V strede Európy žije osobitý národ. Dalo by sa povedať, unikát medzi národmi. Územie na ktorom sa rozprestiera jeho životný priestor obýva od historickej nepamäti, pritom jeho príslušníci sa dodnes nevedia dohodnúť na svojom pomenovaní. Používajú paškvil, ktorý vymysleli susedia a tento nezmysel slepo uvádzajú vo všetkých odborných textoch aj učebniciach.
Politikov, ktorí čestne, mierumilovne a vytrvalo po celé desaťročia pracovali na zvrchovanosti národa, dosiahli jeho samostatnosť aj celosvetové uznanie, odmení vezením a opovrhnutím.
Obetavého človeka, ktorý namiesto pohodlného života národ zachránil pred hladom, prenasledovaním a zničením, dedičné územie predkov pred roztrhaním nenásytnými susedmi vyhlási za zločinca a namiesto piedestálov mu postaví šibenicu.
Vyznamenáva vlastizradcov a oslavuje udalosť, ktorá ich vlastný štát vrátila do životnou skúsenosťou už overenej neblahej minulosti. Ignoruje cintoríny vojakov, ktorí prinavrátili nepriateľom zabrané územie a bojovali proti totalitnému režimu. Zvyk obracať, prešívať a prezliekať, kabát, súdiť a trestať si zachovali do dnes.
V novom štáte osobitý národ znova zaujal postavenie druhej kategórie a keď sa po mnohých rokoch a nekonečných peripetiách podarilo získať odovzdanú zvrchovanosť a štátnu samostatnosť, do čela si zvolil politikov, ktorí vlastný štát nenávidia.
Osvietených jedincov, ktorí národ prebudili z letargie a zachránili pred asimilačným zánikom, necháva ľahkomyseľne zapadať prachom času, ba čo viac, na človeka, ktorý sa odváži na výrok niektorého z velikánov upozorniť, namiesto plodnej odbornej diskusie pošle ozbrojené komando.
Vládu odovzdá do rúk bezohľadným prospechárom. Spoločným menovateľom všetkých vlád od získania dnes už tridsaťročnej samostatnosti je klamanie, rozkrádanie, falšovanie, sľubovanie, vzájomné očierňovanie a nové sľubovanie. Osobitý národ naivne uverí a dôverčivo volí. Nasledujúce vlády hrmotne, programovane, zbytočne a jalovo odhaľujú hriechy tých predchádzajúcich, lebo nikdy nepotrestajú zlodejov, klamárov, falšovateľov a podvodníkov.
Unikátny národ je celú večnosť podvádzaný vlastnými politikmi, ohlupovaný médiami v cudzích rukách, kazený umelcami pochybnej kvality. Tradičné hodnoty akými boli kresťanské zásady, bez ktorých by nepochybne Európa národov nevznikla rodina, úcta k starším, osobná česť, pevnosť daného slova, nahradila vypočítavosť, rodová neistota, kultúrna bezduchosť, fiškálska úskočnosť, právnická demagógia a súdna nemohúcnosť. Hodnotu vzdelania nahradila hodnota úplatku, výchovu nahradila animácia, slušnosť nahradila arogancia, právo nahradilo rodinkárstvo.
Úroveň spoločnosti klesá na dno existenčnej možnosti, ale niečo sa pomaly, pomaličky mení. Menší zlodeji už začínajú závidieť tým väčším, väčší sa začínajú obávať o svoje majetky, účelovo prijaté zákony sa začínajú obracať proti stvoriteľom. Osobitému národu ide o čas. Pomohlo by, keby vládu bezcharakterných málo vzdelaných amatérov nahradili odborníci zapálení pre svojeť, odlišujúci štát od krajiny, ktorí ctia skutočné hodnoty. Potom by sa z osibitého národa mohol stať normálny, zdravo sebecký národ, hrdý na odkliatu minulosť, horlivý v prítomnosti s vidinou šťastnej budúcnosti.
Brezová 29. júla 2020 R. Pavlík, člen združenia Rastic
