znenia všetkých mierových zmlúv z rokov l919-1920

12.12.1938 sekčný šéf pražského Ministerstva zahraničných vecí Hubert Masařík sondoval u diplomatického zástupcu Nemecka v Prahe Dr. A. Henckeho postoj Nemecka k slovenskej autonómii – prvý signál o chystanom českom vojenskom útoku proti autonómnemu Slovensku

15.12.1938 pražské NZ schválilo Zmocňovací zákon, ktorý na dva roky umožnil pražskej vláde meniť vládnymi nariadeniami zákony, ba aj Ústavu Česko-Slovenska

12.2.1939 sa na chate gen. Aloisa Eliáša v Nouzove pri Unhošti konala porada českých členov pražskej vlády, prezidentovho poradcu Dr. Ladislava Feierabenda a zástupcu zahraničia Huberta Masaříka, ktorá rozhodla o českom vojenskom útoku proti autonómnemu Slovensku

15.2.1939 sa v pražskom Obecnom dome tí istí aktéri definitívne rozhodli o vojenskom útoku proti Slovensku – Hubert Masařík o ich akcii bezodkladne informoval predstaviteľov nacistického Nemecka a prezidenta Háchu

22.2.1939 odcestoval vodca maďarských iredentistov János Esterházy do Berlína na priame rokovania s nemeckým ministrom zahraničných vecí von Ribbentropom

9.3.1939 v noci na 10. marca sa uskutočnil český vojenský útok proti Slovensku – na území Slovenska bolo vyhlásené štatárium a 253 osôb, vrátane poslancov a členov autonómnej vlády bolo nezákonne uväznených a odvlečených do koncentračných táborov na území Moravy

10.3.1939  ráno minister zahraničných vecí Chvalkovský informoval diplomatických zástupcov Nemecka a Talianska o vojenskom útoku proti autonómnemu Slovensku .

Českým vojenským útokom proti autonómnej Podkarpatskej Rusi 6.3.1939 (gen. Prchala) a proti autonómnemu Slovensku 9.3.1939 (gen. Homola) boli porušené podmienky Mníchovského diktátu o „zachovaní vnútorného pokoja“ v oklieštenej ČSR a bola daná posledná zámienka pre nacistické Nemecko a fašistické Maďarsko na vojenský útok proti ČSR. Ostatné okolnosti okolo vzniku samostatnej Slovenskej republiky sú dostatočne známe.

Známe sú aj príčiny rozpadu a rozbitia ČSR :

– egoistické záujmy a ľahostajnosť hlavných spojencov  (Francúzska a Veľkej Británie), vyjadrené nakoniec v Mníchovskom diktáte

– nátlak Nemecka, realizovaný cez iredentizmus nemeckej menšiny a tolerovaný hlavnými spojencami ČSR

– revizionistické zámery fašistického Maďarska, realizované cez sfanatizovanú maďarskú menšinu, tolerované vládou ČSR a podporované aj hlavnými spojencami ČSR

– egoizmus českej politiky voči Slovensku, ktorá arogantne ignorovala všetky vzájomné dohody i podmienky mierových zmlúv.

Poradie dôležitosti a účinnosti týchto príčin rozbitia ČSR ponechávam na úsudok účastníkov seminára.

Na záver ešte zopár slov o fašizme. Ten na Slovensku nemal nijaké domáce korene a zanášali ho k nám len aktivity cudzích politikov z Nemecka, Maďarska a Česka. Najlepšie o tom vypovedá vládne nariadenie č.36 z l. 3. l946, ktoré vymenúva expressis verbis fašistické a kolaborantské organizácie za obdobie 1939-1945.

Na Slovensku medzi ne celkom arogantne zaradili na prvom mieste Slovenský snem a vládu SR a navyše ešte HG, HM a HSĽS.

V Česku rovnako arogantne vynechali kolaborantskú fašistickú vládu Protektorátu a všetky jej mocenské orgány, ale museli do zoznamu zaradiť 39 (slovom tridsaťdeväť) českých organizácií.

Spomeniem aspoň niektoré : Vlajka, Arijské pracovní fronty, Arijská stráž, České arijské fronty, Česko-německá společnost, Český svaz válečníku, Fašistické skupiny při Národním souručenství, Hlavní vedení protektorátních fašistu, Kuratorium pro výchovu mládeže, Moravští národní socialisté a ich Fašistické gardy, Nacionální hnutí a ich Černé šiky, Národní akční komitét, Strana zeleného hákového kříže, Národní tábor fašistický, Národní arijská kulturní jednota, Národní obec fašistická, Protižidovská liga, Strana českých fašistu, České arijské hnutí, Železné gardy, Český svaz pro spolupráci s Němci, atď., atď. Oveľa viac sa však možno dozvedieť z knihy českého historika Tomáša Pasáka „Český fašismus 1922-1945 a kolaborace 1939-1945“ , ktorú vydalo pražské vydavateľstvo PRÁH v roku 1999.

Je to naozaj poučné čítanie o tom, ako česká politika a česká historiografia úspešne nakydala všetky hriechy českého fašizmu a kolaborantstva na Slovákov a na slovenský štát. Aj to, totiž, patrí k téme pred a po 14.marci 1939. 

Július Handžárik 14.3.2000 Žilina

pozn. Nariadenie vlády č. 36/1946 Zb.

image_printTlačiť článok

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň