štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img
ÚvodNa zamyslenieV zovretí pozlátenej neistoty

V zovretí pozlátenej neistoty

Ak si občan všimne a zhodnotí, čo verím, že hej, aktivity vlády či parlamentu, a to hneď po voľbách a aj teraz v čase koronakrízy, iste bude súhlasiť, že žijeme v pozlátenej neistote. Vďaka (ne)vzdelaným politikom.

Nechtiac, ale musím sa vrátiť do roku 1989, do čias, keď drvivá väčšina ľudí štrngala kľúčmi. Námestiu v Bratislave vládli  M. Kňažko a J. Budaj; vlastne neskúsení mladíci. Prečo hovorím mladíci a aj neskúsení? Mám  na to výsostný dôvod. Procesy príchodu  (vzniku) kapitalizmu po roku 1989 boli úplnou neznámou pre vodcov z roku 1989. Nemali poznatky ani skúsenosti, ktoré slovenskí ekonómovia vedecky spracovali už po roku 1960 a hľadali východisko. Nie také, čo prišlo.

Verím, že moja úvaha sa dostane aj k ľuďom, ktorí to najviac potrebujú – mladí do 30 rokov, neznalci ako to bolo, a čo sa pre pokrok na Slovensku urobilo. Po roku 1960 to bolo veľké úsilie slovenských ekonómov, ba boj o zvýšenie účasti predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Ku dňu 22/2/1964 sme mali: z celkového počtu námestníkov vedúcich ústredných riadiacich orgánov 12,3% Slovákov, vedúcich skupín 10%, vedúcich odborov a ich zástupcov 4,1%, vedúcich oddelení 3,6 %; to znamená celkove z vedúcich riadiacich pracovníkov 4,3 %. Konkrétnejšie Slováci boli zastúpení : na Štátnej plánovacej komisii 1,5 %, na Ministerstve financií 3,4 %, Na ministerstve palív 1,3 %, na Ústrednej správy energetiky 2% , na Ministerstve hutníckeho priemyslu a rudných baní 4,5 %, na Ministerstve dopravy 5,1 %, na Ministerstve vnútorného obchodu 5,0 %, na Ministerstve poľnohospodárstva 9,8 %, na Ministerstve stavebníctva 6,0%, na Ministerstve zdravotníctva 4,3 %, na Ministerstve zahraničného obchodu 4,2 %, na Ministerstve školstva 1,2 %, na ministerstve ťažkého strojárstva a všeobecného strojárstva  a Ministerstve spravodlivosti 0 %. Tieto fakty sú iba nedokonalým pohľadom na ekonomické problémy vtedajšej slovenskej ekonomiky, jej riadenia. Slovenská národná rada riadila v roku 1968 len podniky, ktoré sa podieľali na tvorbe národného dôchodku iba vo výške 0,2 %. Slovenskí ekonómovia pokladali za prvoradé skúmanie podmienok realizácie pracovnej sily SR.

Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj v československých podmienkach sa tak prirodzene stali stredobodom záujmu slovenských ekonómov,  a to z pohľadu ekonomického zaostávania. Ich záujmom bolo aj plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov. Slovenskí ekonómovia ako prví identifikovali negatíva sovietskeho typu socializmu.  Preto napísali dielo Politická ekonómia socializmu už v r. 1965.

Skúsenosti s českou ekonomikou Sojka vo svojom diele opísal jednoznačne, eklatantne: agresívny ekonomický systém je taký systém, ktorý je agresívny voči svojim podsystémom v tom zmysle, že podsystémy realizujú taký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vznikla v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov.; teda napr. pracovnej sily. Treba si však uvedomiť, že Slovensko po roku 1950 zažilo veľký ekonomický rozmach. V minulosti Váh spôsoboval mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda – systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá bola Liptovská Mara a posledná bola v Maduniciach. Boli to aj HUKO, Hutný kombinát Košice, či iné podniky. Ba aj Gabčíkovo. Čitateľ mohol dostať mail, v ktorom sa nachádzal zoznam najvýznamnejších priemyselných komplexov, ktoré boli po roku 1990 zničené, či rozpredané. Spolu to bolo viac ako 160 podnikov.

Slovensko bolo zaostalejšou časťou Československa a bolo treba hľadať ekonomický systém, ktorý bude riešiť zaostávanie, alebo vyrovnávanie,  bolo potrebné vedecky vyjadriť úroveň zaostávania. Slovenskí ekonómovia v prvom  rade riešili spôsob merania stupňa ekonomického rozvoja. HDP, či národný dôchodok to nemôžu riešiť lebo sú v peňažných jednotkách (čitateľ možno vie, čo urobila výmena peňazí v roku 1953 alebo zmena peňažnej jednotky na euro v roku 2009).

