Referát novinára Mateja Mindára na programovej konferencii združení slovenskej inteligencie KORENE, Devín, 23. 11. 2019.
Slovenská republika je už viac ako štvrťstoročie samostatným, suverénnym, demokratickým a sebavedomím štátom. Viac ako tisíc ročné úsilie našich predkov po vlastnej štátnosti sa naplnilo 1. januára 1993 ústavným rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Svetové mocnosti prijali tento stav s pochodením a uznaním, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že vo veľmi krátkom čase sme sa stali členmi OSN, ako aj členmi ostaných svetových medzinárodných organizácií. Touto cestou chcem preto poďakovať všetkým tým, ktorí sa v tom čase prihlásili k odkazu predchádzajúcich generácii a dokázali pokojnou a ústavnou cestou vytvoriť predpoklady smerujúce k štátnej samostatnosti. Postupné sťahovanie Sovietskeho zväzu zo stredoeurópskeho priestoru vytvorilo akési mocenské vákuum, ktoré slovenskému národu umožnilo demokratickým spôsobom naplniť štátotvorný odkaz našich predkov. Vďaka postupnému nárastu sféry vplyvu západných mocností v hospodárskej a politickej oblasti, sa členstvo Slovenska v zjednotenej Európe stalo hlavným cieľom všetkých vlád. Napriek tomu sme zaplatili príliš vysokú cenu. V prístupových rokovaniach nám viaceré členské štáty často krát kládli neprimerané podmienky. Na ich príkaz sme museli zatvoriť mnohé slovenské cukrovary alebo vyradiť časť funkčnej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Do rúk zahraničných vlastníkov sa dostali strategické energetické podniky. V bankovom sektore sme bez väčších problémov umožnili veľkým zahraničným korporáciám nekontrolovateľným spôsobom uchmatnúť väčšinou ľahko zarobených finančných prostriedkov.
Prístupový proces Slovenskej republiky sa skončil 1. mája 2004. Spolu s deviatimi štátmi sa stala členom Európskej únie. Vstupom do tohto hospodárskeho a politického spoločenstva sme automaticky museli odovzdať časť národných kompetencií do rúk nadnárodných únijných orgánov.
Vo veľmi krátkom čase všetky členské štáty postupne schválili nový text zakladajúcich zmlúv v Lisabone. Lisabonská zmluva vytvorila legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie európskej úrovne rozhodovacích procesoch. Zdôrazňuje lojalitu členských štátov k Európskej únii a jej zahraničnej politike. Cieľom postlisabonského vývoja európskej internácie je postupné oslabovanie posledných zvyškov suverenity členských štátov. Mnohí bývalí a súčasní vrcholoví európski politickí predstavitelia vidia budúcnosť spoločného európskeho priestoru v akýchsi „Spojených štátov európskych“. Vývoj sekundárneho práva EÚ nám dáva za pravdu. Európska únia už bola aktívna v mnohých oblastiach, pre ktoré Lisabonská zmluva dodatočne vytvorila nový právny základ v oblastiach energetiky, služieb vo všeobecnom verejnom záujme, cestovného ruchu, ochrany práv duševného vlastníctva, civilnej ochrany alebo humanitárnej pomoci.Niektoré nové právne základy v zmluve už predpokladajú činnosť Únie v oblastiach, v ktorých doteraz nebola aktívna, ako je napríklad vesmírna politika, šport, spolupráca správnych orgánov pri aplikácii práva EÚ, prevencia kriminality alebo právna úprava osobných dokladov. Pomimo nových právnych základov sa uskutočňuje nárast právomocí aj rozširovaním právnych nástrojov stanovených v predchádzajúcich revíziách zakladajúcich zmlúv v oblastiach azylovej, vízovej a prisťahovaleckej politike, bezpečnostnej a obrannej politike, ochrane životného prostredia, súdnej spolupráci v civilných veciach alebo vo verejnom zdraví. Z hľadiska štátnej suverenity Slovenskej republiky sa ukazuje problematické nekontrolovateľné rozširovanie právomocí Európske únie bez klasickej revízie zakladajúcich zmlúv spojených s ich ratifikáciou v členských štátoch. Lisabonské znenie počíta len s jednorazovým jednomyseľným rozhodnutím Rady EÚ a súhlasu Európskeho parlamentu.
Faktické začlenenie Charty základných práv EÚ k Lisabonskej zmluve predstavuje nový ľudsko-právny pilier Únie. Je to jeden z príkladov ako sa Slovenská republika a jej vnútroštátny systém mení a postupne nahrádza regionálnym útvarom ako je Európska únia. Charta je jedným z príkladov, keď legitimizuje akty Európskej únie netýkajúcich sa len fungovania spoločného vnútorného trhu, ale zasahuje aj do oblastí ľudských práv a slobôd. Automaticky prináša súdnu vymáhateľnosť práv v nej obsiahnutých. V medziach jej pôsobnosti ju aplikujú súdy členských štátov, pričom hlavný priestor sa otvára Súdnemu dvoru EÚ, prípadne Všeobecnému súdu Európskej únie. Politická korektnosť sa stala jedným z kľúčových politických atribútov jej fungovania. Svoj pôvod má predovšetkým v charaktere a obsahu právneho rámca ľudsko-právnej dimenzie EÚ. Jej stratégiou je narúšať a oslabovať dlhodobo a prácne budované ideové a hodnotové štruktúry, na ktorých stále tak vratko stojí aj demokratická Európska únia. Demokracia prestáva byť legitímnou vládou väčšiny a ochrancom práv jednotlivcov. Stáva sa nástrojom na presadzovanie žiadostivostí niektorých extrémistických nátlakových ľudských menšín v podobe akýchsi „oprávnených“ kolektívnych ľudských práv. Jej nedeliteľnou súčasťou je aj sporný multikulturalizmus, podporovaný a presadzovaný dnes niektorými európskymi elitami ako dominantná európska kultúra. Je všeobecne považovaný za ako akúsi náhradu niekdajšieho marxistického internacionalizmu, ktorý sa prejavoval najmä v ekonomickej rovine.
Cieľom Slovenskej republiky musí byť postupný návrat dôležitých právomocí späť do rúk členských štátov Únie. K naplneniu tohto cieľa je potrebná zmena politických reprezentácií v kľúčových členských štátoch ako Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko. Budúcnosť zjednotenej Európy je nič iné ako spolupráca suverénnych a demokratických štátov na princípe rovný s rovným s právom veta. Preto hlavným záujmom všetkých slovenských politických strán musí byť zachovanie našej suverenity. Nie je v záujme Slovenska nekonečné odovzdávanie našich výlučných kompetencií nevoleným bruselským byrokratickým inštitúciám. V prípade nástupu euroreformistických politických reprezentácií v spomínaných kľúčových členských štátoch, musí Slovenská republika podporovať kroky vedúce k návrtu väčšiny kompetencií späť do rúk národných štátov. Ďalším nevyhnutným krokom je ukončenie znevýhodňovania malých členských štátov. Ako hrdý národ musíme suverénne vystupovať medzi európskymi i svetovými politickými reprezentáciami. Naša geografická poloha nás stavia do pozície akéhosi mosta medzi východom a západom. Využime to. Snažme sa vytvárať korektné priateľské a hospodárske vzťahy so všetkými európskymi štátmi bez ohľadu na ich politické a hospodárske smerovanie. Apelujme na dodržiavanie medzinárodného práva. Budujme priateľské vzťahy so všetkými našim susednými štátmi. V našom záujme je zachovanie kresťanskej Európy slobodných národov.
Bratislava, Devín, 23.11. 2019
