Profesor František Vnuk sa narodil 8. apríla 1926 v Červenom Hrádku. Vzhľadom na politické pomery po roku 1945 a najmä po začiatku vlády komunistov v roku 1948 sa rozhodol emigrovať. V rokoch 1955 – 1960 študoval históriu a politické vedy na University of Adelaide a ďalej sa vzdelával študijnými pobytmi v Európe a Severnej Amerike.
Do Slovenska sa František Vnuk vrátil v roku 1990. Začal svoje výskumy v slovenských archívoch a súčasne prednášal na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckých konferenciách a po obnovení Historického odboru Matice slovenskej v roku 1992 sa zapojil do organizovania výskumu slovenských dejín pod jej záštitou. Od roku 1998 bol členom vedeckého kolektívu v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej v Bratislave. V septembri 2012 sa z rodinných dôvodov vrátil do Austrálie a odišiel na dôchodok.
František Vnuk napísal množstvo monografií, štúdií, článkov a recenzií a aktívne sa zúčastňoval na vedeckých sympóziách doma aj v zahraničí. Bol zvolený za riadneho člena Slovenského ústavu v Ríme a zastával funkcie v Predsedníctve Matice slovenskej, Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej a redakčných radách rôznych periodík. Je držiteľom viacerých vyznamenaní, vrátane Veľkej zlatej cyrilometodskej medaily s reťazou ÚSKI (Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov, 1977), Striebornej medaily Ministerstva kultúry SR (1996), Pamätnej medaily Matice slovenskej (1996), Pamätnej medaily Konfederácie politických väzňov Slovenska (1996), Veľkej medaily svätého Gorazda Ministerstva školstva SR, Rytierskeho radu svätého Gregora Veľkého, ktorý mu udelil pápež Ján Pavol II. (1996), Zlatej medaily Matice slovenskej (2001), Ceny Daniela Rapanta na rok 2001, Ceny Andreja Hlinku (2021) a ďalších.
Uvedomená národne orientovaná časť Slovákov, ktorá pozná jeho celoživotné dielo a ktorá sa nedala zmanipulovať všadeprítomnou propagandou (žiaľ aj vo verejnoprávnom priestore) k nemu prejavuje úctu a váži si ho za jeho prínos k pochopeniu slovenských dejín.
Objektívny pohľad Františka Vnuka na slovenské dejiny a oddanosť faktom stoja v kontraste s všadeprítomnými pokusmi o politické vykresľovanie minulosti a snahu o prepisovanie dejín.
František Vnuk za svoje významné diela čelil kritike a útokom zo strany protislovenských aktivistov, zahraničím platených záujmových skupín a žiaľ aj politikov, ktorí snažia dehonestovať slovenskú identitu a jej historické dedičstvo.
Pre nich je Vnukov pohľad na dejiny nežiaduci, pretože búra vykonštruované legendy totalitného režimu, upevňuje súdržnosť a dvíha národné sebavedomie Slovákov.
Z pochopiteľných dôvodov je tŕňom v oku pre tých, ktorí sa nás snažia presviedčať, že sme zbabelý bezvýznamný národ, ktorý vlastne svoje dejiny ani nemá, alebo by sa mal za ne hanbiť… Vnášajú do spoločnosti nenávisť, snažia sa Slovákov polarizovať, prepisovať dejiny v ich neprospech a rozkladať tak spoločnosť zvnútra.
Typickým príkladom týchto protislovenských aktivít bol útok na Františka Vnuka po jeho ocenení mestom Ružomberok cenou Andreja Hlinku 9. apríla 2021.
Rozpútala sa nenávistná kampaň nielen proti Františkovi Vnukovi, ale aj proti tým, ktorí si túto významnú osobnosť dovolili oceniť! Okamžite sa zniesla vlna podlých útokov zo strany zástupcov Židovskej náboženskej obce, zahraničím platených médií a politických aktivistov, ktorí presadzujú záujmy globalistických skupín na území Slovenskej republiky.
Verejnoprávne médium – Rádio Slovensko dokonca hlúpo obvinilo Františka Vnuka zo spochybňovania holokaustu:
Združenie slovenskej inteligencie podávalo na margo týchto ľahko vyvrátiteľných klamstiev v Rádiu Slovensko trestné oznámenie:
https://www.zsi.sk/podnet-zaslany-gp-sr-na-preskumanie-skutocnosti-nasvedcujucich-tomu-ze-mohlo-dojst-k-poruseniu-zakonov-zo-strany-rtvs/, na základe ktorého bol dramaturg relácie K veci p. Janitor vypočúvaný políciou.
Vyšetrovateľ Polície SR npor. Stanislav Tonka „vyšetril“, že sa vlastne nič nestalo, lebo dramaturg relácie čerpal informácie z denníka SME…
Pre kompletnosť informácií treba zdôrazniť, že František Vnuk nebol nikdy trestaný ani obvinený zo skutku, ktorý mu jednoznačným tvrdením priamo podsunula moderátorka relácie Rádia Slovensko K veci Lucia Nagyová. Neexistuje žiadne vyjadrenie Františka Vnuka, v ktorom by spochybňoval holokaust.
S odstupom času, keď sú už aj zástupcovia súčasnej vlády presvedčení, že denník SME je obyčajný propagandistický plátok cudzích záujmov, by bolo na mieste do hĺbky preskúmať jeho protislovenskú činnosť a takisto nanovo prehodnotiť výsledky a uznesenia vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí denník SME (a podobné propagandistické médiá) považujú za etalón pravdy a faktov.
Ak sa Františkovi Vnukovi dostáva kritiky od protislovenských darebákov, alebo médií so zahraničnými vlastníkmi, ktoré sa snažia národnú hrdosť Slovákov len očierňovať, je to najlepší dôkaz poctivo vykonávanej práce na prospech všetkých statočných Slovákov.
Dnešné 98. jubileum je príležitosťou nielen na oslavu osobnosti Františka Vnuka a jeho neoceniteľného prínosu k slovenskej historiografii, ale aj dôvodom na zamyslenie s nádejou, či s príchodom novej éry politiky vstúpi do verejného priestoru viac objektívnosti a pre demokraciu typická pluralita názorov aj v oblasti interpretácie dejín, ktorú doterajšie vedenie vo verejnoprávnych médiách uviedlo do hlbokej kómy.
Alebo sa na demokraciu aj s novým politickým vedením budeme naďalej len hrať…
K poslednej vete otázka:
Nie je to tak, že už vyše sto rokov ide len o hru na verejnom javisku?