Čo riešili vedecky slovenskí ekonómovia čitateľ zistí aspoň z titulov niekoľkých vedeckých diel. Hlavným bolo dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR  (412 s. V. Pavlenda). Ale aj Industrializačný proces a ekonomické vyrovnávanie oblastí (na príklade Slovenska), referát na neapolskej konferencii, september 1960, publikované v Taliansku v taliančine a francúzštine (Pavlenda). La tria Kvinjar-plano de Cehoslvaka socialisma republiko, Paco, dec. 1960, Oficialo organo de mond paca esperantista novado (V. Pavlenda). Otázky perspektív ekonomického rozvoja Slovenska. Plánované hospodářství 1961/12 (Pavlenda). Csehlovákia ideszerző közgazdasági kérdései, Budapešť 1963 (Pavlenda). Le développement Économique de la Slovaquie an sein de la Tchécoslovaquie, (Pavlenda, Turčan, SAV 1963). Meranie ekonomického vyrovnávania Slovenska (V. Pavlenda, H. Kočtúch, Ekonomický časopis, 1965/3). Meranie ekonomického vyrovnávania (V. Pavlenda, H. Kočtúch, Edičné stredisko VŠE, Bratislava 1965). Ways of solving economic underdevelopment of national region as illustrated by the experience of Slovakia. Co-existence, Journal for the comparative study of economics, sociology and politics a changing world, No. 4  Pergamon Press 1965 (Pavlenda). Viktor Pavlenda bol aj rektorom VŠE Bratislava a tajomníkom pre ekonomiku  ÚV KSS. Už týchto niekoľko diel dokladá veľké úsilie a jasné riešenia ekonómov Slovenska, ktoré sa odzrkadlili aj v teórii a aj sa realizovali ich riešenia v hospodárskej praxi. Ich zásluhu podopriem aj  tým, že medzi slovenských ekonómov viackrát zavítal aj A. Dubček. Bohatstvo, ktoré získal presadzoval na zasadnutiach ÚV KSČ. Napríklad aj na plenárnom zasadnutí v roku 1967, kde A. Dubček predniesol referát: Všetky zdroje a rezervy Slovenska do služieb československej ekonomiky (Pravda 29. Septembra 1967, str. 4). Také zásadne vystúpenie o ekonomike SR som nepočul od našej prezidentky. O dnešných ekonómoch ani nehovorím.

Slovenskí ekonómovia vyriešili principiálne otázky fungovania ekonomiky aj riešením problémov ekonomického vyrovnávania oblastí, a hlavne návrhom orgánov hospodárskeho riadenia na Slovensku.. Od 2/1/1969 máme  na Slovensku predsedu vlády SR, nie iba predsedu Zboru povereníkov bez reálnej ekonomickej moci. Všetci angažovaní ekonómovia boli vyhodení zo strany a aj zo zamestnania, boli očiernení.

Čitateľ sa môže spýtať či majú také riešenia súčasní slovenská ekonómovia, hoc ako vieme aj dnes naďalej pretrvávajú veľké ekonomické rozdiely v krajinách EÚ. Má takých ekonómov EÚ? Majú také diela, ktoré by navrhli ako merať súčasné rozdiely? Dokážu vyjadriť ako sa likviduje zaostávanie príslušnej oblasti (štátu) a aj ako sa zmenšuj rozdiely medzi oblasťami Európy. (To sa nedá odmerať spásonosným ukazovateľom HDP.  Ale ako dobre vieme náš minister financií  nestal ministrom financií EÚ, hoci ho vyznamenali.)  Opäť nerozhodujme a rozmiestnení a budovaní našich podnikov na Slovensku, a tak našu najlepšiu pôdu zaberajú automobilky a Slovensko dováža živočíšne výrobky za 388,5 mil. eur, rastlinné výrobky za 427,5 mil. eur, tuky, oleje, vosky za 55,7 mil. eur. Potraviny, nápoje, tabak až za 761,6 mil. eur a to iba za I. – IV mesiac roku 2020. Aká je v tom istota? Dovoz zo zahraničia je vždy veľké riziko.

 Žijeme v neistote, vďaka slovám politikov pozlátenej neistote, aby občan   uveril, že nič zlé sa nedeje. Od roku 1989 zažívame iba nezmyselné politické krútňavy  nie potrebný jasne orientovaný stabilný rozvoj ekonomiky. Nezabezpečí  to MONSANTO SLOVAKIA (jej ide o 30 % – ný zisk). Sme v jej zovretí.

Svoju úvahu musím  zakončiť tým, že riešenie diferencovanosti  podmienok, v meradle európskej kapitalistickej sústavy, alebo aspoň v EÚ, považujem  za východiskový a primárny postulát vedecky zdôvodneného súčasného riešenia problému využívania vecných podmienok realizácie pracovnej sily SR, ktoré čaká ekonómov SR. Prečo nie je riaditeľom a aj ekonomickým  námestníkom všetkých automobiliek na Slovensku Slovák? Veď sa využívajú naše ekonomické faktory – práca, kapitál a pôda. Náš občan po roku 1989 sa žiaľ  presvedčil, že kapitalistický proces výroby svojim vlastným chodom reprodukuje oddelenie pracovnej sily od kapitálu a vlastníctva (nevedel to J. Budaj a ani M. Kňažko).

Prof. J. Husár

Bratislava 10/8/2020

- Podporte nás -

1 KOMENTÁR

  1. Pán profesor,
    máte sa skutočne čím pochváliť:-nejdem písať o veku i keď je závideniahodný,ale Vás ctí predovšetkým práca,kusisko roboty,ktorej ste urobil na Slovenskom poli,vyoraním-odkrytím pokladov a to pokladov

    hádam zo všetkých možných oblasti,najmä však z histórie,ktoré nám ukázali našu pôvodnosť,identitu,že
    sme „ako pranárod a niekdajší jediný majiteľ svätej zeme,..“tu doma a na svojom.

    Želám Vám do ďalších rokov,čo viac ako želané zdravie,a keďže sa častejšie písalo o Vašom slabnúcom zraku,rád by som Vám prepožičal ten môj,hoci už skoro 79 ročný-stále perfektný,ostrý,bez
    akýchkoľvek pomôcok-aby ste si mohli v plnej kráse vychutnať rodné krivianske vŕšky.

    Všetko najlepšie k vzácnym narodeninám,
    želá
    Blažej MAJZLAN,Prievidza

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň