- Na Národnom cintoríne v Martine ste vystúpili s memorandom „Za jednotu a spoluprácu národných síl“ – čo Vás viedlo k takejto iniciatíve a čo je jej cieľ?
Tak, ako pri všetkých našich predchádzajúcich aktivitách, išlo bezprostrednú reakciu na stav národnej letargie, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame. Na Národnom cintoríne v Martine som to vyjadril v podobenstve, že celé Slovensko mi dnes pripadá ako – národný cintorín… Ničí a rozkráda sa štát a tým aj budúcnosť národa a my sa mlčky a pasívne prizeráme. Neviem či si uvedomujeme, že týmto postojom sa stávame spoluvinníkmi. Tak ako vždy, vychádzam zo skúsenosti slovenských dejín, ktoré svedčia, že vždy, keď sa Slováci spojili niečo pozitívne dosiahli. Keď sa rozhádali a postavili proti sebe – vždy prehrali a stratili časť svojho bohatstva a hodnôt. No slová už nestačia treba začať konať. Konať tak odhodlane, obetavo a zodpovedne ako naši veľkí predchodcovia vďaka ktorým sme sa stali slobodným národom, ktorý rozhoduje o svojich veciach zvrchovane ako rovnoprávny subjekt medzinárodného práva. To, že rozhodujeme zle nemôžeme na nikoho zvaľovať. Sami musíme prelomiť prekliatie dejín symbolizované Svätoplukovými prútmi. Nesvornosť a nespolupráca nás stála národnú slobodu. Práve z nesvornosti národných síl ťaží aj súčasná vládna moc, ktorá si vystačí sama so sebou a podľa toho sa aj správa. Tento stav treba zmeniť v prospech záujmov slovenského národa.
- Aký program máte na riešenie súčasnej situácie?
Na konkrétnych krokoch sa signatári iniciatívy dohodnú ešte do konca tohto mesiaca. Predovšetkým uvidíme, akú podporu naša iniciatíva získa a aké inštitúcie, organizácie, politické subjekty, autority či osobnosti sa k nej pridajú. Či sa stane skutočne celoslovenským pohybom národných síl za ozdravenie súčasných pomerov. Na prvom významnom stretnutí – pravdepodobne pri výročí osláv Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky s našim akčným programom predstúpime pred národ.
- Kto vašu iniciatívu doteraz podporil?
Priamo po jej prečítaní sa k nej pridali predstavitelia Matice slovenskej, poslanci NR SR ako zástupcovia politických síl ale aj významné individuálne autority a osobnosti prítomné ma memorandových oslavách v Martine. Centrum iniciatívy je v sídle SSI KORENE a SKSI Slovakia Plus na Benediktiho ul. č. 6 v Bratislave. Privítame každý konštruktívny postoj a každého, komu na osude slovenského národa úprimne záleží a chce mu svojim príkladom svornosti a spolupráce aktívne pomôcť.
- Hovorili ste o letargii a pasivite – myslíte si, že máme ešte sily, aby sme sa v mene idey o ktorých hovoríte zmobilizovali?
Iné východisko nemáme a je to naša povinnosť. Som hlboko presvedčený, že síl máme dosť. Ak by som nebol presvedčený, nebudem už vyše jedenásť rokov integrovať slovenskú inteligenciu ako duchovný a tvorivý potenciál našej spoločnosti, ktorá je priamo zodpovedná za osud svojho národa. Všetci, ktorí bojovali pred nami – Hurban so Štúrom, Daxner s Franciscim, Hlinka, Štefánik a ďalší neváhali zaplatiť hoci aj životom, ale nevzdávali sa. Iba vďaka ich odvahe dnes žijeme ako slobodný národ, hovoríme materinským jazykom, máme vlastné inštitúcie, vlastný štát…
- Ako vidíte úlohu národných síl v integrovanej Európe?
Národné sily sú ohrozené všade na svete. Trend globalizmu je mocenskými skupinami a ich záujmami vypracovaný do dôsledku. Sú to záujmy ekonomické a mocenské, vonkoncom nie kultúrne, ktorých zmyslom nie je človeka či národy oslobodiť, ale zotročiť ich rôznymi závislosťami – predovšetkým na zbytočnostiach, ktoré nie sú pre život a ani pre skutočné šťastie vôbec potrebné. Náš svet ako spoločenstvo národov sa milióny rokov vytváral ako bohatá kytica rôznorodých kultúr, kde má každý kvet svoju farbu, vôňu, miesto a zmysel. Všetky snaženia, ktoré smerujú k parazitovaniu na kultúrnom vykorenení miliárd ľudí zbavených podstaty a identity a ich premene na „konzumné bytosti“ sú nehumánne.
- Existujú názory, že Európa je stará, vyžitá a stratila víziu svojej budúcnosti. Má starý kontinent ešte nádej alebo má už svoje zlaté časy za sebou?
Otázka iniciatívy a životaschopnosti je večná. Poznáme 18-ročných starcov aj 80-ročných duševne sviežich a mladých ľudí. Európa má ešte dosť ozdravujúcich prameňov, ktoré treba nájsť. Európa už prežila obdobie úpadku Grécka aj morálny rozpad starého Ríma, či rozpad Sovietskeho zväzu. Musí si uvedomiť, že o jej osude a budúcnosti musia oveľa viac ako bankári a vojaci, rozhodovať osobnosti kultúry, filozofi, myslitelia… Ak pôjde cestou mocenských konfrontácii – neskončí dobre.
- Má čo dať vaše memorandum aj mladému človeku, ktorého vedomie je sústavne masírované tzv. globálnou kultúrou, kozmopolitným životným štýlom, konzumom… túžiacim pracovať v zahraničí, lebo doma nevidí žiadnu perspektívu?
Odnárodňovanie je všade na svete zamerané predovšetkým na mladých ľudí a inteligenciu. Oni sú základom iniciatívy a tvorivosti, ktorá má vytvárať programy a perspektívy pre národy, z ktorých vzišla. Budúcnosť si musí každý zabezpečiť sám, nikto ju za nás nevytvorí. Projekt konzumnej spoločnosti bol detailne vypracovaný už dávno a je snom tých, ktorí chcú zničiť životodárne sily
národov a zbaviť ich slobody rôznymi závislosťami. Ak nám budúcnosť naprojektujú iní – nemôže byť v náš prospech, ale iba v prospech tých, ktorí ju naprojektovali.
- Od národných a kultúrnych síl prejdeme k politickým. Ako hodnotíte v kontexte vašej iniciatívy vývoj v našom štáte?
Niektoré protichodné vyhlásenia čelných predstaviteľov politických síl, ktoré boli a stále sú považované za národné sú skutočne mätúce a aj zavádzajúce. Som presvedčený, že slovenský národ si za svoj statočný postoj v dejinách, za všetko čo si – a najmä vďaka svojim politickým predstaviteľom – vytrpel a čo napriek tomu vytvoril, zaslúži, aby sa voči nemu správali čestne a otvorene. On sa im určite svojou vernosťou a schopnosťou prekonávať prekážky odvďačí. Treba tiež jasne vedieť rozlišovať priateľov a nepriateľov. Nemožno sa bratať s tými politickými silami, ktorých cieľom je likvidácia slovenskej štátnosti. Uvedomme si, že po prijatí tzv. novely Ústavy SR sa budú usilovať zničiť náš štát – ústavnou cestou. My sme svoju štátnu samostatnosť obnovili práve ústavnou cestou, čo je príkladom pre celý svet – maďarské politické subjekty to pochopili, lebo majú svoj „revanš za Trianon“ dávno pripravený. Možno tomu zabrániť iba zjednotením a spoluprácou národných síl.
- Prejdime teraz k budúcnosti. Do riadnych volieb zostáva 15 mesiacov. Aké budú mať, podľa vás pronárodné sily miesto v budúcej koalícii?
Presne také, aké si svojou pronárodnou politikou a najmä skutkami zaslúžia a vydobyjú v politickom západe. Iniciatíva „Za zvrchované Slovensko“, ktorá na pôde spoločnosti KORENE vznikla v roku 1991 ukázala jasný príklad spolupráce národných síl na báze spoločného národného a štátneho záujmu a doviedla spoločným programom a spoločným úsilím národné politické sily k víťazstvu vo voľbách 1992. Neopakujme svoje historické omyly a nerobme americké voľby pre slovenských voličov. Nesľubujme niečo, čo je ľuďom mentálne aj kultúrne cudzie. Treba mať ruku na tepe národa – rozprávať s ním, počúvať ho, cítiť s ním jeho potreby, presadzovať jeho práva a záujmy… potom sa veci zmenia k lepšiemu. Zázrakom bolo aj obnovenie našej štátnej samostatnosti v čase, keď mnohí neverili, že je to možné. Nečakajme však zázraky, ale konajme všetko, čo je v našich silách. Hlavným východiskom vždy bola, je a bude – jednota a spolupráca národných síl. Rozhodli sme sa spojiť národné a sociálne požiadavky, lebo si uvedomujeme, že národ nemožno nakŕmiť vlastenectvom. Treba mu dať prácu a chlieb. Štát musí plniť svoje povinnosti – preto vznikol. Vznikol z vôle občanov a pre občanov. Vyše dvadsať percentná nezamestnanosť je hanbou, dôkazom neschopnosti a katastrofou pre akýkoľvek štát. Len vtedy, ak sa k moci v našom štáte dostanú sily, ktoré ho vytvorili a majú prirodzený záujme na jeho rozvoji a perspektíve – tento stav možno zmeniť. Verím, že urobíme skutočne všetko, čo je v našich silách – preto som optimista.
Viliam Hornáček
