23. 12. 2020 Radim Čatloš
Rozvojový program Spojených národov (United Nations Development Programme – UNDP)
Pre začiatok považujeme za potrebné uviesť, že tento príspevok má za cieľ priblížiť agendu UNDP, v súvislosti s COVID-19, jej pozitíva, ale aj negatívne dopady a úskalia na celé ľudstvo.
Nové prípady COVID-19, podľa UNDP, nedosiahli stropu, ale zrýchľujú sa. Rovnako sa zrýchľujú sociálno-ekonomické vplyvy, ktoré sa odrážajú s oneskorením mesiacov až rokov.1
1 Tu si dovoľujeme poznamenať, že sociálno-ekonomické vplyvy sú na Slovensku viditeľné už dnes a pre mnohých aj citeľné.
Nová štúdia uskutočnená na University of Denver mapuje tri rôzne predpokladané scenáre vývoja na vyhodnotenie potenciálnych trajektórií vývoja po COVID-19. Štúdia zistila, že COVID-19 by mohol do roku 2030 zvýšiť počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, na viac ako 1 miliardu, pričom štvrť miliardy ľudí by sa dostalo do extrémnej chudoby, ako priamy dôsledok pandémie.
Scenáre vývoja podľa štúdie sú nasledovné:
- Scenár „COVID Baseline“ predstavuje výrazné zvýšenie chudoby a hladu v období pandémie a výrazné dlhodobé negatívne dôsledky. Pandémia by mohla v roku 2030 zvýšiť počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe o 44 miliónov.
- Scenár „Vysokých škôd (High Damage)“ popisuje budúcnosť, kde sú hospodárske škody horšie a zotavenie sa oneskoruje. Podľa tohto scenára by svet mohol vidieť ohromujúcich 251 miliónov ľudí zahnaných do extrémnej chudoby spôsobenej pandémiou, čím by sa celkový počet zvýšil na 1 miliardu do roku 2030.
- Scenár „SDG Push“ (Social protection, Digital disruption-innovation, Governance) načrtáva vplyv cielených politických zásahov (pozn. centrálneho riadenia sveta?), ktoré môžu urýchliť pokrok smerom k spravodlivejšej, odolnejšej a ekologickejšej budúcnosti.
K scenáru „SDG Push“ UNDP ďalej uvádza, že vďaka cieleným investíciám do riadenia, sociálnej ochrany, zelenej ekonomiky a digitalizácie je možné v roku 2030 znížiť počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe o 146 miliónov v porovnaní so scenárom „COVID Baseline“. Riziko upadnutia do chudoby je najvyššie v krajinách postihnutých vojnami a konfliktmi2, práve tu možno dosiahnuť podľa UNDP najväčší úžitok: väčšina zo 146 miliónov ľudí, ktorí uniknú z chudoby, žije v podmienkach konfliktoch a vojen, vrátane 40 miliónov žien a dievčat.
2 Tu sa musíme zamyslieť nad tým, prečo vznikajú konflikty a vojny, kto ich podporuje a kto z nich najviac ťaží!?
UNDP sa pýta AKO SA TAM DOSTANEME?
UNDP uvádza: Tieto zásahy sú ambiciózne, až radikálne a vyžadujú zmeny v správaní na všetkých úrovniach spoločnosti3 Vlády musia zlepšiť ich efektívnosť a účinnosť. Občania musia zmeniť vzorce spotreby potravín, energie a vody. A musí sa zlepšiť globálna spolupráca v oblasti zmeny podnebia – vrátane daní z uhlíka4 a dotácií na fosílne palivá.
3 Tu si položme otázku, čo sa chápe pod zmenou správania? Poslušnosť k centrálnemu riadeniu?
4 Ďalšie zdanenie na fosílne palivá sa budú vzťahovať aj na USA, Rusko alebo Čínu? V neposlednom rade aj na armády týchto mocností? Lebo armády sú jedným z najvačších producentov CO2.
