Andau, 21. 12. 2020, MUDr. Martin Jančuška, predseda Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa
Milí priatelia,
sviatok príchodu Pána Ježiša na našu zem, Vianoce, tento rok úplne, ako nikdy predtým, zmenili svoju tvár. Budú opäť radostné, ale evokujúce hodne myšlienok a zamyslení – prečo. Prečo sa toto všetko muselo na našej zemi stať. Osobne si myslím, že toto je len začiatok. Nemusím mať pravdu. Človek sa príliš dlho zapodieval myšlienkami na všemohúcnosť, na ovládnutie prírody, chcel, ale i chce dostať všetko pod svoju kontrolu, nechápuc zložitosť a komplexnosť všetkých dejov na tejto zemi. Akoby bol slepý a nechce pripustiť myšlienku, že všetko má svoje hranice, svoj poriadok, do ktorého nesmie zasahovať ani vtedy, keď mu to výdobytky vedy dovoľujú!
Spisovateľ a znalec ľudských duší Covey kedysi napísal knihu – Najdôležitejšie najskôr. Ozaj, čo je v našej dobe, v našom živote to najdôležitejšie, čo by sme mali robiť najskôr? Nad čím by sme sa mali zamyslieť? Napadajú ma slová zo svätého písma – Hľadajte Božie kráľovstvo a ostatné sa vám pridá.
Čo je to Božie kráľovstvo a prečo ho máme hľadať? Keď ho máme hľadať, tak je tu. Tu niekde na zemi. A prečo ho máme hľadať? Hľadáme len to, čo je skryté. A prečo je skryté? To všetko sa dozvieme, keď budeme pozorne čítať Sväté písmo. Tam sú ukryté všetky poklady i múdrosti, ktoré potrebujeme k skutočnému životu. Keď ho nájdeme, všetko ostatné sa nám pridá. Ježiš nevyratúva čo. On hovorí – všetko. To znamená všetko čo potrebujeme. Určite je iné niečo si predstaviť teraz, čo považujeme za všetko, ako potom, keď objavíme Božie kráľovstvo, ale tieto úvahy si ušetrime na pozdejšie. Dnes ešte stojíme pred úlohou – hľadať Božie kráľovstvo. Táto veta, ktorú Ježiš povedal učeníkom je v svätom písme takmer dvetisíc rokov a človek ju stále obchádza. Stále jej neverí, alebo je ľahostajný?
Trochu zdanlivo odbočím.
Coronavírus je dodnes zahmlievaný. Vedome. Dnes už o tom existujú dôkazy a nie je ich málo. Z oficiálnych a kompetentných úst doposiaľ o ňom v éteri nezaznela ani veta. Z jeho doterajšieho správania sa dá vyčítať, že je to ochorenie s rôznym stupňom závažnosti, až po fatálny koniec, ktorý končí smrťou a pravdepodobne pri priebehu závisí od imunitného vybavenia toho ktorého pacienta. U starších osôb, u ktorých je oslabený imunitný aparát či už vekom, alebo inou pridruženou chorobou môže skončiť letálne v počte, ktorý neprevyšuje počty zomrelých na chrípkové ochorenia typu A, alebo B. Punkt. Osoby mladších vekových kategórií nemali závažnejší priebeh, ani v jednom prípade na Covid–19 nezomrel ani jeden kojenec. O jeho virulencii je už tiež dostatok dôkazov – viď skupiny neprispôsobivých spoluobčanov, ktorí by v prípade vysokého stupňa infekčnosti so závažným priebehom už dávno zaplnili všetky nemocnice. Katastrofálny stav v nemocniciach nie je spôsobený návalom chorých pacientov na toto ochorenie, ale korene má v tridsaťročnej neschopnosti kompetentných činiteľov v zdravotníctve, ktoré po celú dobu trpí nedostatkom lekárov a sestier. Keď príde ku kríze, potom sa samozrejme tieto chyby stanú tak závažnými, že i radový občan je zdesený v akom systéme boli slovenskí zdravotníci nútení pracovať. Pred vyše dvadsiatimi rokmi som navrhol vtedajšiemu prezidentovi Slovenskej republiky, môjmu bývalému spolužiakovi, že mu poskytnem materiály z rakúskeho, švajčiarskeho, nemeckého a švédskeho zdravotného systému a spolu s odborníkmi vypracujeme na základe týchto materiálov vhodný model zdravotníctva pre Slovenskú republiku. Zdvorile mi odpovedal a napísal, že ďakuje, ale že už máme doma na to odborníkov. Navrhoval som mu to grátis. Mohol si to aspoň prečítať a potom hodiť do koša.
Covid–19 nám zmenil a mení život. Prerušili sa medziľudské kontakty, vznikajú konfliktové situácie medzi priateľmi, stúpa agresivita v rodinách, osamelosť u starších ľudí vedie k depresiám. Človek je spoločenský tvor a keď ho zatvoríme do klietky zmení sa na nepoznanie. Školstvo nám letí dolu vodou. O hospodárstve sa nebudem vyjadrovať. Nemám na to kompetencie. A teraz mi rezonuje veta – Hľadajte Božie kráľovstvo. Nemali sme ho hľadať už skôr? Ale Ježiš na mnohých miestach prízvukuje, že nikdy nie je neskoro. Záleží len na nás. Na každom jednotlivom z nás, ako sa zamyslíme nad tým, čo je najdôležitejšie.