UNDP pokračuje: Táto štúdia ukazuje, že vlády a ďalší partneri musia zlepšiť prístup k základným službám a zlepšiť procesy v oblasti zdravotníctva a sociálnej ochrany, ako aj zvýšiť pripojenie k mobilným a širokopásmovým službám (pozn. trackovanie, trasovanie, určenie polohy?) a posilniť investície do výskumu a vývoja. Bude veľmi dôležité podporiť prístup k inkluzívnemu, efektívnemu a zodpovednému riadeniu. Aby to všetko bolo udržateľné, musíme vyvážiť vzťah medzi prírodou, podnebím a hospodárstvom. To znamená jesť menej mäsa, efektívnejšie využívať vodu a energiu, zvýšiť investície do obnoviteľnej energie 5 a zaviesť dane z uhlíka.6
5 Je potrebné poznamenať, že väčšina z vyššie uvedených úvah a výsledkov štúdie sú klišé a tým aj pravdepododbne ostanú. Uvedomujeme si, že tento liberalno-kapitalistický systém, kde cieľom je zisk, je neudržateľný, no banky a korporácie sa svojich ziskov vzdať neplánujú a vyššie popísaná agenda sa bude uplatňovať na úkor strednej a nižšej triedy.
6 S vysokým predpokladom sa zavedie zdanenie fosílnych palív a kontrola obyvateľstva pomocou technológií.
BUDOVANIE VPRED SMEROM K AGENDE 2030
UNDP sa zamýšľa: pandémia odhalila dôsledky prehlbovania sa systémovej nerovnosti a uprednostňovania rastu nad možnosti samotnej planéty. Uvádza, že uprostred ničivej krízy existuje priestor pre odvážne rozhodnutia a že posledných mesiacoch svet zažil tvorbu takých politík, ktoré sa len pred pár mesiacmi zdali nemožné7.
7 Zamyslime sa, nebol COVID-19 naplánovaný?
UNDP ďalej uvádza príklady, ktoré už boli odskúšane v Libanone, Brazílii, Urugvaji a Kolumbii počas pandémie COVID-19:
- dočasný základný príjem resp. nepodmienený príjem (Temporary Basic Income (TBI))
UNDP vypracovala dokument, ktorý poskytuje odhady dočasného základného príjmu (TBI) tj. minimálneho zaručeného príjmu nad hranicu chudoby, pre zraniteľné osoby v 132 rozvojových krajinách.8
8 V našom regióne v prípade krachu malých a stredných podnikov, spôsobenej prehnanými, až likvidačnými opatreniami spojenými s COVID-19, bez adekvátnej kompenzácie spôsobených strát, môže byť nepodmienený príjem časom aj našou témou. Čím bude podmienený sa môžeme len domnievať.
- digitálne riešenia
Vďaka kríze vyvolanej pandémiou COVID-19 sa podarilo v Kulumbii v priebehu len niekoľko mesiacov osloviť a začleniť okolo 2,6 milióna ľudí do nového systému sociálnej ochrany, postavenej na elektronickom bankovníctve, ktoré umožňuje za určitých podmienok, vyplácať dotácie príjemcom. Táto kríza urýchlila prechod na bezhotovostný systém v Kolumbii o celé desaťročia. Uskutočnený program zahŕňal cielenú identifikáciu osôb prostredníctvom integrovanej databázy, ktorá spájala informácie aj z už existujúcich databáz.9
9 Tu je potrebné uviesť, že vyvolanou krízou je jednotlivec de facto nútený prejsť k bezhotovostnému platobnému styku, čo by bez krízy vyvolanej COVID-19 pravdepodobne neurobil.
Krátke zamyslenie na záver.
V príspevku sme spomínali už teraz viditeľne ekonomické následky krízy COVID-19. Akou cestou sa chceme vydať? Cestou ekonomického kolapsu, spôsobeného likvidáciou malých a stredných podnikov, tým zapríčineného schudobnenia veľkej časti populácie a následnú odkázanosť na programy UNDP?
Nenechajme našu vládu míňať stovky miliónov eur na bezvýsledné antigénové testovanie. Začnime sa triezvo pozerať na skutočné riešenia tejto sprofanovanej pandémie. Zamerajme sa na ochranu rizikových skupín, všetkými známymi dostupnými prostriedkami. Ponechajme drvivú väčšinu nerizikovej populácie vytvárať ekonomiku. Vo vlastnom záujme, v záujme štátu a pre budúcnosť našich detí.
Zdroje:
https://sdgintegration.undp.org/accelerating-development-progressduring-covid-19
